Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

ITER

 

Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER) je v oblasti energie jadrovej syntézy svojho druhu prvým dlhodobým projektom na vybudovanie a prevádzku reaktora na testovanie využiteľnosti jadrovej syntézy ako zdroja energie. ITER (po latinsky „cesta“) je v súčasnosti jedným z najambicióznejších energetických projektov na svete, táto experimentálna kampaň je zásadná pre pokrok v oblasti vedy o jadrovej syntéze a pre prípravu cesty pre elektrárne budúcnosti.

 

Počiatky tejto unikátnej medzinárodnej kooperácie na mierovom využití energie jadrovej syntézy datujeme do roku 1985, kedy sa po diskusiách medzi vrcholnými štátnymi predstaviteľmi USA, ZSSR a Francúzska sformovala skupina štátov, ktoré súhlasili so spoluprácou. Táto skupina sa vykryštalizovala do zoskupenia EÚ, resp. Euratom, USA, Rusko, Čína, India, Japonsko a Južná Kórea, ktorí v novembri 2006 podpísali dohodu o medzinárodnom termonukleárnom experimentálnom reaktore (ITER).

 

V južnom Francúzsku spolupracuje 35 štátov na vybudovaní najväčšieho tokamaku – magnetického fúzneho zariadenia – na svete. Tokamak ITER je navrhovaný tak, aby preukázal uskutočniteľnosť fúzie ako rozsiahleho a bezuhlíkového zdroja energie založeného na rovnakom princípe, aký poháňa naše Slnko a hviezdy. Od prvotnej myšlienky v 80. rokoch sa tisícky vedcov a inžinierov zapojili do procesu, v ktorého dôsledku bude možné navrhnúť demonštračný fúzny reaktor.

 

Podľa odhadov Komisie sa významný míľnik tzv. prvej plazmy dosiahne pravdepodobne v decembri 2025, pričom do plnej prevádzky by sa mal reaktor pravdepodobne uviesť v roku 2035. Očakáva sa, že z energie jadrovej syntézy ako životaschopného komerčného zdroja energie sa elektrická energia nebude vyrábať skôr ako v roku 2050.

 

Členovia a Správa programu

 

Organizácia ITER so sídlom vo francúzskom Saint Paul-lez-Durance je medzivládnou organizáciou, ktorá bola formálne založená 24. októbra 2007 po ratifikácii medzinárodnej dohody z roku 2006 všetkými stranami. Jej účelom je zabezpečiť a podporovať spoluprácu medzi členmi v prospech projektu ITER. Členovia ITER: Euratom, USA, Rusko, Čína, India, Japonsko a Južná Kórea, spoločne reprezentujú 3 kontinenty, viac ako 40 jazykov, polovicu svetovej populácie a 85% svetového HDP. Podľa dohody (2007) sa ako signatári podieľajú na nákladoch na výstavbu, prevádzku a odstavovanie z prevádzky, a rovnako tak aj na experimentálnych výsledkoch a akomkoľvek duševnom vlastníctve, ktoré projekt vyprodukuje. Riadiacim orgánom organizácie je Rada ITER.

 

Organizácia ITER uzavrela nečlenské dohody o technickej spolupráci s Austráliou (prostredníctvom Austrálskej organizácie pre jadrovú a technologickú spoluprácu, ANSTO, v roku 2016) a Kazachstanom (prostredníctvom Kazašského národného jadrového centra v roku 2017); memorandum o porozumení s Kanadou, s ktorou sa dohodlo preskúmanie možnosti budúcej spolupráce, a dohodu o spolupráci s Thajským inštitútom pre jadrové technológie (2018); a okrem toho viac ako 70 dohôd o spolupráci s medzinárodnými organizáciami, národnými laboratóriami, univerzitami a školami.

 

Každý člen vytvoril domovskú agentúru na plnenie svojich úloh v oblasti obstarávania pre ITER. Tieto agentúry zamestnávajú vlastných zamestnancov, majú vlastný rozpočet a uzatvárajú zmluvy priamo so zástupcami priemyslu. Komunikáciu medzi organizáciou ITER a domovskými agentúrami uľahčujú najmodernejšie kooperatívne nástroje CAD design, integrované projektové tímy pre konkrétne komponenty alebo projekty a videokonferencie. Pracovným jazykom projektu je angličtina.

 

Euratom, ktorý je podľa dohody o projekte ITER hostiteľskou zmluvnou stranou, sa ujal vedenia tohto projektu. Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy, Fusion for Energy (F4E), sa zriadil rozhodnutím 2007/198/Euratom s cieľom poskytovať príspevok Euratomu Medzinárodnej organizácii pre energiu jadrovej syntézy ITER a na činnosti v rámci širšej stratégie s Japonskom, ako aj na prípravu a koordináciu programu činností v súvislosti s prípravou výstavby demonštračného reaktora jadrovej syntézy a súvisiacich zariadení.

