Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Naše
služby

Na Slovensku

Chcem vedieť viac

V Bruseli

Chcem vedieť viac

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

SK

Etika vo výskume

Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že etika kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu predkladaného výskumu.

Európska komisia ošetruje etický rozmer podávaných projektov z 2 hľadísk. Jednak hodnotí akým spôsobom sú v projektoch ošetrené eticky citlivé aspekty a tiež sa zameriava na kultúru vedeckej integrity zapojených výskumníkov – teda otázkou etického vykonávania výskumu.


Excelentný výskum musí byť nevyhnutne etický

1. Eticky citlivé oblasti

V prípade, že sa v projekte riešia eticky citlivé otázky, je nevyhnutné podrobné zdôvodnenie potreby a adekvátnosti použitia napr. osobných dát, ľudských tkanív, ľudských subjektov alebo zvierat. Ďalej je potrebné vyhodnotiť pomer záťaže a prínosu pre zúčastnených, opísať možné potenciálne následky výskumu pre ľudskú dôstojnosť, spoločnosť, životné prostredie, kultúru, jednoducho preukázať schopnosť žiadateľa o grant citlivo ošetriť etické rozmery predkladaného projektu.

V programe Horizont 2020 (v pravidlách H2020 pre podávanie projektov) sú určené nasledujúce oblasti výskumu, ktoré je potrebné ošetriť z etického hľadiska:

  1. ochrana ľudských subjektov (ľudské embryo/plod , ľudské kmeňová bunky z dospelého jedinca a aj embrya)
  2. ochrana zvierat
  3. ochrana dát a súkromia
  4. ochrana životného prostredia a bezpečnosť výskumu
  5. účasť mimoeurópskych (tretích) krajín
  6. zneužite (malevolent) a dvojité použitie (dual use) výskumných výsledkov

 

Horizont 2020 nepodporuje nasledovné výskumné aktivity:

  1. Výskumné aktivity zamerané na klonovanie ľudských subjektov na účely reprodukcie.
  2. Výskumné aktivity s cieľom modifikovať genetické dedičstvo ľudstva, ak by sa tieto modifikácie stali dedičnými (výskum liečenia rakoviny gonád je financovaný).
  3. Výskumné aktivity sledujúce vznik ľudského embrya len pre účely výskumu alebo pre účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

 

2. Etické vykonávanie výskumu (Responsible research conduct – Research Integrity)

V pracovných programoch Horizontu 2020 sa problematike vedeckej integrite explicitne venuje veľká pozornosť. Európska komisia zdôrazňuje potrebu zachovávať a prehlbovať kultúru vedeckej integrity pri realizácii výskumu.

Základom vedeckej integrity sú nasledujúce kľúčové princípy:

  • absolútna integrita praxe, vyučovania a administrácie vedy,
  • transparentnosť,
  • vykonávanie výskumu kriticky a bez predsudkov,
  • dodržiavanie najvyšších profesionálnych a morálnych štandardov.

 

Vedecká integrita je prvotnou a v medzinárodnej súťaži uznávanou podmienkou  kvalitnej vedeckej práce. Opakom vedeckej integrity je vedecká nepoctivosť a nečestnosť (research misconduct) tj. vedomé porušovanie základných vyššie uvedených  princípov vedeckej integrity, ktorému treba nekompromisne predchádzať. V prípadoch, keď k nemu dôjde, je nevyhnutné ho dôsledne vyšetriť a nakoniec v potvrdených prípadoch vyvodiť adekvátne dôsledky.

V súčasnej dobe, kedy  je podiel úspešných žiadostí o grant sústavne malý, dá sa očakávať silná motivácia pre výskumníkov, dosiahnuť úspech i za cenu porušenia pravidiel vedeckej integrity (falzifikácia, fabrikácia a plagiátorstvo). Okrem toho môže tlak súťaže tiež viesť k nedbalosti (pochybné výskumné praktiky )a neraz je príčinou takéhoto správania aj nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti kultúry vedeckej integrity.

Devastujúcimi dôsledkami vedeckej nečestnosti sú predovšetkým:

  • diskreditácia vedy a nedôvera verejnosti
  • nedôvera medzi kolegami - vedcami
  • strata času a financií
  • v niektorých prípadoch aj dopad na verejné zdravie a tvorbu národných politík.

 

Kultúru vedeckej integrity je potrebné implementovať vo všetkých fázach výskumnej činnosti – vo fáze prípravy, hodnotenia, ako aj financovania a implemnetácie projektov v rámci programu Horizont 2020.

Medzi základné porušenia vedeckej integrity patria:

  1. Fabrikácia označuje vytváranie výsledkov, zaznamenávanie vymyslených dát alebo podávanie vykonštruovaných správ.
  2. Falšovanie je manipulovanie výskumu alebo zámerná zmena a vynechanie nevhodných faktov, údajov a dát.
    Tieto dve kategórie sú vedeckým podvodom a patria medzi najzávažnejšie porušenia  podstaty vedy.
  3. Plagiátorstvo je prisvojenie si nápadov inej osoby, výsledkov výskumu alebo slov, bez patričného uznania. Je to neprijateľná forma neetického správania a porušenia pravidiel vzhľadom k iným výskumným pracovníkom, aj keď možno nenarušuje podstatu vedeckého výskumu tak závažne, ako fabrikácia a falšovanie.
    Potom je tu veľká skupina praktík narušujúcich tradičné hodnoty vedy a výskumu:
  4. Pochybné výskumné praktiky sú aktivity, ktoré môžu závažne ohrozovať proces výskumu. Tieto praktiky neohrozujú integritu vedeckého výskumu priamo, ale môžu prispievať k porušeniu dôvery k integrite vedeckého výskumu, k ovplyvneniu výsledkov vedeckého výskumu, k strate času a prostriedkov, a v neposlednom rade k oslabeniu a deformácii výchovy novej vedeckej generácie.

 

Hlavnú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej vedeckej nečestnosti v projekte Horizontu 2020 má organizácia, v ktorej sa daný výskum vykonáva. Európska komisia očakáva, že tieto výskumné organizácie majú vybudované štruktúry, ktoré sú schopné takéto prípady zodpovedne vyriešiť a informovať EK o výsledku vyšetrovania ako aj v prípade ohlásenia  upozorniť na ne  Európsku komisiu.

Rada ERC vytvorila stálu komisiu CoIME (ERC Standing Committee on Conflict of Interest, Scientific misconduct and Ethical Issue)”, ktorej úlohou je zaoberať sa prípadmi vedeckej nečestnosti projektov podávaných a riešených v rámci program H2020.

Európska komisia odporúča všetkým výskumníkom realizujúcim výskum podporovaný  programom Horizont 2020 prijať princípy Európskeho kódexu praxe (European Code of Coduct on Research Integrity). Kódex je spoločným výstupom dvoch organizácii – ALLEA (Federácia všetkých európskych akadémií) a ESF (European Science Foundation). Sú v ňom okrem iného podrobne opísané princípy a procedúra vyšetrovania obvinení z vedeckých nečestností, ako aj odporúčaný text do medzinárodných dohôd ošetrujúci prípady nečestného správania v medzinárodných projektoch, tak ako bol navrhnutý Globálnym vedeckým fórom OECD.

Pravidlá pre hodnotenie etického rozmeru projektu H2020.

Všetky návrhy projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie, sa podrobia procesu hodnotenia etického rozmeru projektu. (Ethics Review Procedure – ERP), ktorý vykonáva nezávislá etická komisia (Ethics Review Panel).

Proces hodnotenia etiky (ERP) sa sústreďuje na kontrolu splnenia všetkých etických pravidiel a štandardov, ako aj relevantných európskych a národných legislatív, medzinárodných konvencií a deklarácií, autorizácií a schválení národnými etickými komisiami, a na to, aby si žiadatelia uvedomili všetky etické aspekty a sociálne dôsledky plánovaného výskumu.

