Európsky výskumný priestor pomáha výskumníkom a inovátorom celej Európy voľne sa pohybovať, spolupracovať, zdieľať poznatky, a spoločne tak posúvať európsku vedu vpred.
Európsky výskumný priestor (European Research Area, ERA) je koncept budovania spoločného priestoru uľahčujúceho medzinárodnú spoluprácu vo výskume a inováciách. V praxi ERA zastrešuje systém výskumných programov či iniciatív a integruje tak zdroje, ktoré na podporu výskumu a inovácií venuje Európska únia.
Potreba vytvorenia Európskeho výskumného priestoru bola oficiálne predstavená v roku 2000 v oznámení Európskej komisie pod názvom „Towards a European Research Area“. Bola v nej vyjadrená vízia rozvinutého, funkčného a prepojeného výskumného priestoru, z ktorého by sa vytratia bariéry spolupráce výskumníkov naprieč Európou.
Konečným cieľom ERA je byť pre európsku výskumno-inovačnú spoluprácu tým, čo je jednotný trh EÚ a jeho 4 slobody, teda voľný pohyb tovaru služieb, osôb a kapitálu, pre obchodnú spoluprácu a zamestnanosť.
Hlavným motívom tejto iniciatívy bola potreba zvýšenia európskej konkurencieschopnosti, zlepšenie koordinácie výskumných aktivít na národnej a európskej úrovni, rozvoj ľudských zdrojov a zvýšenie atraktívnosti európskeho výskumu pre najlepších vedcov z celého sveta. Skutočný jednotný trh s voľným obehom výskumných pracovníkov, znalostí a technológií umožňuje výskumným pracovníkom, inštitúciám a podnikom byť mobilnými, súťažiť a spolupracovať bez ohľadu na hranice.
Rok 2000, kedy bol koncept oficiálne prijatý, sa stal rokom začiatku dlhodobého procesu budovania tohto jednotného trhu EÚ pre výskum a inovácie, ktorý dodnes naďalej zostáva živým procesom. Prijatie konceptu ERA zmenilo smerovanie rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie, a všetkých s nimi spojených výskumných iniciatív, ktoré sa stali hlavným nástrojom budovania ERA a prekonávania fragmentácie európskych výskumných ekosystémov.
Kľúčové odkazy:
Od roku 2018 prebiehala intenzívna práca na obnovení záväzkov a cieľov ERA. Pod hlavičkou nového Európskeho výskumného priestoru bola uskutočnená revízia konceptu s ohľadom na spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme.
Nový model ERA prináša tieto novinky:
Na ministerskej úrovni, v Rade EÚ, boli v roku 2021 prijaté závery o riadení Európskeho výskumného priestoru a Pakt pre výskum a inovácie v Európe. Tieto dokumenty stanovujú priority, zjednodušený rámec riadenia ERA a jeho politickú agendu na roky 2022 – 2024.
Pakt pre výskum a inovácie v Európe definoval štyri prioritné oblasti:
Nové strategické dokumenty definovali 20 konkrétnych opatrení, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov vytýčených v Pakte pre výskum a inovácie v Európe. Tieto opatrenia boli pomenované “ERA Akcie”.
Tieto ERA Akcie, definované ako prioritné na roky 2022 – 2024, členské štáty EÚ vykonávajú na dobrovoľnom základe spolu s Európskou komisiou a v spolupráci s krajinami pridruženými k programu Horizont Európa, výskumnými, akademickými a podnikateľskými organizáciami, prípadne s inými partnerskými krajinami.
Spolupráca medzi Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ a ďalšími partnermi bola posilnená založením expertnej skupiny Európskej komisie s názvom ERA Fórum. Toto fórum je miestom, kde Komisia a členské štáty EÚ spoločne navrhujú a koordinujú vykonávanie ERA Akcií, pripravujú budúce aktualizácie politickej agendy ERA a zabezpečujú zapojenie pridružených krajín, príslušných krajín mimo EÚ a zainteresovaných strán.
Pracujú tiež na vytvorení nového monitorovacieho systému pokroku ERA. Online platforma s názvom ERA Policy Platform bude ponúkať hodnotiacu tabuľku, informačný panel a pravidelné správy o pokroku v napĺňaní cieľov ERA, tak na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých štátov.
Zdroj: Eurostat
Kľúčové odkazy:
Výskumné infraštruktúry hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu v získavaní znalostí a vývoji technológií. Patria k nim zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu na vysokej úrovni vo svojich príslušných odboroch. Poslaním spoločných európskych výskumných infraštruktúr je, že vytvárajú siete zariadení výskumných infraštruktúr a ponúkajú prístup užívateľom z rôznych krajín. Pomáhajú tak formovať vedeckú komunitu, priťahujú mladých ľudí do sveta vedy a podieľajú sa na stavbe efektívneho výskumno-inovačného prostredia.