 

Európsky podnik F4E má komplexnú organizačnú štruktúru a viac ako 450 zamestnancov, väčšinou inžinierov, fyzikov, projektových manažérov a špecializovaných administratívnych pracovníkov, ktorí sa podieľajú na prispievaní Európy do rôznych zúčastnených projektov. F4E má kancelárie na štyroch miestach: Barcelona (Španielsko), Cadarache (Francúzsko), Garching (Nemecko) a Rokkasho (Japonsko). Spolupráca medzi oddeleniami a tímami je zakotvená v maticovej štruktúre maximalizujúcej výkon a efektívnosť.

 

Spojené Kráľovstvo bude po Brexite pokračovať v účasti na ITER prostredníctvom členstva vo Fusion for Energy, a to na základe Dohody o jadrovej spolupráci (NCA) paralelne s Dohodou o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ z 24. decembra 2020

 

Ďalšie informácie

 

Tlačová správa Európskej rady a Rady Európskej únie o politickej dohode v Rade o financovaní projektu ITER (18.12.2020)

Tlačová správa Európskej rady a Rady Európskej únie o schválení financovanie projektu ITER Radou (22.2.2021)

Oficiálna stránka Fusion for Energy

Oficiálna stránka ITER

Viac informácií o účasti Spojeného kráľovstva po Brexite

Legislatívny vývoj Rozhodnutia Rady

Míľniky projektu ITER

Fusion for Energy News

ITER News

Európa je zodpovedná za najväčšiu časť konštrukčných nákladov (45,6 percenta); zvyšok je rovnomerne rozdelený medzi Čínu, Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu, Rusko a USA (po 9,1 percenta). Členovia prispievajú na projekt veľmi malým peňažným príspevkom, namiesto toho sa organizácii ITER má doručiť deväť desatín príspevkov vo forme hotových komponentov, systémov alebo budov. Týmto spôsobom sa vedecká a priemyselná štruktúra každého člena pripravuje na krok po projekte, koncepciu a realizáciu prototypu fúzneho reaktora, ktorý v tejto polovici storočia predvedie fúznu elektrinu v priemyselnom meradle. Pre všetkých členov sú potenciálne výhody účasti značné: prispením časti nákladov na projekt majú členovia úžitok 100% z vedeckých výsledkov a všetkého vytvoreného duševného vlastníctva. Pre EÚ tak z projektu prirodzene vyplývajú významné benefity.

 

Čo sa týka aktuálneho financovania projektu zo strany Euratom, Komisia predložila svoj návrh na rozhodnutie Rady 7. júna 2018. Európsky parlament prijal 15. januára 2019 uznesenie o návrhu ITER, v ktorom návrh uvítal a vyzval Radu, aby ho schválila (Parlament nemá v súvislosti s týmto návrhom legislatívnu právomoc).

 

Veľvyslanci členských štátov dosiahli dňa 18. decembra 2020 politickú dohodu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2007/198/Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy a ktorým sa mu udeľujú výhody. Cieľom navrhovaného rozhodnutia je zabezpečiť financovanie projektu ITER počas viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027, aby sa umožnila nepretržitá účasť Európy na projekte ITER v súlade s jej záväzkami ako hostiteľskou stranou tohto medzinárodného projektu.

 

Rada prijala toto rozhodnutie 22.2.2021 s orientačnou výškou európskeho príspevku do projektu na obdobie 2021 – 2027 stanovená na 5,61 miliardy EUR v bežných cenách. Rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku 23. februára 2022 a účinnosť nadobudlo nasledujúci deň.

 

Ciele

Predpokladá sa, že ITER preklenie priepasť medzi dnešnými experimentálnymi fúznymi zariadeniami menšieho rozsahu a demonštračnými elektrárňami budúcnosti. Vedci budú môcť študovať plazmu za podmienok podobných tým, ktoré sa očakávajú v budúcej elektrárni a testovať technológie ako vývin tepla, riadenie, diagnostika, kryogenika a diaľková údržba. Tokamak ITER bude jedinečným experimentálnym nástrojom, navrhovaným špeciálne pre:

  • Produkciu 500 MW energie jadrovej fúzie z 50 MW vstupného vykurovacieho výkonu.
  • Demonštráciu integrovanej prevádzky technológií pre jadrovú syntézu.
  • Dosiahnutie plazmy deutéria-trícia, v ktorej je reakcia udržiavaná vnútorným zahrievaním.
  • Testovanie reprodukcie/ multiplikácie trícia.
  • Demonštráciu bezpečnostných vlastnosti fúzneho zariadenia.

Tento projekt nebude zachytávať energiu, ktorú vyrába ako elektrinu, ale pripraví pôdu pre stroj, ktorý dokáže. Reaktor bude replikovať reakcie, ktoré prebiehajú na Slnku a je zameraný na demonštráciu toho, že fúzia sa dá využívať v komerčnom meradle.