Projekt Férová akadémia 2024 nadväzuje na pilotný ročník: „Akadémia 21. storočia – cestou k inklúzii vo výskume a inováciách“ a druhý ročník Férová akadémia. Konferencie prepojili akademickú obec s odborníkmi a odborníčkami na rodovú rovnosť a prispeli k naštartovaniu dialógu o význame implementácie plánov rodovej rovnosti na slovenských univerzitách a vo výskumných inštitúciách – politickej požiadavke Európskej komisie platnej od roku 2022. Férová akadémia v roku 2023 otvorila diskusiu o možnostiach systémovej podpory rodovej rovnosti vo výskume a inováciách z úrovne zastrešujúcich inštitúcií.

Férovú akadémiu pripravuje Centrum vedecko-technických informácií, pod záštitou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR spolu s odbornými autoritami z oblasti rodovej rovnosti vo výskume a inováciách z Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej akadémie vied a Univerzity Mateja Bela a s podporou Žijem vedu, platformy združujúcej slovenské vedkyne a vedcov v zahraničí.

V diskusiách vystúpili zástupcovia inštitúcií financujúcich výskum (Agentúra na podporu výskumu a vývoja) ako aj zastrešujúcich výskumné a vývojové aktivity (Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR), ktoré by sa mali na systémovej podpore rodovej rovnosti podieľať.

Prvý panel sa sústredil na výskumné a akademické kariéry žien. Dve výskumníčky, a vedúci zástupca strategickej slovenskej grantovej agentúry prediskutovali východiskovú situáciu v súčasnom nastavení grantovej politiky. Tematizovali sa absentujúce kritériá EDI (equality, diversity, inclusion). Panel moderovala docentka Mariana Szapuová, odborníčka na rodovú rovnosť, sociologička z Univerzity Komenského v Bratislave.

Druhá panelová diskusia bola zacielená na rozkreslenie možných trajektórií reformy systémov hodnotenia vedy a východiskovú situáciu  v oblasti zberu dát agregovaných podľa rodu v databázových modeloch pre evidovanie výskumnej, publikačnej a projektovej činnosti. Diskusiu moderovala doktorka Tatiana Zachar Podolinská, antropologička, riaditeľka Inštitútu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Tretí panel s medzinárodnou účasťou prebehol v anglickom jazyku. V diskusii vystúpil online Frederik Bondestam, špičkový a celosvetovo uznávaný odborník na rodovú rovnosť, odborný riešiteľ paradigmy prelamujúceho projektu UniSAFE a riaditeľ švédskeho sekretariátu pre rodový výskum. Panel adresoval problematiku rodovo podmieneného násilia v akademickom prostredí. V diskusii vystúpili expertky Magdaléna Musilová z Univerzity Komenského v Bratislave, autorka príručky o sexuálnom obťažovaní pre zamestnávateľov a Veronika Valkovičová zo Slovenskej akadémie vied SR, autorka odbornej literatúry z oblasti sexuálneho obťažovania v akademickom prostredí. Diskusiu moderovala Katarína Strýčková, novinárka Denníka N, žurnalistka a autorka podcastových projektov s inšpiratívnymi ženami, znalkyňa etikety a diplomatického protokolu.

Štvrtý panel bol zameraný na udržateľnosť plánov rodovej rovnosti, ich inštitucionálneho zabezpečenia, rozpoznanie prekážok brániacich efektívnej implementácii plánov rodovej rovnosti. Diskusia bola zacielená aj na rozpoznanie krokov potrebných pre zastabilizovanie podpory plánov rodovej rovnosti do budúcnosti – v diskusii vystúpili zástupkyne manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, odborníčky zo Slovenskej akadémie vied, Žilinskej univerzity a odborníčka v oblasti participatívnych politík z Žilinského samosprávneho kraja – (ako úspešného príkladu z praxe s agílnou metodológiou a postupmi na podporu efektívneho začleňovania rodovej rovnosti do inštitucionálnych procesov). Panelovú diskusiu moderovala doktorka Zuzana Očenášová, odborníčka v oblasti násilia páchaného na ženách a vedecká pracovníčka SAV.

Dopoludňajšia časť konferencie bola spojená s diskusiami vo vzťahu k začleňovaniu  kritérií rovnosti, diverzity a inkluzívnosti do nástrojov finančnej podpory výskumných kariér žien a oboznámením sa s fungovaním systému hodnotenia tvorivej a výskumnej činnosti – VER.

Popoludňajšia časť konferencie prispela ku konkrétnym návrhom postupov na odstraňovanie rodovo podmieneného násilia v slovenskej akadémii a tvorbe prepojení pre etablovanie Komunity dobrej praxe na Slovensku v prospech udržateľnosti plánov rodovej rovnosti vo výskumných inštitúciách.

Súčasťou Férovej akadémie 2024 bolo Otvorené fórum s termínom konania 10.5.2024 vo formáte IRL sekcie a bolo zamerané na mapovanie politík, koncepcií, zdrojov a príkladov dobrej praxe na podporu rodovej rovnosti vo výskume a inováciách.

Hlavnou obsahovou náplňou Otvoreného fóra bolo vytýčenie generických prekážok brániacich efektívnemu dosahovaniu rodovej rovnosti (gender mainstreaming) v štruktúrach výskumných inštitúcií ako aj zdieľanie osvedčených postupov pre odstraňovanie rodovo podmieneného násilia v akadémii – koncepty, nástroje, zdroje, prvé kroky.

Cieľom interaktívnej otvorenej diskusnej skupiny bolo identifikovanie problémov a návrh riešení na inštitucionálnej úrovni.

Navrhovanými opatreniami účastníčok Otvoreného fóra boli napríklad 1) úprava systému panelového hodnotenia výskumnej a tvorivej činnosti VER zohľadňujúca kariérne prestávky, 2) vytvorenie schémy ponávratových grantov – samostatných výziev orientovaných na návrat vedkýň po prerušení kariérnej cesty z dôvodu materstva a 3) sprístupnenie administratívnych údajov pre vedecké účely a zdieľanie zberov dát z rezortných databáz.

Cieľom konferencie Férová akadémia je poukázať na potrebu, súčasne s potvrdením nasledovania stratégie obnoveného Európskeho výskumného priestoru, vypracovania národných politík v koordinácii s európskymi vednými politikami na podporu rodovej rovnosti a vyrovnávania šancí vo výskume a inováciách. Tematické zameranie jednotlivých panelových diskusií konferencie korešponduje so súčasným vývojom v koncipovaní politickej agendy a priorizovaných oblastí v programovom období Európskeho výskumného priestoru na roky 2025 – 2027.

Adresovanie významu podpory rodovej rovnosti má zaistiť, v kontexte sólo prednášky Evy Oliva z Národného kontaktného centra Gender a věda Akadémie vied Českej republiky, aby ľudia v akademickom prostredí mohli bez ohľadu na pohlavie a rod rozvíjať svoje osobné schopnosti a rozhodovať sa bez obmedzení, ktoré im nastavujú kultúrne a sociálne rodové role a s nimi spojené stereotypy. Rodová rovnosť je podľa slov rodových expertiek jednou z najrozsiahlejších foriem diskriminácie, ktorá sa v českej a slovenskej spoločnosti vyskytuje. Dôležitým sa ukazuje posun od „fixing women“ – naprávania žien cez „fixing institutions“ – nápravu inštitúcií až po „fixing knowledge“ – napravenie poznania. Vhodným a účinným riešením je inštitucionálna zmena.