Za nízke verejné investície na Slovensku môže aj slabé čerpanie Eurofondov

Čerpanie EŠIF v krajinách V4 (2014 – 2020). Zdroj: ISA

Slovensko má druhú najnižšiu mieru čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v prepočte na percento HDP z krajín V4 po Česku.

Od roku 2017 Slovensko čerpá EŠIF tempom v priemere 1,7 % HDP ročne. Do roku 2021 najintenzívnejšie čerpalo EŠIF Maďarsko, čo sa zmenilo vlani, keď mu Európska komisia pre porušovanie princípov právneho štátu pozastavila prístup k eurofondom.

Výnimkou bol rok 2015, keď Slovensko podľa údajov z rozpočtového informačného systému (RIS) čerpalo tempom 2,3 % HDP a to len na kapitálové výdavky príjemcov z verejného sektora okrem samospráv. Dôvodom skokového nárastu bolo dočerpávanie prostriedkov z 2. programového obdobia (2007-2013).

Vývoj čerpania eurofondov na kapitálové výdavky príjemcov z verejného sektora do veľkej miery kopíruje vývoj fixných investícií, a tak sa dá povedať, že slabé čerpanie eurofondov môže byť príčinou nízkej úrovne verejných investícií. Za posledných 5 rokov Slovensko investovalo najmenej zo štátov V4.

Verejné investície na Slovensku dosiahli v päťročnom priemere 3,44 % HDP. Z toho vyše tretina (1,4 %) pochádzala z Kohézneho fondu (KF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktoré sú využívané pri investičných projektoch najviac.

Okrem toho Európska únia poskytuje aj ďalšie formy financovania (napríklad z Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj), ktoré sme do nášho prehľadu nezahrnuli z dôvodu časového nesúladu v dátach medzi rozhodnutím o investícii a realizáciou investície z týchto zdrojov.

Problém nízkeho čerpania EŠIF na Slovensku pretrváva. Pol roka pred koncom programového obdobia 2007-2013 zostávalo vyčerpať 3,6-miliardy EUR.

Pol roka pred koncom aktuálneho programového obdobia (2014-2020 s predĺženou možnosťou čerpania do decembra 2023) zostáva dočerpať ešte 4,3-miliardy EUR, ktoré inak nenávratne prepadnú.

Tentoraz sme mali v rámci 10 operačných programov k dispozícii 14,5 miliardy EUR a k 31. máju 2023 boli schválené prostriedky vo výške 10,2-miliardy EUR. Miera čerpania je na úrovni 70,41 % (bez Programu rozvoja vidieka, ktorý je možné využívať až do roku 2025).

Podľa dát z Európskej komisie malo Slovensko 3. najhoršiu mieru čerpania ako percenta z celkovej alokácie po Španielsku a Taliansku k dátumu 31.12.2022. K dnešnému dátumu však môže byť miera čerpania v týchto krajinách omnoho vyššia, keďže tempo čerpania sa ku koncu programového obdobia prudko zvyšuje.