Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

SK

Etika vo výskume a rodová rovnosť

V programe Horizont Európa je posudzovanie etických rozmerov navrhovaného výskumu neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia návrhov projektov s cieľom podporiť excelentný výskum, ktorý musí byť nevyhnutne etický. Právne je to ošetrené v čl. 18, 19 Regulácie Európskeho Parlamentu a Rady pre  Rámcový program HE”, ako aj  v Pravidlách účasti.“

 

Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že dodržiavanie etických požiadaviek na výskum kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu predkladaných  návrhov výskumných projektov.

Európska komisia ošetruje etický rozmer podávaných projektov z dvoch hľadísk. Jednak hodnotí, akým spôsobom sú v projektoch ošetrené eticky citlivé aspekty a tiež sa zameriava na kultúru vedeckej integrity zapojených výskumníkov – teda otázkou etického vykonávania výskumu podporovaného programom HE.

Horizont Európa sa v období 2021 – 2024 v súvislosti s posilňovaním kultúry vedeckej integrity sústredí predovšetkým na preventívne aktivity a síce na vytvorení materiálov a modulov zameraných na vzdelávanie a “tréning” výskumníkov v oblasti etiky a výskumnej integrity pre univerzity, výskumné inštitúcie, ako aj pre príslušné národné a inštitucionálne etické komisie. Európska komisia zameria svoju pozornosť aj na hodnotenie a posúdenie infraštruktúr jednotlivých “host organizations” v súvislosti s ich inštitucionálnou podporou kultúry výskumnej etiky a vedeckej integrity.

 

  1. Eticky citlivé oblasti v HE

V prípade, že sa v projekte riešia eticky citlivé otázky, je nevyhnutné podrobné zdôvodnenie potreby a adekvátnosti použitia napr. osobných dát, ľudských tkanív, ľudských subjektov alebo zvierat. Ďalej je potrebné vyhodnotiť pomer záťaže a prínosu pre zúčastnených, opísať možné potenciálne následky výskumu pre ľudskú dôstojnosť, spoločnosť, životné prostredie, kultúru, jednoducho preukázať schopnosť žiadateľa o grant citlivo ošetriť etické rozmery predkladaného projektu.

Výskum podporovaný programom HE musí striktne dodržiavať relevantné európske direktívy, ako aj medzinárodné  konvencie a deklarácie, platné pravidlá uvedené v príslušných v pracovných programoch HE, ako aj príslušnú národnú legislatívu.


V programe Horizont Európa (v pravidlách HE pre podávanie projektov) sú určené nasledujúce oblasti výskumu, ktoré je potrebné ošetriť z etického hľadiska:

  1. ochrana ľudských subjektov (ľudské embryo/plod, ľudské kmeňová bunky z dospelého jedinca a aj embryo, tkanivá)
  2. ochrana zvierat
  3. ochrana dát a súkromia
  4. ochrana životného prostredia a bezpečnosť výskumu
  5. účasť mimoeurópskych (tretích) krajín
  6. zneužite (malevolent) a dvojité použitie (dual use) výskumných výsledkov
  7. iné etické otázky/problémy (napr. nové technológie a umelá inteligencia)

 

Horizont Európa nepodporuje nasledovné výskumné aktivity:

  1. Výskumné aktivity zamerané na klonovanie ľudských subjektov na účely reprodukcie.
  2. Výskumné aktivity s cieľom modifikovať genetické dedičstvo ľudstva, ak by sa tieto modifikácie stali dedičnými (výskum liečenia rakoviny gonád je financovaný).
  3. Výskumné aktivity sledujúce vznik ľudského embrya len pre účely výskumu alebo pre účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

 

Poznámka: Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže v programe HE financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na tie výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká výskumná činnosť, ktorá je na jeho území zakázaná. Keď sa vo výskume používajú hESCs (ľudské embryonálne kmeňové bunky), je potrebné jasné zdôvodnenie nutnosti ich použitia, ich pôvod (priamy odber, biobanky, sekundárne použitie...) a všetky potrebné dokumenty (schválenie príslušnou etickou komisiou, informovaný súhlas...).

 

  1. Etické vykonávanie výskumu (Responsible research conduct – Research Integrity)

V pracovných programoch HE sa problematike vedeckej integrity explicitne venuje veľká pozornosť. Európska komisia zdôrazňuje potrebu zachovávať a prehlbovať kultúru vedeckej integrity pri realizácii výskumu podporovaného programom HE.

Základom vedeckej integrity sú nasledujúce kľúčové princípy:

  • absolútna integrita praxe, vyučovania a administrácie vedy,
  • transparentnosť,
  • vykonávanie výskumu kriticky a bez predsudkov,
  • dodržiavanie najvyšších profesionálnych a morálnych štandardov.

 

Vedecká integrita je prvotnou a v medzinárodnej súťaži uznávanou podmienkou  kvalitnej vedeckej práce. Opakom vedeckej integrity je vedecká nepoctivosť a nečestnosť (research misconduct), t. j. vedomé porušovanie základných vyššie uvedených  princípov vedeckej integrity, ktorému treba nekompromisne predchádzať. V prípadoch, keď k nemu dôjde, je nevyhnutné ho dôsledne vyšetriť a nakoniec v potvrdených prípadoch vyvodiť adekvátne dôsledky.

V súčasnej dobe, kedy je podiel úspešných žiadostí o grant sústavne malý, dá sa očakávať silná motivácia pre výskumníkov dosiahnuť úspech i za cenu porušenia pravidiel vedeckej integrity (falzifikácia, fabrikácia a plagiátorstvo). Okrem toho môže tlak súťaže tiež viesť k nedbalosti (pochybné výskumné praktiky) a neraz je príčinou takéhoto správania aj nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti kultúry vedeckej integrity.