Náročnosť vytvárania veľkých výskumných infraštruktúr si vyžaduje spojené úsilie členských štátov. Za týmto účelom bolo vytvorené Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (European Strategy Forum for Research Infrastructures, ESFRI) a jeho cestovná mapa, ktoré sú dôležitým nástrojom pre dosiahnutie koordinovaného prístupu k vytváraniu politík v oblasti výskumných infraštruktúr.
Jednou z najčastejších prekážok pri vytváraní európskych výskumných infraštruktúr je chýbajúci adekvátny právny rámec dovoľujúci vytvorenie vhodných partnerstiev medzi rôznymi krajinami. Táto výzva bola adresovaná vytvorením Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (European Research Infrastructures Consortium, ERIC). Tento právny rámec je kľúčovou iniciatívou pre implementáciu ERA, pretože uľahčuje vytváranie konzorcií členských štátov a ďalších krajín s cieľom vystavať a používať výskumné zariadenia celoeurópskeho záujmu.
Kľúčové odkazy:
Základom úspešného Európskeho výskumného priestoru je prítomnosť excelentných výskumníkov. Potrebné je preto neustále zlepšovanie atraktivity kariér výskumníkov v Európe, ako aj podmienok pre ich bezproblémovú mobilitu. Budovanie skutočného európskeho jednotného pracovného trhu pre výskumníkov, ktorý je otvorený, transparentný a vyznáva zásadu prijímania pracovníkov na základe zásluh činí výskumné kariéry atraktívnejšie. Silné politiky v oblasti ľudských zdrojov sú prospešné najmä pre mladých výskumníkov a pomáhajú v identifikácii talentov európskeho výskumu.
Odstraňovaniu vzájomných bariér a napomáhaniu budovania cezhraničných spoluprác medzi výskumníkmi pomáhajú členské štáty prostredníctvom rôznych programov a iniciatív. EURAXESS je iniciatíva Európskej komisie, ktorá spolu s národnými centrami EURAXESS uľahčuje ich mobilitu výskumníkov a podporuje rozvoj kariéry ich kariéry.
Európska charta pre výskumných pracovníkov (European Charter for Researchers) a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov (Code of Conduct for the Recruitment of Researchers) slúži na celkové zlepšenie podmienok práce výskumníkov. Inštitúcie poskytujúce kvalitné a transparentné prostredie získavajú známku HR Excellence in Research (HRS4R), ktorá zvyšuje ich medzinárodné renomé.
Kľúčové odkazy:
Cieľom ERA je zvyšovanie potenciálu ľudských zdrojov v Európe. Pre zvýšenie počtu výskumníkov v Európe a ponúknutie možnosti vycestovať inam bol vyvinutý program Marie Skłodowska-Curie (MSCA). Program poskytuje excelentný a inovatívny výskumný tréning ako aj atraktívne kariérne a vedomostné príležitosti prostredníctvom cezhraničnej a sektorovej mobility výskumníkov ich čo najlepšej odbornej prípravy. Program MSCA je súčasťou 1. piliera programu Horizont Európa – Excelentná veda.
Viac informácií v sekcii Akcie Marie Skłodowska-Curie.
Rodová rovnosť vo výskume znamená rovnosť medzi ženami a mužmi z hľadiska každodenných príležitostí, ako aj z hľadiska dlhodobej kariérnej perspektívy vo výskume rovnako a spravodlivo pre obe pohlavia. V oblasti, akou je výskum, je cieľom dosiahnuť rovnovážny stav uznávania vedeckej excelentnosti a zvýšenie počtu žien vo vede, výskume a inováciách, a to aj na rozhodujúcich pozíciách.
Rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska v oblasti výskumu je jednou z hlavných priorít ERA – cieľom je ukončiť strácanie cenných talentov z radov žien a diverzifikovať pohľady či prístupy vo výskume, vždy za rešpektu princípu excelentnosti.
Publikácia „She Figures“ využíva najnovšie dostupné štatistiky na monitorovanie stavu výskumu a inovácií v oblasti rodovej rovnosti v Európe a mimo nej, pričom poskytuje porovnateľné údaje a analýzy pre približne 88 ukazovateľov. Údaje sledujú "chronologickú cestu" žien od ukončenia doktorandského štúdia až po účasť na trhu práce a získanie rozhodovacích funkcií, pričom skúmajú rozdiely v pracovných podmienkach žien a mužov a vo výsledkoch výskumu a inovácií.
Viac informácií v sekcii Rodová rovnosť vo výskume.