 

Procedúra má nasledovné stupne:

  1. predskríning (Ethics Pre-Screening)
  2. skríning (Ethics Screening)
  3. hodnotenie (Ethics Assessment)
  4. sekundárne (terciálne) hodnotenie (Second Ethics Assessment)
  5. prípadne monitoring (audity a kontroly počas riešenie projektu - Ethics Check a Ethics Audit)

Táto procedúra môže vyústiť do dodatočných požiadaviek súvisiacich s etikou projektu, splnenie ktorých je nutnou podmienkou podpísania grantovej dohody. kontroly. Ich cieľom je hlavne pomáhať žiadateľovi s dodržiavaním všetkých princípov etického riešenia projektu (prevencia, prípadné korekcie) počas riešenia projektu.

Kontroly a audity môžu viesť k dodatku k grantovej dohode. Vo vážnych prípadoch porušenia princípov Európska komisia môže pristúpiť k redukcii financií, k sankciám zakotveným v grantovej dohode alebo dokonca k zrušeniu grantovej dohody.

Krátka história

 

21.5.2019  sa v Banskej Bystrici, v  Aule Rotunda Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela konala medzinárodná konferencia s názvom ETIKA, INTEGRITA A ZODPOVEDNOSŤ VO VÝSKUME A VZDELÁVANÍ. Konferencia bola organizovaná CVTI s podporou UMB BB.

 

Cieľom konferencie bolo diskutovať o vytvorení  a  zharmonizovaní  základných štruktúr zabezpečujúcich integritu vo výskumnej činnosti na Slovensku – vytvorenie národných  „Štandardov“ správnej vedeckej praxe, etických kódexov výskumníkov, etických komisií na monitoring dodržiavania pravidiel ako aj vytvorenie jasných a transparentných postupov pri vyšetrovaní prípadných vedeckých nečestností (aby nedochádzalo „k zametaniu problémov pod koberec“), a tiež ako  reakcia na  aktuálne dianie v súvislosti s medializovanými prípadmi odhalenia plagiátorstva.

 

Účastníci konferencie diskutovali o možnosti  zlepšiť aktuálnu neuspokojivú situáciu a dohodli sa, že bude vytvorená NÁRODNÁ PRACOVNÁ SKUPINA  (PS RI4SK) zo zástupcov všetkých výskumných organizácií a univerzít (ktoré prejavia záujem), ktorej úlohou bude vypracovať Deklaráciu o upevnení kultúry výskumnej integrity na Slovensku.

 

Videozáznam z konferencie je dostupný na: 
https://archive.tp.cvtisr.sk?486321JOWEGJ6G41 – zahraniční rečníci
https://archive.tp.cvtisr.sk?488115NZQ8RN7V24 - situácia na Slovensku - úvod do následnej panelovej diskusie.

 

 

Deklarácia o upevnení kultúry výskumnej integrity na Slovensku

 

Cieľom Deklarácie je zaviazať všetky organizácie vykonávajúce výskum na Slovensku dodržiavať najvyššie etické štandardy v oblasti integrity výskumu, aby sa zvýšila dôvera verejnosti ako aj medzinárodnej výskumnej komunity voči slovenským výskumným pracoviskám. Deklarácia by sa malo opierať o európske štandardy,  predovšetkým „Codex: European Code of Conduct on Research Integrity“, ktorý je súčasne aj záväzným dokumentom pre výskumníkov zapojených do programu H2020. Zároveň by malo zaviazať slovenské výskumné organizácie k zavádzaniu vzdelávania v oblasti „Research Integrity“ pre študentov vysokých škôl, v doktorandskom štúdiu a na vyšších stupňoch vzdelávania pri súčasnom definovaní  presných pravidiel pre proces vyšetrovania prípadov nečestného vykonávania výskumu.

 

Zoznam členov PS RI4SK

 

1. prof. RNDr. Peter Fedoročko, CSc.

UPJŠ KE

2. Assoc. Prof. Mgr. Ing. Gabriela Dubcová, PhD.

EU BA

3. Paulína Böhmerová

ESET

4. prof. Ing. Milan Terek, PhD.

Vysoká škola manažmentu BA

5. doc. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc.

UMB BB

6. Mgr. Róbert Karul. PhD.

SAV BA

7. prof. Ing. Ervin Lumnitzer, PhD.

TU KE

8. RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.

TnUAD

9. prof. Ing. Ján Szolgay, PhD.

STU BA

10. doc. Ing. Jaromír Mlýnek, CSc.

Akadémia Policajného zboru BA

11. Ing. Monika Tarabová

APVV

12. prof. Ing.Robert Redhammer, PhD.

Slovenská akreditačná agentúra

13. prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

UK BA

14. RNDr. Soňa Ftáčniková, PhD.

CVTI SR

15. Ing. Peter Beňo

CVTI SR

16. doc.  RNDr. Anton Horváth, CSc.

PriF UK BA

17. doc. JUDr. Mgr. Jana Šimonová, PhD

Akadémia Policajného zboru BA

18. prof. RNDr. Lubica Lacinova, DrSc.

Predsednictvo SAV

19. Ing. Anna Krivjanska

CVTI SR

 

Činnosť pracovnej skupiny PS RI4SK  rozdelená do 4 aktivít:

 

Aktivita 1: Tvorba národného kódexu, smernice alebo guidelines spolu s vytvorením štruktúr potrebných pre ich implementáciu

Predseda: G .Dubcová

 

Aktivita 2: Rozširovanie podpory výskumnej integrity a vzdelávanie

Predseda: L. Lacinová

 

Aktivita 3: Postupy vyšetrovania nečestného správania sa vo výskume

Predseda: J. Šimonová

 

Aktivita 4: Tvorba národnej štruktúry pre RI ako „nadinštitucionálnej“ platformy

Predseda: S. Ftáčniková

 

K iniciatíve sa v súčasnosti pripojili: APVV, Akadémia Policajného zboru v BA, CVTI SR, EU v BA, spoločnosť ESET, SAV, Slovenská akreditačná agentúra, STUBA, TUAD v Trenčíne, TUKE, UMB BB, UPJŠ KE, UK BA a Vysoká škola manažmentu.

 

Táto pracovná skupina je otvorená pre všetky inštitúcie a organizácie, ktoré majú záujem byť súčasťou  tvorby týchto štandardov a budovania výskumného prostredia podporujúceho kultúru etiky a výskumnej integrity.

 

V prípade záujmu nás kontaktujte na sona.ftacnikova@cvtisr.sk

 

Čo pojem vedecká integrita presne znamená a to, aké kroky treba zaviesť, aby sa situácia na Slovensku zlepšila, si môžete vypočuť v následujúcom videu v produkcii ESET Science Award

 

 

Národný poradca pre etiku v rámci program H2020, NCP pre ERC v programe H2020

RNDr. Soňa Ftáčniková, PhD.

CVTI SR, Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava

e-mail: sona.ftacnikova@cvtisr.sk

Mobil: +421 905 550 747

 

Koordinátorka activity RI4SK  vytvorenia Národnej deklarácie o upevnení výskumnej integrity na Slovensku (http://eraportal.sk/eraportal/etika-vo-vyskume/#tabs_desc_1617_3).    

Deklarácia plánuje definovať kódex výskumnej etiky a integrity pre všetky výskumné inštitúcie na Slovensku. Iniciatíva je súčasťou aktivít národného projektu Horizontálnej podpory účasti SR v Európskom výskumnom priestore (SK4ERA). Ten od januára 2016 realizuje Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).
     Národná deklarácia prioritne vytvorí jednotné smernice pre správnu vedeckú prax v oblasti vedeckej integrity tak, aby sa podporovala spolupráca medzi vedcami, chránili sa výsledky práce jednotlivcov a inštitúcií, posilňovala sa dôvera verejnosti voči výsledkom vedy a výskumu a chránili sa prostriedky investované do vedy a výskumu. Deklarácia sa bude venovať aj téme, ako stransparentniť proces vyšetrovania neetických praktík, zaviesť vzdelávanie v oblasti integrity a tiež ako harmonizovať pravidlá medzi inštitúciami na Slovensku.  Výskumné inštitúcie na Slovensku budú mať od októbra 2020 šancu  riadiť sa národnou deklaráciou v oblasti výskumnej integrity.

  1. Autorka publikácie ETIKA v programe Horizont 2020
  2. Autorka publikacie Správna vedecká prax

 

Málokedy učíme, čo je plagiátorstvo - rozhovor v Hospodárskych novinách, 15.7.2020

Soňa Ftáčniková

Aktuality