Devastujúcimi dôsledkami vedeckej nečestnosti sú predovšetkým:

  • diskreditácia vedy a nedôvera verejnosti
  • nedôvera medzi kolegami – vedcami
  • strata času a financií
  • v niektorých prípadoch aj dopad na verejné zdravie a tvorbu národných politík

 

Kultúru vedeckej integrity je potrebné implementovať vo všetkých fázach výskumnej činnosti – vo fáze prípravy, hodnotenia, ako aj financovania a implementácie projektov v rámci programu HE.

Medzi základné porušenia vedeckej integrity patria:

  1. Fabrikácia označuje vytváranie výsledkov, zaznamenávanie vymyslených dát alebo podávanie vykonštruovaných správ.
  2. Falšovanie je manipulovanie výskumu alebo zámerná zmena a vynechanie nevhodných faktov, údajov a dát.
    Tieto dve kategórie sú vedeckým podvodom a patria medzi najzávažnejšie porušenia podstaty vedy.
  3. Plagiátorstvo je prisvojenie si nápadov inej osoby, výsledkov výskumu alebo slov, bez patričného uznania. Je to neprijateľná forma neetického správania a porušenia pravidiel vzhľadom k iným výskumným pracovníkom, aj keď možno nenarušuje podstatu vedeckého výskumu tak závažne ako fabrikácia a falšovanie.
    Potom je tu veľká skupina praktík narušujúcich tradičné hodnoty vedy a výskumu.
  4. Pochybné výskumné praktiky sú aktivity, ktoré môžu závažne ohrozovať proces výskumu. Tieto praktiky neohrozujú integritu vedeckého výskumu priamo, ale môžu prispievať k porušeniu dôvery k integrite vedeckého výskumu, k ovplyvneniu výsledkov vedeckého výskumu, k strate času a prostriedkov a v neposlednom rade k oslabeniu a deformácii výchovy novej vedeckej generácie.

 

Hlavnú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej vedeckej nečestnosti v projekte Horizontu Európa má organizácia, v ktorej sa daný výskum vykonáva. Európska komisia očakáva, že tieto výskumné organizácie majú vybudované štruktúry, ktoré sú schopné takéto prípady zodpovedne vyriešiť a informovať EK o výsledku vyšetrovania, ako aj v prípade ohlásenia podozrenia na vedecké podvody a nečestnosti upozorniť Európsku komisiu.

Rada ERC vytvorila stálu komisiu CoIME (ERC Standing Committee on Conflict of Interest, Scientific misconduct and Ethical Issue), ktorej úlohou je zaoberať sa prípadmi vedeckej nečestnosti projektov podávaných a riešených v rámci programu ERC HE.

EK používa softvér na detekciu plagiátorstva vo všetkých podaných návrhoch projektov HE.

Potvrdené prípady vedeckých podvodov a nečestností môžu viesť k vážnym sankciám ako: vylúčenie návrhu projektu z hodnotiaceho procesu, pozastavenie alebo úplné zastavenie financovania projektu, zákazu podávania návrhov projektov aj na obdobie niekoľkých rokov.
Európska komisia odporúča všetkým výskumníkom realizujúcim výskum podporovaný programom Horizont Európa prijať princípy Európskeho kódexu vedeckej integrity (European Code of Coduct for Research Integrity). Kódex je spoločným výstupom dvoch organizácii – ALLEA (Federácia všetkých európskych akadémií) a ESF (European Science Foundation). Sú v ňom okrem iného podrobne opísané princípy a procedúra vyšetrovania obvinení z vedeckých nečestností, ako aj odporúčaný text do medzinárodných dohôd ošetrujúci prípady nečestného správania v medzinárodných projektoch, tak ako bol navrhnutý Globálnym vedeckým fórom OECD.

Pravidlá pre hodnotenie etického rozmeru projektu HE.

Všetky návrhy projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie, sa podrobia procesu hodnotenia etického rozmeru projektu (Ethics Review Procedure – ERP), ktorý vykonáva nezávislá etická komisia (Ethics Review Panel).

Proces hodnotenia etiky (ERP) sa sústreďuje na kontrolu dodržiavania všetkých etických pravidiel a štandardov platných pre program HE, ako aj relevantných európskych a národných legislatív, medzinárodných konvencií a deklarácií, autorizácií a schválení národnými etickými komisiami. Hodnotenie EPR má za cieľ preveriť, či si žiadatelia v plnej miere uvedomujú všetky etické aspekty a sociálne dôsledky nimi plánovaného výskumu.

 

Procedúra má nasledovné stupne:

  1. predskríning (Ethics Pre-Screening)
  2. skríning (Ethics Screening)
  3. hodnotenie (Ethics Assessment)
  4. sekundárne (terciálne) hodnotenie (Second Ethics Assessment)
  5. prípadne monitoring (audity a kontroly počas riešenie projektu Ethics Check a Ethics Audit)

Táto procedúra môže vyústiť do dodatočných požiadaviek súvisiacich s etikou projektu, splnenie ktorých je nutnou podmienkou podpísania grantovej dohody. Ich cieľom je hlavne pomáhať žiadateľovi s dodržiavaním všetkých princípov etického riešenia projektu (prevencia, prípadné korekcie) počas riešenia projektu.

Kontroly a audity môžu viesť k dodatku k grantovej dohode. Vo vážnych prípadoch porušenia princípov Európska komisia môže pristúpiť k redukcii financií, k sankciám zakotveným v grantovej dohode alebo dokonca k zrušeniu grantovej dohody.

Krátka história

 

Dňa 21.5.2019  sa v Banskej Bystrici, v  Aule Rotunda Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela konala medzinárodná konferencia: ETIKA, INTEGRITA A ZODPOVEDNOSŤ VO VÝSKUME A VZDELÁVANÍ. Konferencia bola organizovaná CVTI SR s podporou UMB BB.