Znalosti, vynaliezavosť a kreativita sú nehmotnými hodnotami, ktoré sú v čoraz väčšej miere motorom našej ekonomiky. Výskum a inovácie sú tvorené vedcami, výskumnými organizáciami, podnikmi, ale aj občanmi, ktorí majú prístup k vedeckým poznatkom, zdieľajú ich a dokážu ich využívať.
Optimálny obeh, prístup k vedeckým poznatkom a ich prenos je jednou z hlavných priorít ERA – cieľom je vylepšiť prenos a obeh vedeckých poznatkov a zabezpečiť otvorený prístup k výsledkom európskeho výskumu.
V európskom výskumnom prostredí boli identifikované viaceré bariéry pre plnú implementáciu princípov otvorenej vedy, napríklad v podobe právnych prekážok, rozdielnych kultúrnych prostredí vo vedeckých komunitách a spoločnostiach, nedostatok motivačných opatrení, ako aj fragmentácia trhov pre valorizáciu poznatkov a technológií.
Otvorená veda je novým prístupom k vedeckému procesu a je založená na modeli spolupráce a nových spôsoboch distribúcie vedomosti, s použitím digitálnych technológií a nových typoch kolaboratívnych nástrojov. Túto výzvu adresuje aj celoeurópska iniciatíva Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC).
Viac informácií v sekcii Otvorený prístup a EOSC.
Výskum a inovácie sú globálne prepojené, a to najmä vďaka neustálemu rozvoju v oblasti informačných a komunikačných technológií a pokračujúcim globalizačným trendom. Súčasnosť sa vyznačuje medzinárodnými vedeckými publikáciami, rastúcimi zahraničnými investíciami do výskumu a inovácií a vysokým počtom medzinárodných vedeckých mobilít.
Zintenzívňovanie medzinárodnej spolupráce medzi Európou a zvyškom sveta je jednou z hlavných priorít ERA – je to kľúčový element pre vytváranie a prístup ku znalostiam mimo Európskeho výskumného priestoru.
S cieľom ďalej rozvinúť koordináciu v oblasti výskumu, inovácií a vonkajšej činnosti pracuje Strategické fórum pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (Strategic Forum for international S&T cooperation, SFIC). SFIC je jedným zo špecializovaných zložení Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (European Research Area and Innovation Committee, ERAC) - poradného výboru pre strategickú politiku EÚ v tematických oblastiach výskumu a inovácií v rámci ERA.
Úlohou SFIC je poskytovať Rade EÚ a Európskej komisii poradenstvo v súvislosti s rozvojom medzinárodnej dimenzie ERA, so zameraním na aktivity EÚ a jej členských štátov mimo EÚ a pridružených krajín rámcového programu pre výskum a inovácie. SFIC je zložené zo zástupcov Európskej komisie, zástupcov všetkých členských štátov EÚ, ako aj zástupcov krajín mimo EÚ v úlohe pozorovateľov.
Európske partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií boli zavedené s cieľom rozvinúť Európsky výskumný priestor. Ich cieľom je znižovať fragmentáciu výskumno-inovačného ekosystému v Európe, pomáhať vyhnúť sa duplikácii úsilia a posilniť konkurencieschopnosť hospodárstva štátov EÚ.
Európske partnerstvá sú na zmluvnom základe vytvorené štruktúry prepájajúce Európsku úniu s rôznymi typmi aktérov verejného aj súkromného sektora. Týmito aktérmi môžu byť verejné orgány členských štátov EÚ (ministerstvá, grantové agentúry a i.), verejné a súkromné výskumné organizácie, veľké podniky, malé a stredné podniky a i. Vytvorením európskeho partnerstva dochádza k spojeniu finančných aj nefinančných kapacít zapojených aktérov za účelom spoločnej podpory pokroku v tých najdôležitejších oblastiach pre konkurencieschopnosť európskeho výskumu a hospodárstva.
Finančné príspevky do európskych partnerstiev zo strany EÚ sú späté s programom Horizont Európa. Aktuálne poznáme tri typy fungovania európskych partnerstiev:
Európske partnerstvá rozdeľujeme aj podľa tematických oblastí:
Viac informácií v sekcii Európske partnerstvá.
Kľúčové odkazy:
Jednou z kľúčových noviniek rámcového programu Horizont Európa sú misie EÚ. Majú za úlohu prinášať riešenia najpálčivejších výziev, ktorým v súčasnosti čelí ako európska spoločnosť, tak aj celý svet.
Misie EÚ majú ambiciózne ciele a prinesú svoje výsledky do roku 2030. Identifikovaných je 5 oblastí, v rámci ktorých sa uskutočňujú konkrétne činnosti a projekty, financované najmä z prostriedkov programu Horizont Európa:
Kľúčové odkazy:
Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že dodržiavanie etických požiadaviek na výskum kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu výskumných projektov.
Kľúčové odkazy:
