Európsky výskumný priestor je spoločný priestor, vytvorený za účelom zoskupenia a posilnenia výskumného úsilia EÚ a jeho koordinácie s národnými a medzinárodnými iniciatívami.
Európsky výskumný priestor (European Research Area, ERA) má už viac ako 20 rokov. Ide o jednotný priestor či platformu, ambíciou ktorej je zoskupiť a posilniť výskumné úsilie na úrovni EÚ a koordinovať ho s národnými a medzinárodnými iniciatívami. ERA zastrešuje systém vedeckých výskumných programov a integruje tak zdroje, ktoré na podporu výskumu a inovácií venuje Európska únia.
ERA je podľa definície Lisabonskej zmluvy (2007) jednotný výskumný priestor otvorený svetu a založený na voľnom vnútornom trhu, čím umožňuje voľný obeh výskumníkov, vedeckých poznatkov a technológií.
Od myšlienky k realizácii
Potreba vytvorenia Európskeho výskumného priestoru bola oficiálne predstavená v roku 2000 v oznámení Európskej komisie pod názvom „Towards a European Research Area“. Bola v nej vyjadrená vízia rozvinutého, funkčného a prepojeného výskumného priestoru, z ktorého by sa vytratili bariéry pre vzájomnú spoluprácu. Konečným cieľom ERA je byť pre európsku výskumno-inovačnú spoluprácu tým, čo je jednotný trh EÚ a jeho 4 slobody pre obchodnú spoluprácu.
Hlavným motívom tejto iniciatívy bola potreba zvýšenia európskej konkurencieschopnosti, zlepšenie koordinácie výskumných aktivít na národnej a európskej úrovni, rozvoj ľudských zdrojov a zvýšenie atraktívnosti európskeho výskumu pre najlepších vedcov z celého sveta. Skutočný jednotný trh znalostí, výskumu a inovácií umožní výskumným pracovníkom, inštitúciám a podnikom byť mobilnými, súťažiť a spolupracovať bez ohľadu na hranice, čo zvyšuje potenciál rastu.
Rok 2000, kedy bol koncept oficiálne prijatý, sa stal rokom začiatku dlhodobého procesu budovania tohto jednotného trhu EÚ pre výskum a inovácie, ktorý dodnes naďalej zostáva živým procesom. Prijatie konceptu ERA zmenilo smerovanie nasledujúcich rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie, ktoré sa stali najdôležitejším nástrojom pre realizáciu ERA v praxi. Šiesty a siedmy rámcový program a všetky s ním spojené nové výskumné iniciatívy boli navrhnuté tak, aby sa stali hlavným nástrojom budovania tohto spoločného priestoru a prekonávania fragmentácie európskych výskumných ekosystémov. Aj s týmto cieľom bola v roku 2010 prijatá Stratégia Európa 2020 a jej vlajková iniciatíva Inovačná únia, ktorých kľúčovým vykonávateľom sa stal 8. rámcový program, Horizont 2020 (2014 – 2020).
Právny základ pre vytvorenie Európskeho výskumného priestoru nájdeme v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 179):
„Cieľom činnosti Únie je posilňovať svoju vedeckú a technickú základňu prostredníctvom vytvorenia európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie jej konkurencieschopnosti vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu za podpory všetkých výskumných činností, ktoré sa pokladajú za potrebné v iných kapitolách zmlúv.“
Kľúčové odkazy:
Stratégie budovania ERA
Proces budovania Európskeho výskumného priestoru sprevádza aj pravidelná obnova záväzkov a cieľov zo strany členských štátov a Európskej komisie.
V roku 2007 publikovala Európska komisia Zelenú knihu (Green paper), dokument, ktorý slúžil na stimuláciu politickej diskusie a vyzval k ukončeniu fragmentácie európskeho výskumného ekosystému. Tá odštartovala nové politické partnerstvo medzi Európskou komisiou a členskými štátmi pod názvom Ľubľanský proces (Ljubjana process), odhodlané znížiť fragmentáciu a vybudovať silný ERA.
Cestovná mapa ERA
Proces budovania ERA posilnila príprava cestovnej mapy ERA (ERA Roadmap). Cestovná mapa je stratégia slúžiaca na uľahčenie a posilnenie spoločného úsilia, ku ktorému sa zaviazali členské štáty.
V roku 2014 vyzvala Rada EÚ pre konkurencieschopnosť k vypracovaniu cestovnej mapy ERA, ktorá by navrhla konkrétne opatrenia pre posun vpred. Členské štáty na túto žiadosť odpovedali jej vypracovaním prostredníctvom Výboru pre ERA a inováciu (European Research Area and Innovation Committee, ERAC) a v spolupráci s ďalšími pracovnými skupinami venujúcimi sa téme ERA, Európskou komisiou a väčšinou zainteresovaných európskych organizácií združených v spoločnej platforme.
V máji 2015 bola cestovná mapa ERA na roky 2015-2020 prijatá závermi Rady EÚ pre konkurencieschopnosť. Cestovná mapa bola navrhnutá ako živý dokument, ktorého cieľom je určiť súbor hlavných priorít, ktoré je potrebné vykonávať a o ktorých sa usudzuje, že budú mať najväčší vplyv na európske systémy vedy, výskumu a inovácií.
O obnovenom modeli ERA a jeho prioritách na roky 2020-2030 sa dočítate v záložke "Budúcnosť ERA".
Monitorovací mechanizmus na sledovanie pokroku implementácie ERA
Stav ERA a dosiahnutý pokrok v rámci implementácie ERA sa hodnotí od roku 2013. Výsledky týchto posudkov boli uverejňované v správach o dosiahnutom pokroku – ERA Progress Reports (vydania 2013, 2014, 2016 a 2018). Tieto správy sú momentálne dvojročné.
Od roku 2016 sa pokrok meria na úrovni jednotlivých členských krajín, využitím monitorovacieho mechanizmu ERA - súboru 24 ukazovateľov, ktoré v roku 2015 spoločne vymedzili členské štáty, zainteresované strany v oblasti výskumu a Európska komisia. Zahŕňajú osem hlavných a 16 vedľajších ukazovateľov. Správy monitorujú vývoj v napredovaní v každej zo šiestich určených priorít ERA v jednotlivých členských krajinách.
Výskumné infraštruktúry
Náročnosť vytvárania veľkých výskumných infraštruktúr si vyžaduje spojené úsilie členských štátov. Za týmto účelom bolo vytvorené Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (European Strategy Forum for Research Infrastructures, ESFRI) a jeho cestovná mapa, ktoré sú dôležitým nástrojom pre dosiahnutie koordinovaného prístupu k vytváraniu politík v oblasti výskumných infraštruktúr.
Jednou z najčastejších prekážok pri vytváraní európskych výskumných infraštruktúr je chýbajúci adekvátny právny rámec dovoľujúci vytvorenie vhodných partnerstiev medzi rôznymi krajinami. Táto výzva bola adresovaná vytvorením Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (European Research Infrastructures Consortium, ERIC). Tento právny rámec je kľúčovou iniciatívou pre implementáciu ERA, pretože uľahčuje vytváranie konzorcií členských štátov a ďalších krajín s cieľom vystavať a používať výskumné zariadenia celoeurópskeho záujmu.
Kľúčové odkazy:
Ľudské zdroje a mobilita
Odstraňovaniu vzájomných bariér a napomáhaniu budovania cezhraničných spoluprác medzi výskumníkmi pomáhajú členské štáty prostredníctvom rôznych iniciatív, akými sú napríklad EURAXESS - iniciatíva Európskej komisie, ktorá spolu s národnými centrami EURAXESS podporuje rozvoj kariéry výskumníkov a uľahčuje ich mobilitu v Európe, a tiež Európska charta pre výskumných pracovníkov (European Charter for Researchers) a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov (Code of Conduct for the Recruitment of Researchers).
Viac informácií v sekcii Otvorený pracovný trh pre výskumníkov.
ERA je do veľkej miery najmä o využívaní potenciálu ľudských zdrojov v Európe. Pre zvýšenie počtu výskumníkov v Európe a ponúknutie možnosti vycestovať inam bol vyvinutý program Marie Skłodowska-Curie (MSCA). Program poskytuje excelentný a inovatívny výskumný tréning ako aj atraktívne kariérne a vedomostné príležitosti prostredníctvom cezhraničnej a sektorovej mobility výskumníkov pre účel ich najlepšej prípravy, aby čelili súčasným a budúcim spoločenským výzvam. Je súčasť 1. piliera programu Horizontu 2020 – Excelentná veda.
Viac informácií v sekcii Akcie Marie Skłodowska-Curie.
Rodová rovnosť vo výskume
Rodová rovnosť a uplatňovanie rodového hľadiska v oblasti výskumu je jednou zo 6 hlavných priorít ERA – cieľom je ukončiť strácanie cenných talentov z radov žien a diverzifikovať pohľady či prístupy vo výskume, vždy za rešpektu princípu excelentnosti.
Pravidelná publikácia reportu „She Figures“ ukazuje, že počet žien na pozícii kategórie A sa v posledných rokoch zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ. Napriek tomu sú ženy – vedkyne stále nedostatočne zastúpené vo vedúcich a rozhodujúcich pozíciách.
Viac informácií v sekcii Rodová rovnosť vo výskume.
Optimálny obeh, prístup k vedeckým poznatkom a ich prenos je jednou zo 6 hlavných priorít ERA – cieľom je vylepšiť prenos a obeh vedeckých poznatkov a zabezpečiť otvorený prístup k výsledkom európskeho výskumu.
V európskom výskumnom prostredí boli identifikované viaceré bariéry pre plnú implementáciu princípov otvorenej vedy, napríklad v podobe právnych prekážok, rozdielnych kultúrnych prostredí vo vedeckých komunitách a spoločnostiach, nedostatok motivačných opatrení, ako aj fragmentácia trhov pre valorizáciu poznatkov a technológií.
Otvorená veda je novým prístupom k vedeckému procesu a je založená na modeli spolupráce a nových spôsoboch distribúcie vedomosti, s použitím digitálnych technológií a nových typoch kolaboratívnych nástrojov. Túto výzvu adresuje aj celoeurópska iniciatíva Európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC).
Viac informácií v sekcii Otvorený prístup a EOSC.
Medzinárodná spolupráca
Zintenzívňovanie medzinárodnej spolupráce je jednou z 6 hlavných priorít ERA – je to kľúčový element pre vytváranie a prístup ku znalostiam mimo Európskeho výskumného priestoru.
S cieľom ďalej rozvinúť koordináciu v oblasti výskumu, inovácií a vonkajšej činnosti bolo ustanovené Strategické fórum pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (Strategic Forum for international S&T cooperation, SFIC). SFIC je jedným zo špecializovaných zložení Výboru pre Európsky výskumný priestor a inováciu (European Research Area and Innovation Committee, ERAC).
Úlohou SFIC je poskytovať Rade EÚ a Európskej komisii poradenstvo v súvislosti s realizáciou európskeho partnerstva v oblasti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce, uľahčovať rozvoj, implementáciu a monitorovanie medzinárodnej dimenzie ERA, so zameraním na aktivity EÚ a jej členských štátov mimo EÚ a pridružených krajín rámcového programu pre výskum a inovácie. SFIC je zložené zo zástupcov Európskej komisie, zástupcov všetkých členských štátov EÚ, ako aj zástupcov krajín mimo EÚ v úlohe pozorovateľov.
Partnerstvá zahŕňajú ako iniciatívy členských štátov a iniciatívy silne podporované Európskou komisiou a programom Horizont 2020, tak aj partnerstvá verejných agentúr a aliancií medzi súkromným a verejným sektorom. V priebehu rokov došlo k výraznému rozšíreniu nástrojov a iniciatív smerujúcich ku koordinácii, spolupráci a harmonizácii národných programov a stratégií, a to z hľadiska ich samotného počtu a vývoja rôznych typov vnútorného fungovania.