 

Cieľom konferencie bolo diskutovať o vytvorení a zharmonizovaní základných štruktúr zabezpečujúcich integritu výskumnej a akademickej činnosti na Slovensku – vytvorenie národných  „štandardov“ správnej vedeckej praxe, etických kódexov výskumníkov, etických komisií na monitoring dodržiavania pravidiel výskumnej a akademickej integrity. Neoddeliteľnou súčasťou zlepšovania kultúry vedeckej integrity je aj vytvorenie jasných a transparentných postupov pri vyšetrovaní prípadných vedeckých nečestností (aby nedochádzalo „k zametaniu problémov pod koberec“), a tiež je to reakcia na aktuálne dianie v súvislosti s medializovanými prípadmi odhalenia plagiátorstva.

 

Účastníci konferencie diskutovali o možnosti  zlepšiť aktuálnu neuspokojivú situáciu a dohodli sa, že bude vytvorená NÁRODNÁ PRACOVNÁ SKUPINA (PS RI4SK) zo zástupcov všetkých výskumných organizácií a univerzít (ktoré prejavia záujem), ktorej úlohou bude vypracovať Deklaráciu o upevnení kultúry vedeckej integrity na Slovensku.

 

Videozáznam z konferencie je dostupný na: 
https://archive.tp.cvtisr.sk?486321JOWEGJ6G41 – zahraniční rečníci
https://archive.tp.cvtisr.sk?488115NZQ8RN7V24 – situácia na Slovensku – úvod k následnej panelovej diskusii

 

 

Deklarácia o upevnení kultúry vedeckej integrity na Slovensku

Cieľom Deklarácie je zaviazať všetky organizácie vykonávajúce výskum na Slovensku dodržiavať najvyššie etické štandardy v oblasti integrity výskumu a vzdelávania, aby sa zvýšila dôvera verejnosti ako aj medzinárodnej výskumnej komunity voči slovenským výskumným pracoviskám. Deklarácia by sa malo opierať o európske štandardy,  predovšetkým European Code of Conduct for Research Integrity“, ktorý je súčasne aj záväzným dokumentom pre výskumníkov zapojených do programu Horizont Európa. Zároveň by malo zaviazať slovenské výskumné organizácie k zavádzaniu vzdelávania v oblasti výskumnej a akademickej integrity pre študentov vysokých škôl, v doktorandskom štúdiu a na vyšších stupňoch vzdelávania pri súčasnom definovaní  presných pravidiel pre proces vyšetrovania prípadov nečestného vykonávania výskumu.

 

Zoznam členov PS RI4SK

 

1. prof. RNDr. Peter Fedoročko, CSc.

UPJŠ KE

2. Assoc. Prof. Mgr. Ing. Gabriela Dubcová, PhD.

EU BA

3. MgA.Paulína Böhmerová

ESET

4. prof. Ing. Milan Terek, PhD.

Vysoká škola manažmentu BA

5. doc. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc.

UMB BB

6. Mgr. Róbert Karul. PhD.

SAV BA

7. prof. Ing. Ervin Lumnitzer, PhD.

TU KE

8. RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.

TnUAD

9. prof. Ing. Ján Szolgay, PhD.

STU BA

10. doc. Ing. Jaromír Mlýnek, CSc.

Akadémia Policajného zboru BA

11. JUDr. Stanislav Mydlo

APVV

12. prof. Ing.Robert Redhammer, PhD.

Slovenská akreditačná agentúra

13. prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

UK BA

14. RNDr. Soňa Ftáčniková, PhD.

CVTI SR

15. Ing. Peter Beňo

CVTI SR

16. doc.  RNDr. Anton Horváth, CSc.

PriF UK BA

17. doc. JUDr. Mgr. Jana Šimonová, PhD

Akadémia Policajného zboru BA

18. prof. RNDr. Lubica Lacinova, DrSc.

Predsednictvo SAV

19. Ing. Anna Krivjanska

CVTI SR

20. Mgr. Juraj Noge                                                               CVTI SR

 

 

Činnosť pracovnej skupiny PS RI4SK  rozdelená do 4 aktivít:

Hlavný koordinátor: Soňa Ftáčniková

 

Aktivita 1: Tvorba národného kódexu, smernice alebo guidelines spolu s vytvorením štruktúr potrebných pre ich implementáciu

Koordinátor: G. Dubcová

 

Aktivita 2: Rozširovanie podpory výskumnej integrity a vzdelávanie

Koordinátor: L. Lacinová

 

Aktivita 3: Postupy vyšetrovania nečestného správania sa vo výskume

Koordinátor: J. Šimonová

 

Aktivita 4: Tvorba národnej štruktúry pre RI ako „nadinštitucionálnej“ platformy

Koordinátor: S. Ftáčniková

 

K iniciatíve sa v súčasnosti pripojili: APVV, Akadémia Policajného zboru v BA, CVTI SR, EU v BA, spoločnosť ESET, SAV, SAA VS, STUBA, TUAD v Trenčíne, TUKE, UMB BB, UPJŠ KE, UK BA a Vysoká škola manažmentu.

 

Táto pracovná skupina je otvorená pre všetky inštitúcie a organizácie, ktoré majú záujem byť súčasťou tvorby týchto štandardov a budovania výskumného prostredia podporujúceho kultúru etiky a výskumnej integrity.

 

V prípade záujmu nás kontaktujte na sona.ftacnikova@cvtisr.sk.

 

Čo pojem vedecká integrita presne znamená, a to, aké kroky treba zaviesť, aby sa situácia na Slovensku zlepšila, si môžete vypočuť vo videu v produkcii ESET Science Award.

 A v prípade hlbšieho záujmu o túto tému aj ZÁKULISNÉ REČI.

 

 

 

 

Všeobecné dokumenty:

Guidance: „Ethics self assesment Step by step

 

Guidance "How to complete your ethics self-assessment"

 

European Code of Conduct for Reserch Integrity

 

Európska učebnica etiky pre výskumníkov

 

Etika v programe Horizont 2020

 

Globálne vedecké fórum Best Practices for Ensuring Scientific Integrity and Preventing Misconduct

 

EU Charter of Fundamental Rights

 

ENRIO

 

 

Špecializované témy

  1. Informed consent - FP7 guidance: Informed consent,
  1. WMA Declaration of Helsinki,
  2. Convention for the Protection of Human Rights and Dignity of the Human Being with regard to the Application of Biology and Medicine: Convention on Human Rights and Biomedicine (Oviedo, 4 April 1997) (Oviedo Bioethics Convention),
  1. EU Directive 2005/28/EC of 8 April 2005 laying down principles and detailed guidelines for good clinical practice as regards investigational medicinal products for human use as well as the requirements for authorization of the manufacturing or importation of such products,
  1. EU Regulation No 536/2014 of the European Parliament and of the Council on clinical trials on medicinal products for human use, repealing Directive 2001/20/EC,
  1. Functional Magnetic Resonance Imaging,
  1. Social sciences and humanities,
  1. Research Ethics in Ethnography/Anthropology,
  1. Guidance note — Research on refugees, asylum seekers & migrants,
  1. EU Directive 2004/23/EC of the European Parliament and of the Council of 31 March 2004 on setting standards of quality and safety for the donation, procurement, testing, processing, preservation, storage and distribution of human tissues and cells,
  1. Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council of 27 April 2016 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, and repealing Directive 95/46/EC,
  2. Handbook on European data protection law (2018 edition), European Union Agency for Fundamental Rights and Council of Europe, European Court of Human Rights, European Data Protection supervisor,
  1. EU Directive 2010/63/EU of the European Parliament and of the Council of 22 September 2010 on the protection of animals used for scientific purposes,
  1. The ARRIVE Guidelines — Animal Research: Reporting In Vivo Experiments. Festing MFW, Overend P, Gaines Das R, Cortina Borja M, Berdoy M (2002), The design of animal experiments: reducing the number of animals in research through better experimental design, Laboratory Animal Handbooks Series, 14. London: Royal Society of Medicine Press,
  1. Research on animals,
  1. Convention on Biological Diversity,
  1. Nagoya Protocol on Access and Benefit Sharing,
  1. FP 7 guidance: Developing countries,
  1. Global code of conduct for research in resource-poor settings,
  1. EU Regulation (EC) No 1946/2003 of the European Parliament and of the Council of 15 July 2003 on trans-boundary movements of genetically modified organisms,
  1. EU Directive 2009/41/EC of the European Parliament and of the Council of 6 May 2009 on the contained use of genetically modified micro-organisms,
  1. Guidance note — Research involving dual use items,
  1. Biological and Toxin Weapons Convention,
  1. Guidance note — Research focusing exclusively on civil applications,
  2. Guidance note — Potential misuse of research results, 
  3. FP7 guidance: A comprehensive strategy on how to minimize research misconduct and the potential misuse of research in EU-funded research,
  4. High-Level Expert Group on Artificial Intelligence: Draft Ethics guidelines for trustworthy AI.

 

 

Vyhlásenia 

  1. Vyhlásenie ENRIO v súvislosti s etickým výskumom COVID-19,
  1. Vyhlásenie EUROPEAN GROUP ON ETHICS IN SCIENCE AND NEW TECHNOLOGIES - Statement on European Solidarity and the Protection of Fundamental Rights in the COVID-19 Pandemic.

 

 

 

NCP pre etiku vo výskume a výskumnú integritu pre HE:

RNDr. Soňa Ftáčniková, PhD.

CVTI SR, Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava

e-mail: sona.ftacnikova@cvtisr.sk

Mobil: +421 905 550 747

 

Hlavná koordinátorka aktivity RI4SK  vytvorenia Národnej deklarácie o upevnení vedeckej integrity na Slovensku

Deklarácia plánuje definovať kódex vedeckej  integrity pre všetky výskumné inštitúcie na Slovensku, ktoré sa k iniciatíve svojim podpisom pripoja. Iniciatíva je súčasťou aktivít národného projektu Horizontálnej podpory účasti SR v Európskom výskumnom priestore (SK4ERA). Ten od januára 2016 realizuje Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).
Národná deklarácia prioritne vytvorí jednotné smernice pre správnu vedeckú prax v oblasti vedeckej integrity tak, aby sa podporovala spolupráca medzi vedcami, chránili sa výsledky práce jednotlivcov a inštitúcií, posilňovala sa dôvera verejnosti voči výsledkom vedy a výskumu a chránili sa prostriedky investované do vedy a výskumu. Deklarácia sa bude venovať aj téme  stransparentnenia procesu vyšetrovania neetických praktík, zavádzania vzdelávania v oblasti integrity a tiež harmonizovania pravidiel medzi inštitúciami na Slovensku.  

 

Autorka publikácie ETIKA v programe Horizont 2020 a Správna vedecká prax

Málokedy učíme, čo je plagiátorstvo - rozhovor v Hospodárskych novinách, 15.7.2020

 

 

Soňa Ftáčniková

Úvod a problematika

 

Rodová rovnosť stále nie je normou vo všetkých oblastiach a etapách života. Stereotypy, skryté významy, rodová necitlivosť a priama diskriminácia sú prítomné v každodenných sociálnych situáciách, pričom veda a výskum nie sú výnimkou. Ľudský talent a motivácia sa strácajú, ak vzdelané a schopné ženy nemajú dostatočné zastúpenie v niektorých oblastiach, nepokračujú v štúdiách tak, ako by mohli, alebo úplne opustia vedeckú kariéru v pokročilom štádiu. Situácia žien vo vede a výskume sa v súčasnosti opisuje ako „môžu vstúpiť, ale nemôžu plne participovať”.

 

Kariérny postup žien - vedkýň je pomalý. Ženy dosahujú najvyššie kariérne posty menej často než muži. Alarmujúca je najmä situácia v inžinierskych a technologických odvetviach, kde sú tak študentky ako aj vedkyne stále minoritou. Výskumy ukazujú, že mnohé vynikajúce ženy, ktoré by sa mohli významne presadiť vo vedeckej komunite, akademickom prostredí alebo priemysle, sa ani nesnažia o kariérny rast. Iné vypadnú z kariérneho postupu v neskorších štádiách, často pre výchovu detí. Tento proces sa označuje ako deravé potrubie. Strata vzdelaných a skúsených žien je stratou pre celú spoločnosť.

 

Prečo rodová rovnosť?

 

Bohatý potenciál žien zostáva stále nevyužitý v dôsledku veľkých rodových rozdielov medzi mužmi a ženami v celej EÚ. Ak chceme silnejšiu, spravodlivejšiu a jednotnejšiu Európu, potrebujeme tieto rozdiely odstrániť.

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) je jedinou agentúrou Európskej únie zameranou výhradne na rodovú rovnosť.

Vďaka veľkému objemu zozbieraných a rozvinutých poznatkov sa EIGE stáva znalostným centrom EÚ pre rodovú rovnosť.

 

Poslanie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE)

 

Výskum Inštitútu EIGE vytvára prostredie pre celistvejšie porozumenie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach života a lepšiu informovanosť o tejto problematike. Hlavným cieľom aktivít Inštitútu EIGE je zabezpečiť, aby sa rovnosť medzi ženami a mužmi stala realitou v EÚ aj mimo nej a aby každý mohol mať v živote rovnaké príležitosti bez ohľadu na rod.

 

Rovnosť prináša rast

 

Zlepšením rodovej rovnosti by sa podľa výskumov inštitútu EIGE do roku 2050 mohlo vytvoriť 10,5 milióna ďalších pracovných miest. Miera zamestnanosti by dosiahla takmer 80 % a hrubý domáci produkt (HDP) EÚ na obyvateľa by mohol vzrásť takmer o 10 %.

 

Zdroj: https//eige.europa.eu/

 

 

Stratégia rodovej rovnosti 2020 - 2025

 

„Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

Článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

„Nemali by sme sa ostýchať byť hrdí na to, čo sme dosiahli, ani byť ambiciózni v oblastiach, v ktorých chceme napredovať.“

– Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie
Politické usmernenia

 

Stratégia rodovej rovnosti EÚ plní záväzok von der Leyenovej komisie k vytvoreniu Únie rovnosti. Stratégia je súborom politických cieľov a opatrení na dosiahnutie významného pokroku do roku 2025 v oblasti rodovo zrovnoprávnenej Európy. Cieľom je Únia, v ktorej majú ženy a muži, dievčatá a chlapci v celej svojej rozmanitosti slobodu pokračovať v zvolenej ceste životom, majú rovnaké príležitosti na úspech a môžu sa rovnako zúčastňovať na spolutvorbe a vedení našej európskej spoločnosti.

 

Kľúčovými cieľmi stratégie sú ukončenie rodovo podmieneného násilia, uvoľnenie generačne zakorenených rodových stereotypov, vyrovnávanie rodových rozdielov na trhu práce, dosiahnutie rovnakej účasti v rôznych odvetviach hospodárstva, riešenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, odstránenie rozdielov v prístupe k pohlaviu a dosiahnutie rovnováhy medzi mužmi a ženami v rozhodovacom procese a v politike. Stratégia nasleduje duálny prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v kombinácii s cielenými opatreniami a prierezová realizácia je horizontálnym princípom jej vykonávania. Hoci sa stratégia zameriava na činnosti v rámci EÚ, je v súlade s vonkajšou politikou EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien.

 

Ako jeden z prvých výsledkov stratégie Komisia koncom roku 2020 navrhla záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti platov.

 

Podpora rovnosti medzi ženami a mužmi je úlohou Únie vo všetkých jej činnostiach požadovaných v zmluvách. Rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, základným právom[1] a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv[2]. Je odrazom toho, kto sme. Je aj zásadnou podmienkou inovačného, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva. V podnikaní, politike a spoločnosti ako celku môžeme dosiahnuť svoj plný potenciál len vtedy, ak v plnej miere využijeme svoj talent a rozmanitosť. Rodová rovnosť prináša viac pracovných miest a vyššiu produktivitu[3], čo je potenciál, ktorý musíme využiť, keďže prechádzame ekologickou transformáciou a digitalizáciou a čelíme demografickým výzvam.

 

[1]Pozri článok 2 a článok 3 ods. 3 ZEÚ, články 8, 10, 19 a 157 ZFEÚ a články 21 a 23 Charty základných práv EÚ.

[2] https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/social-summit-european-pillar-social-rights-booklet_sk.pdf.

[3] Zlepšovanie rodovej rovnosti by do roku 2050 viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa EÚ o 6,1 % až 9,6 %, čo predstavuje sumu 1,95 až 3,15 bilióna EUR: https://eige.europa.eu/gender-mainstreaming/policy-areas/economic-and-financial-affairs/economic-benefits-gender-equality.

 

In: Oznámenie Komisie európskemu parlamentu, rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov. Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 - 2025, s. 1.

 

Zdroj: https://ec.europa.eu/

Európsky Inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) vyvinul súbor metód a nástrojov na dosiahnutie cieľov realizovaného výskumu – trvalo udržateľne podporiť rodovú rovnosť v celospoločenskom rozsahu:

 

Predstavenie nástrojov uplatňovania aspektov rodovej rovnosti

 

Rodová analýza

Rodový audit

Zvyšovanie rodového povedomia

Rodové rozpočtovanie

Odborná príprava v oblasti rodovej rovnosti

Rodové hodnotenie

Ex-ante analýza dopadu rodovej rovnosti

Rodová štatistika a indikátory rodu

Rodový monitoring

Rodové plánovanie

Rodové obstarávanie

Konzultácia so zainteresovanými stranami

Inštitucionálna transformácia

Údaje zoskupované podľa pohlavia

 

Zdroj: https://eige.europa.eu/gender-maintreaming/methods-tools

 

 

Vytvorenie rovnakých podmienok na profesijný rast pre mužov a ženy na univerzitách a vo výskumných organizáciách

 

Nástroj rodovej rovnosti v akademickej oblasti a výskume (Gender Equality in Academia and Research – GEAR) poskytuje univerzitám a výskumným organizáciám praktické poradenstvo a nástroje vo všetkých fázach zavádzania inštitucionálnych zmien - od zostavenia plánu rodovej rovnosti až po hodnotenie jeho skutočného dopadu.

 

 

Čo je plán rodovej rovnosti?

 

Vo vymedzenom kontexte výskumných organizácií a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania Európska komisia považuje Plán rodovej rovnosti (Gender Equality Plan - GEP) za súbor opatrení zameraných na:

 

  1. Reguláciu dopadu hodnotiaceho procesu / auditu metodických postupov a praktík na identifikáciu rodových predsudkov (gender bias)
  2. Identifikáciu a implementáciu inovačných stratégií na nápravu akéhokoľvek druhu zaujatosti
  3. Stanovenie cieľov a monitorovanie pokroku prostredníctvom vybraných indikátorov rastu

Cieľom GEP ako súboru opatrení s rôznym stupňom zložitosti je vyjadriť strategický pohľad zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti (gender mainstreaming).

Rozsah pôsobnosti plánu sa môže výrazne líšiť v závislosti od typu organizácie, inštitucionálneho kontextu v ktorom sa vykonáva, adresovaných disciplín alebo typu rodových predsudkov a rozdielov zistených diagnostikou stavu dosahovania rodovej rovnosti.

Metodika odstraňovania rodových nerovností a predsudkov sa môže odlišovať aj v závislosti od externých a interných znalostí adresovanej inštitúcie. V poslednej dobe sa v otázke odstraňovania rodových predsudkov čoraz viac osvedčuje postup riešenia s prihliadnutím na prienik s inými dôvodmi nerovnosti (intersectional issues), ako sú zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo etnická príslušnosť.

Odstraňovanie pridružených nerovností prelínajúcich sa s rodom môže ponúknuť účinné pákové efekty na zmenu a tiež inšpirovať k zavádzaniu komplexných opatrení a stratégií. Malo by sa zohľadniť aj to, že tento postup (adressing inequalities via interesectional issues) vyžaduje viac analytických zdrojov, údajov a širšiu škálu odborných znalostí ako metodický postup riešenia rodovej otázky oddelene od iných dôvodov nerovnosti.

 

Plán rodovej rovnosti možno rozdeliť do viacerých krokov alebo fáz, z ktorých každá vyžaduje osobitné typy intervencií:

  • Vo fáze analýzy sa zhromažďujú údaje zatriedené podľa pohlavia, kriticky sa posudzujú postupy, procesy a praktiky s cieľom odhaliť rodové nerovnosti a predsudky.
  • Vo fáze plánovania sa stanovujú ciele, definujú plány, rozhoduje sa o kritériách a opatreniach na nápravu zistených problémov, priraďujú sa zdroje a zodpovednosti, dohodujú sa časové harmonogramy.
  • V implementačnej fáze sa vykonávajú plánované činnosti a vynakladá sa osvetové úsilie s cieľom postupne rozširovať sieť zainteresovaných strán.
  • monitorovacej fáze sa pravidelne kontinuálne sledujú a pravidelne posudzujú nastavené procesy a pokrok. Výsledky monitorovania umožňujú prispôsobiť a zlepšiť plánované intervencie do procesov s cieľom optimalizovať ich dopad.

 

 

Zdroje: https://eige.europa.eu/ In: A Reinforced European Research Area Partnership for Excellence and Growth

 

 

 

 

 

Národná delegátka Stálej pracovnej skupiny o rode (rodovej rovnosti) vo výskume a inováciách - ERAC SWG GRI (predtým Helsinská skupina)

prof. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc.

Katedra sociálnych štúdií a etnológie, Filozofická fakulta

Univerzita Mateja Bela

Tajovského 40

97401 Banská Bystrica

e-mail: alexandra.bitusikova@umb.sk

 

ERAC SWG GRI

Stála poradná skupina ERAC pre gender vo výskume a inováciách (Výbor pre Európsky výskumný priestor a inovácie, ERAC, Standing Working Group on Gender in Research and Innovation) vznikla v roku 2017, keď bola pretransformovaná z Helsinskej skupiny, ktorá vznikla v roku 1999. Pracovnú skupinu ERAC SWG GRI tvoria zástupcovia a zástupkyne členských a asociovaných štátov EÚ. Skupina poskytuje poradenskú službu Rade EÚ a Európskej komisii o politikách, stratégiách a iniciatívach, týkajúcich sa rodovej rovnosti vo výskume a inováciách (R&I). 

Členov a členky skupiny (SWG GRI) tvoria zástupcovia a zástupkyne všetkých členských štátov a krajín asociovaných k Rámcovému programu z radov zodpovedných ministerských pracovníkov/ pracovníčok, aktívnych vedeckých pracovníkov/pracovníčok alebo genderových expertov a expertiek.

Bývalá Helsinská skupina pre ženy vo vede a inováciách (Helsinki Group on Gender in Research and Innovation, HG) bola poradným orgánom ustanoveným Európskou komisiou. V reakci na uznesenia Rady z roku 1999 vytvorila politické fórum pre diskusiu otázok spojených s problematikou „ženy a veda“. SWG GRI ako nástupca Helsinki Group pokračuje v úlohách a činnostiach Helsinki Group.

V HG bolo zastúpených 32 krajín s rôznymi prístupmi k otázke rodovej (genderovej) rovnosti. V počiatkoch členky HG pripravovali tzv. národné správy. Podskupina dôležitých štatistických korešpondentov a korešpondentiek v každej členskej a asociovanej krajine EÚ poskytovala základ pre publikácie She Figures, ktoré sú dodnes najdôležitejším zdrojom štatistických údajov o rodovej rovnosti vo vede a inováciách v EÚ. HG sa zúčastnila prípravy dôležitých štúdií a správ a podporila aktivity v oblasti sieťovania (networking), ktoré viedli k vzniku Európskej platformy pre ženy a vedu (European Platform for Women and Science, EWPS).

ERAC SWG GRI pokračuje v aktivitách, definovaných bývalou Helsinki Group on Gender in Research and Innovation. Slovenská reprezentácia v procese implementácie rodových stratégií vo vede, výskume a inováciách výrazne zaostáva. Dôvodom je nedostatočná informovanosť, podceňovanie problematiky rozhodovacími orgánmi, slabé povedomie o problematike,  ako aj negatívna politická kampaň proti rodovej rovnosti. Slovenská republika – na rozdiel od všetkých ostatných krajín EÚ – nemá žiadne stratégie rodovej rovnosti vo vede, výskume a inováciách.

 

Medzinárodné projekty:

Projekt GENRE

Projekt Gender Dynamics in Enterpreneurial Ecosystems (GENRE) sa výskumne zameriava na odhaľovanie rodovej dynamiky v podnikateľských ekosystémoch

 

Medzinárodné projekty s participáciou slovenského partnera:

Projekt TARGET

 

Hlavným cieľom projektu je prispieť k pokroku v oblasti rodovej rovnosti vo výskume a inováciách podporou reflexívnej politiky rodovej rovnosti v siedmych inovačných inštitúciách pre rodovú rovnosť v stredozemnej oblasti vrátane organizácií vykonávajúcich výskum, organizácií financujúcich výskum a siete univerzít.

Metodický prístup projektu TARGET presahuje formálne prijatie politiky rodovej rovnosti zdôraznením interaktívneho a reflexívneho procesu smerom k rovnosti na inštitucionálnej úrovni.

 

Nástroje Target na implementáciu GEP (Gender Equality Plan):

 

Projekt ATHENA

 

Opis projektu ATHENA

 

Jedným z hlavných cieľov európskych spoločností je odstránenie všetkých druhov diskriminácie spojenej s pohlavím. Napriek tomu, že počet absolventiek 3. stupňa vysokoškolského štúdia v EÚ rastie, tento trend sa neodzrkadľuje podobnou rýchlosťou aj v následnom vedeckom uplatnení. Kým priemerne 60% PhD. titulov získajú ženy, tie tvoria následne len tretinu vo výskumnej profesii. [1]  

 

V uvedenom kontexte sa projekt ATHENA zameriava na odstraňovanie bariér v náborovom procese, udržaní a kariérnom postupe výskumných pracovníčok. Hlavným zámerom projektu je prispieť k vyriešeniu rodovej nerovnováhy v rozhodovacích procesoch a podnietiť systémovú inštitucionálnu zmenu s cieľom eliminovať rodové predsudky a diskriminačné praktiky zavedením plánov rodovej rovnosti (Gender Equality Plans – GEPs) v šiestich organizáciách vykonávajúcich výskum (Research Performing Organizations - RPOs) a dvoch organizáciách financujúcich výskum (Research Funding Organizations - RFOs). Vďaka zavedeniu GEPs projekt ATHENA prispeje k otvoreniu potenciálu týchto organizácií, čím zlepší celkové pôsobenie európskeho výskumného priestoru. Zároveň napomôže prekonať rozdiely v inováciách tým, že zabráni plytvaniu talentami a neefektívnemu využívaniu kapacít kvalifikovaných žien zo slabších regiónov EÚ.

 

Špecifické ciele projektu:

 

  • Vykonať podrobný rodový audit s cieľom vymedziť v súčasnosti pôsobiace aktuálne rodové predsudky, segregáciu a iné prierezové otázky v každej partnerskej výskumnej organizácii. Rodový audit napomôže odkryť inštitucionálnu rozmanitosť a umožní porovnanie medzi partnermi. Pri audite sa zohľadnia aktuálne uplatňované vnútroštátne postupy a ustanovenia.
  • Podporiť zlepšenie organizačnej štruktúry výskumných organizácií a budovanie kapacít s cieľom umožniť účinné vykonávanie stratégií rodovej rovnosti.
  • Uplatňovať prístup založený na participácii a spolurozhodovaní so zapojením interných zamestnancov a zamestnankýň, ako aj ďalších zainteresovaných strán (študentov, mimovládnych organizácií skúmajúcich rodové otázky, profesijných organizácií, tvorcov politík, a i.) v rámci fokusových skupín a workshopov s cieľom zakomponovať zozbierané návrhy, potreby a preferencie do plánov rodovej rovnosti.
  • Vypracovať a implementovať pre každú RPO a RFO na mieru pripravený plán rodovej rovnosti. Aplikácia predmetných postupov sa prejaví v rôznych oblastiach činnosti – v pracovnom nábore, udržaní pracovného miesta a kariérnom postupe, rozvoji a začlenení silného rodového rozmeru do výskumného obsahu a výskumných programov, ako aj v integrácii rodových štúdií do učebných osnov vysokých škôl.
  • Podporovať koherentné monitorovanie, vykazovanie a vyhodnocovanie dosiahnutého pokroku aplikovaním spoločných rodovo citlivých ukazovateľov
  • Vypracovať stratégiu udržateľnosti s cieľom zapojiť zainteresované strany – najmä verejné inštitúcie vrátane organizácií vykonávajúcich výskum (RPOs) a  organizácií financujúcich výskum (RFOs) a prispieť k potenciálnej replikácii GEP v širšom počte inštitúcií.
  • Šíriť aktivity a výstupy projektu s cieľom umožniť väčšiemu počtu organizácií vykonávajúcich výskum (RPOs), organizácií financujúcich výskum (RFOs), univerzít a profesijných organizácií rozvíjať, vykonávať, a/alebo podporovať podobné iniciatívy a tak dosiahnuť kritické/optimálne množstvo zainteresovaných strán v oblasti výskumu a inovácií.
  • Využívať platformu EURAXESS na podporu organizácií ponúkajúcich rodovo priaznivé prostredie implementáciou optimalizovaných plánov rodovej rovnosti.

Nasledujúc metodiku nástroja GEAR aktivity projektu budú prebiehať na štyroch hlavných úrovniach: vo vyššom a strednom manažmente, na pozíciách profesionálov v oblasti ľudských zdrojov, na pozíciách profesorov a výskumných pracovníkov a na pozíciách administratívnych pracovníkov. Študenti budú zapojení na dobrovoľnom základe. Tieto štyri cieľové skupiny budú aktívne zapojené do aktivít zameraných na budovanie kapacít, vrátane participácie na tvorbe plánov rodovej rovnosti.

 

Na tento projekt boli poskytnuté finančné prostriedky z programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont 2020 na základe dohody o grante číslo 101006416.

 

Zdroj: 

[1] SHE FIGURES 2018

 

Správa o začatí prípravy a implementácie plánu rodovej rovnosti pre SAV

 

 

Projekt GENDERACTION

GENDer equality in the ERA Community To Innovate policy implementatiON. Coordination and Support Action

 

Aktivity projektu

 

    • Mapovanie a analýza pokroku členských štátov v zavádzaní aspektov rodovej rovnosti do výskumu a inovácií využitím ERA akčných plánov a stratégií.
    • Poskytovanie vzdelávacích podujatí na budovanie konzistentných a profesionálnych kapacít v oblasti rodovej rovnosti špecificky vo výskume a inováciách. Tréningy sú určené cieľovým skupinám – zástupcom štátnych inštitúcií a národným kontaktným bodom.
    • Tvorba príležitostí pre transfer poznatkov s cieľom vystupňovať odovzdávanie skúseností medzi tvorcami politík a relevantnými zainteresovanými stranami.
    • Príprava strategických opatrení na presadzovanie rodovej rovnosti v Európskom výskumnom priestore (ERA).
    • Vytváranie nových partnerstiev na podporu rodovej rovnosti v medzinárodnej spolupráci, vo vede, technike a inováciách.

 

 

Opis projektu GENDERACTION                                 

www.genderaction.eu

Proposal number: 741466

 

Projekt GENDERACTION je financovaný z európskeho programu Horizont 2020 v rámci jeho podprogramu Science with and for Society. Koordinátorom projektu je Sociologický ústav Akadémie vied Českej republiky, členmi konzorcia sú akademické a ministerské pracoviská z 13 krajín a asociovaní partneri z 5 krajín. Univerzita Mateja Bela (Katedra sociálnych štúdií a etnológie Filozofickej fakulty) je jedným z partnerov projektu a člen konzorcia.

Trvanie projektu je od apríla 2017 do októbra 2021. Ide o výskumno-aplikačný projekt (Coordination and Support Action), ktorého hlavným cieľom je podporiť koordináciu politík v oblasti „gender equality in research and innovation“ (rodová rovnosť vo výskume a inováciách) medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a Európskou komisiou a posilniť budovanie kompetencií o rodovej rovnosti vo vede, výskume a inováciách v rôznych akademických a výskumných inštitúciách. Ciele projektu sa viažu úzko na činnosť  Stálej pracovnej skupiny pre rodové otázky vo výskume a inovácii - Standing Working Group on Gender in Research and Innovation (SWG GRI) pri ERAC – European Research Area Committee (Výbor pre Európsky výskumný priestor a inováciu). Každá členská a asociovaná krajina EÚ má v SWG GRI svojho zástupcu, nominovaného ministrom školstva.  Slovenskú republiku zastupuje v stálej pracovnej skupine prof. PhDr. Alexandra Bitušíková, PhD. Projekt vznikol v súčinnosti so SWG GRI a mal by prispieť k presadzovaniu rodového hľadiska vo vedných a vzdelávacích politikách  členských a asociovaných štátov EÚ prostredníctvom diseminácie v rámci projektu, ako aj cez SWG GRI. Na základe výsledkov projektu treba kriticky poznamenať, že Slovenská republika je jedinou členskou krajinou, ktorá nepodniká kroky v rozvíjaní a implementácii  rodového hľadiska vo vedných a vzdelávacích politikách.

Súčasťou projektu sú analýzy národných ERA cestovných máp (national ERA Roadmaps – SR takýto dokument nevypracovala); štúdium a výmena dobrých praktík; semináre a tréningy v akademických a výskumných inštitúciách; strategické dokumenty pre členské štáty, ich ministerstvá a akademické a výskumné inštitúcie; a integrácia politík do národných strategických a legislatívnych dokumentov. Významným výsledkom je séria tzv. policy briefs – krátkych hutných dokumentov pre decízne orgány, z ktorých časť bola preložená aj do slovenského jazyka.

 

Súbor odporúčaní (Policy Briefs) - výstupov projektu H2020 Genderaction, ktorý je súčasťou nástroja ERA Roadmap:

 

 

Ďalšie výstupy projektu vrátane videozáznamov

 

Zdroj: https://genderaction.eu

 

This project has received funding from the European Union’s Horizon 2020 research and innovation programme under grant agreement No 74166.

 

Aktuality