Rodová rovnosť stále nie je normou vo všetkých oblastiach a etapách života. Stereotypy, skryté významy, rodová necitlivosť a priama diskriminácia sú prítomné v každodenných sociálnych situáciách, pričom veda a výskum nie sú výnimkou. Ľudský talent a motivácia sa strácajú, ak vzdelané a schopné ženy nemajú dostatočné zastúpenie v niektorých oblastiach, nepokračujú v štúdiách tak, ako by mohli, alebo úplne opustia vedeckú kariéru v pokročilom štádiu. Situácia žien vo vede a výskume sa v súčasnosti opisuje ako „môžu vstúpiť, ale nemôžu plne participovať”.
Kariérny postup žien – vedkýň je pomalý. Ženy dosahujú najvyššie kariérne posty menej často než muži. Alarmujúca je najmä situácia v inžinierskych a technologických odvetviach, kde sú tak študentky ako aj vedkyne stále minoritou. Výskumy ukazujú, že mnohé vynikajúce ženy, ktoré by sa mohli významne presadiť vo vedeckej komunite, akademickom prostredí alebo priemysle, sa ani nesnažia o kariérny rast. Iné vypadnú z kariérneho postupu v neskorších štádiách, často pre výchovu detí. Tento proces sa označuje ako deravé potrubie. Strata vzdelaných a skúsených žien je stratou pre celú spoločnosť.
Stratégia rodovej rovnosti 2020 – 2025
„Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“
Článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
„Nemali by sme sa ostýchať byť hrdí na to, čo sme dosiahli, ani byť ambiciózni v oblastiach, v ktorých chceme napredovať.“
– Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie
Politické usmernenia
Stratégia rodovej rovnosti EÚ plní záväzok von der Leyenovej komisie k vytvoreniu Únie rovnosti. Stratégia je súborom politických cieľov a opatrení na dosiahnutie významného pokroku do roku 2025 v oblasti rodovo zrovnoprávnenej Európy. Cieľom je Únia, v ktorej majú ženy a muži, dievčatá a chlapci v celej svojej rozmanitosti slobodu pokračovať v zvolenej ceste životom, majú rovnaké príležitosti na úspech a môžu sa rovnako zúčastňovať na spolutvorbe a vedení našej európskej spoločnosti.
Kľúčovými cieľmi stratégie sú ukončenie rodovo podmieneného násilia, uvoľnenie generačne zakorenených rodových stereotypov, vyrovnávanie rodových rozdielov na trhu práce, dosiahnutie rovnakej účasti v rôznych odvetviach hospodárstva, riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, odstránenie rozdielov v prístupe k pohlaviu a dosiahnutie rovnováhy medzi mužmi a ženami v rozhodovacom procese a v politike. Stratégia nasleduje duálny prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v kombinácii s cielenými opatreniami a prierezová realizácia je horizontálnym princípom jej vykonávania. Hoci sa stratégia zameriava na činnosti v rámci EÚ, je v súlade s vonkajšou politikou EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien.
Ako jeden z prvých výsledkov stratégie Komisia koncom roku 2020 navrhla záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti platov.
Podpora rovnosti medzi ženami a mužmi je úlohou Únie vo všetkých jej činnostiach požadovaných v zmluvách. Rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, základným právom[1] a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv[2]. Je odrazom toho, kto sme. Je aj zásadnou podmienkou inovačného, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva. V podnikaní, politike a spoločnosti ako celku môžeme dosiahnuť svoj plný potenciál len vtedy, ak v plnej miere využijeme svoj talent a rozmanitosť. Rodová rovnosť prináša viac pracovných miest a vyššiu produktivitu[3], čo je potenciál, ktorý musíme využiť, keďže prechádzame ekologickou transformáciou a digitalizáciou a čelíme demografickým výzvam.
[1]Pozri článok 2 a článok 3 ods. 3 ZEÚ, články 8, 10, 19 a 157 ZFEÚ a články 21 a 23 Charty základných práv EÚ.
[2] https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/social-summit-european-pillar-social-rights-booklet_sk.pdf.
[3] Zlepšovanie rodovej rovnosti by do roku 2050 viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa EÚ o 6,1 % až 9,6 %, čo predstavuje sumu 1,95 až 3,15 bilióna EUR: https://eige.europa.eu/gender-mainstreaming/policy-areas/economic-and-financial-affairs/economic-benefits-gender-equality.
Zdroj: https://ec.europa.eu/
ERAC SWG GRI
Stála poradná skupina ERAC pre gender vo výskume a inováciách (Výbor pre Európsky výskumný priestor a inovácie, ERAC, Standing Working Group on Gender in Research and Innovation) vznikla v roku 2017, keď bola pretransformovaná z Helsinskej skupiny, ktorá vznikla v roku 1999. Pracovnú skupinu ERAC SWG GRI tvoria zástupcovia a zástupkyne členských a asociovaných štátov EÚ. Skupina poskytuje poradenskú službu Rade EÚ a Európskej komisii o politikách, stratégiách a iniciatívach, týkajúcich sa rodovej rovnosti vo výskume a inováciách (R&I).
Členov a členky skupiny (SWG GRI) tvoria zástupcovia a zástupkyne všetkých členských štátov a krajín asociovaných k Rámcovému programu z radov zodpovedných ministerských pracovníkov/ pracovníčok, aktívnych vedeckých pracovníkov/pracovníčok alebo genderových expertov a expertiek.
Bývalá Helsinská skupina pre ženy vo vede a inováciách (Helsinki Group on Gender in Research and Innovation, HG) bola poradným orgánom ustanoveným Európskou komisiou. V reakci na uznesenia Rady z roku 1999 vytvorila politické fórum pre diskusiu otázok spojených s problematikou „ženy a veda“. SWG GRI ako nástupca Helsinki Group pokračuje v úlohách a činnostiach Helsinki Group.
V HG bolo zastúpených 32 krajín s rôznymi prístupmi k otázke rodovej (genderovej) rovnosti. V počiatkoch členky HG pripravovali tzv. národné správy. Podskupina dôležitých štatistických korešpondentov a korešpondentiek v každej členskej a asociovanej krajine EÚ poskytovala základ pre publikácie She Figures, ktoré sú dodnes najdôležitejším zdrojom štatistických údajov o rodovej rovnosti vo vede a inováciách v EÚ. HG sa zúčastnila prípravy dôležitých štúdií a správ a podporila aktivity v oblasti sieťovania (networking), ktoré viedli k vzniku Európskej platformy pre ženy a vedu (European Platform for Women and Science, EWPS).
ERAC SWG GRI pokračuje v aktivitách, definovaných bývalou Helsinki Group on Gender in Research and Innovation. Slovenská reprezentácia v procese implementácie rodových stratégií vo vede, výskume a inováciách výrazne zaostáva. Dôvodom je nedostatočná informovanosť, podceňovanie problematiky rozhodovacími orgánmi, slabé povedomie o problematike, ako aj negatívna politická kampaň proti rodovej rovnosti. Slovenská republika – na rozdiel od všetkých ostatných krajín EÚ – nemá žiadne stratégie rodovej rovnosti vo vede, výskume a inováciách.
Vypočujte si podcast o rodovej rovnosti so Soňou Ftáčnikovou, RNDr, PhD, NCP pre Horizont Európa pre oblasť Etika vo výskume, výskumná integrita.