Dôležitá poznámka: Kľúčovou novinkou programu Horizon Europe (2021 – 2027) je zjednodušenie a racionalizácia systému partnerstiev ich prerozdelením na 3 skupiny majúce jednotné pravidlá fungovania. Tento krok je potrebný z dôvodu príliš vysokého počtu iniciatív a ich zložitého systému vnútorného fungovania. Informácie o pripravovaných zmenách, vrátane zmien v systéme partnerstiev, nájdete v sekcii Horizon Europe tu.
Európske výskumno-inovačné partnerstvá sa v programe Horizont 2020 rozdeľujú na 2 základné kategórie v závislosti od aktérov, ktorí tieto partnerstvá tvoria:
Partnerstvá v rámci verejného sektora (Public-Public Partnerships, P2Ps) sú nástrojom programu Horizont 2020 pre vytváranie partnerstiev medzi aktérmi verejnej sféry (ministerstvá, subjekty financujúce výskum, príp. iné verejné subjekty) prostredníctvom spolufinancovania programov. Aktivity môžu tiež zahŕňať doplnkové činnosti, ako napríklad budovanie sietí alebo koordinácia medzi národnými výskumnými programami rôznych krajín.
Cieľom partnerstiev v rámci verejného sektora by malo byť vytvárať užšie synergie, zvýšiť koordináciu a vyhnúť sa zbytočnej duplicite s výskumnými programami Únie a medzinárodnými, národnými a regionálnymi výskumnými programami, a mali by plne rešpektovať všeobecné zásady programu Horizont 2020, najmä zásady týkajúce sa otvorenosti a transparentnosti. K partnerstvám verejného sektora patria siete podporované zo strany Európskej komisie, ktorými sú partnerstvá typu ERA-NET a iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní EÚ), ako aj iniciatívy vedené členskými štátmi, napríklad Spoločné programové iniciatívy.
Partnerstvá verejného sektora sa podľa svojho spôsobu fungovania delia v programe Horizont 2020 na viaceré typy:
Prehľad najdôležitejších typov partnerstiev verejného sektora nájdete na portáli ERA-LEARN.
Verejno-súkromné partnerstvá (Public-Private Partnerships, PPPs) sú druhou základnou kategóriou európskych výskumno-inovačných partnerstiev. Spolupracujú v ňom partneri zo súkromného sektora, Európska únia a (podľa potreby) aj ostatní partneri, ktorí sa zaväzujú spoločne podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií.
V rámci programu Horizont 2020 rozlišujeme 2 typy verejno-súkromných partnerstiev:
Prehľad verejno-súkromných partnerstiev nájdete na portáli ERA-LEARN.
Ďalšími nástrojmi relevantnými pre budovanie ERA sú:
Prehľad týchto nástrojov nájdete na portáli ERA-LEARN.
Na svojom plenárnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 17. decembra 2019 v Bruseli, prijal Výbor ERAC stanovisko k budúcnosti ERA na nasledujúce desaťročie. Toto stanovisko bolo založené na komplexnej správe ad hoc Pracovnej skupiny ERAC, zloženej z národných expertov členských štátov EÚ a asociovaných krajín, ktorá na tejto otázke intenzívne pracovala počas predchádzajúcich 6 mesiacov.
Správa predkladá nový model ERA, ktorý je založený na zásadách inkluzívnosti, relevantnosti, efektívnosti a viditeľnosti ERA.
Na základe obnoveného naratívu ERA sa v stanovisku ERAC pre budúcnosť ERA navrhujú štyri hlavné priority:
Kľúčové dokumenty:
Európska komisia použila stanovisko ERAC na prípravu svojho oznámenia o novom Európskom výskumnom priestore, ktoré prijala dňa 30. septembra 2020.
Dňa 1. decembra 2020 prijala Rada EÚ súbor záverov o zásadnom prepracovaní Európskeho výskumného priestoru (ERA) v nadchádzajúcich rokoch. Tieto závery spolu s oznámením Komisie s názvom Nová éra výskumu a inovácie predstavujú dva kľúčové míľniky v úsilí o vybudovanie spoločného výskumného priestoru, ktorý bude hmatateľnejší a prínosnejší pre výskumných pracovníkov, inovátorov a občanov v celej Európe.
Kľúčové dokumenty:
