Etika vo výskume

Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že etika kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu predkladaného výskumu.

Európska komisia ošetruje etický rozmer podávaných projektov z 2 hľadísk. Jednak hodnotí akým spôsobom sú v projektoch ošetrené eticky citlivé aspekty a tiež sa zameriava na kultúru vedeckej integrity zapojených výskumníkov – teda otázkou etického vykonávania výskumu.

Excelentný výskum musí byť nevyhnutne etický

1. Eticky citlivé oblasti

V prípade, že sa v projekte riešia eticky citlivé otázky, je nevyhnutné podrobné zdôvodnenie potreby a adekvátnosti použitia napr. osobných dát, ľudských tkanív, ľudských subjektov alebo zvierat. Ďalej je potrebné vyhodnotiť pomer záťaže a prínosu pre zúčastnených, opísať možné potenciálne následky výskumu pre ľudskú dôstojnosť, spoločnosť, životné prostredie, kultúru, jednoducho preukázať schopnosť žiadateľa o grant citlivo ošetriť etické rozmery predkladaného projektu.

V programe Horizont 2020 (v pravidlách H2020 pre podávanie projektov) sú určené nasledujúce oblasti výskumu, ktoré je potrebné ošetriť z etického hľadiska:

1. ochrana ľudských subjektov (ľudské embryo/plod , ľudské kmeňová bunky z dospelého jedinca a aj embrya)
2. ochrana zvierat
3. ochrana dát a súkromia
4. ochrana životného prostredia a bezpečnosť výskumu
5. účasť mimoeurópskych (tretích) krajín
6. zneužite (malevolent) a dvojité použitie (dual use) výskumných výsledkov

Horizont 2020 nepodporuje nasledovné výskumné aktivity:

1. Výskumné aktivity zamerané na klonovanie ľudských subjektov na účely reprodukcie.
2. Výskumné aktivity s cieľom modifikovať genetické dedičstvo ľudstva, ak by sa tieto modifikácie stali dedičnými (výskum liečenia rakoviny gonád je financovaný).
3. Výskumné aktivity sledujúce vznik ľudského embrya len pre účely výskumu alebo pre účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

2. Etické vykonávanie výskumu (Responsible research conduct – Research Integrity)

V pracovných programoch Horizontu 2020 sa problematike vedeckej integrite explicitne venuje veľká pozornosť. Európska komisia zdôrazňuje potrebu zachovávať a prehlbovať kultúru vedeckej integrity pri realizácii výskumu.

Základom vedeckej integrity sú nasledujúce kľúčové princípy:

• absolútna integrita praxe, vyučovania a administrácie vedy,
• transparentnosť,
• vykonávanie výskumu kriticky a bez predsudkov,
• dodržiavanie najvyšších profesionálnych a morálnych štandardov.

Vedecká integrita je prvotnou a v medzinárodnej súťaži uznávanou podmienkou  kvalitnej vedeckej práce. Opakom vedeckej integrity je vedecká nepoctivosť a nečestnosť (research misconduct) tj. vedomé porušovanie základných vyššie uvedených  princípov vedeckej integrity, ktorému treba nekompromisne predchádzať. V prípadoch, keď k nemu dôjde, je nevyhnutné ho dôsledne vyšetriť a nakoniec v potvrdených prípadoch vyvodiť adekvátne dôsledky.

V súčasnej dobe, kedy  je podiel úspešných žiadostí o grant sústavne malý, dá sa očakávať silná motivácia pre výskumníkov, dosiahnuť úspech i za cenu porušenia pravidiel vedeckej integrity (falzifikácia, fabrikácia a plagiátorstvo). Okrem toho môže tlak súťaže tiež viesť k nedbalosti (pochybné výskumné praktiky )a neraz je príčinou takéhoto správania aj nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti kultúry vedeckej integrity.

Devastujúcimi dôsledkami vedeckej nečestnosti sú predovšetkým:

• diskreditácia vedy a nedôvera verejnosti
• nedôvera medzi kolegami - vedcami
• strata času a financií
• v niektorých prípadoch aj dopad na verejné zdravie a tvorbu národných politík.

Kultúru vedeckej integrity je potrebné implementovať vo všetkých fázach výskumnej činnosti – vo fáze prípravy, hodnotenia, ako aj financovania a implemnetácie projektov v rámci programu Horizont 2020.

Medzi základné porušenia vedeckej integrity patria:

1. Fabrikácia označuje vytváranie výsledkov, zaznamenávanie vymyslených dát alebo podávanie vykonštruovaných správ.
2. Falšovanie je manipulovanie výskumu alebo zámerná zmena a vynechanie nevhodných faktov, údajov a dát.
   Tieto dve kategórie sú vedeckým podvodom a patria medzi najzávažnejšie porušenia  podstaty vedy.
3. Plagiátorstvo je prisvojenie si nápadov inej osoby, výsledkov výskumu alebo slov, bez patričného uznania. Je to neprijateľná forma neetického správania a porušenia pravidiel vzhľadom k iným výskumným pracovníkom, aj keď možno nenarušuje podstatu vedeckého výskumu tak závažne, ako fabrikácia a falšovanie.
   Potom je tu veľká skupina praktík narušujúcich tradičné hodnoty vedy a výskumu:
4. Pochybné výskumné praktiky sú aktivity, ktoré môžu závažne ohrozovať proces výskumu. Tieto praktiky neohrozujú integritu vedeckého výskumu priamo, ale môžu prispievať k porušeniu dôvery k integrite vedeckého výskumu, k ovplyvneniu výsledkov vedeckého výskumu, k strate času a prostriedkov, a v neposlednom rade k oslabeniu a deformácii výchovy novej vedeckej generácie.

Hlavnú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej vedeckej nečestnosti v projekte Horizontu 2020 má organizácia, v ktorej sa daný výskum vykonáva. Európska komisia očakáva, že tieto výskumné organizácie majú vybudované štruktúry, ktoré sú schopné takéto prípady zodpovedne vyriešiť a informovať EK o výsledku vyšetrovania ako aj v prípade ohlásenia  upozorniť na ne  Európsku komisiu.

Rada ERC vytvorila stálu komisiu CoIME (ERC Standing Committee on Conflict of Interest, Scientific misconduct and Ethical Issue)”, ktorej úlohou je zaoberať sa prípadmi vedeckej nečestnosti projektov podávaných a riešených v rámci program H2020.

Európska komisia odporúča všetkým výskumníkom realizujúcim výskum podporovaný  programom Horizont 2020 prijať princípy Európskeho kódexu praxe (European Code of Coduct on Research Integrity). Kódex je spoločným výstupom dvoch organizácii – ALLEA (Federácia všetkých európskych akadémií) a ESF (European Science Foundation). Sú v ňom okrem iného podrobne opísané princípy a procedúra vyšetrovania obvinení z vedeckých nečestností, ako aj odporúčaný text do medzinárodných dohôd ošetrujúci prípady nečestného správania v medzinárodných projektoch, tak ako bol navrhnutý Globálnym vedeckým fórom OECD.