Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Výzva: „CERN za umelú inteligenciu“ – Parlament prihliada na varovania o riziku zániku odvetvia nadmernou reguláciou

ERA Aktualita

Oblasti
  • Európsky výskumný priestor

Finančné prostriedky Európskej únie na rozvoj odvetvia umelej inteligencie (AI) by sa mali zamerať na vytvorenie jednej veľkej výskumnej infraštruktúry. Experti zastávajú názor, že pripravované nariadenia Európskej komisie by sa mali držať na minime.

Európska komisia na budúci mesiac predstaví súbor regulačných mechanizmov umelej inteligencie (AI). Nariadenia vyžadujú, aby vysokorizikové systémy AI spĺňali len minimálne normy dôveryhodnosti. Zástupcovia Európskej komisie vyjadrili obavu, že pravidlá budú šliapať po tenkej čiare rešpektovania „európskych hodnôt“ vrátane súkromia a ľudských práv, aby nezmarili vývoj inovácií. Kontrapunktom názoru funkcionárov je stanovisko Khalia Rouhanu, generálneho riaditeľa spoločnosti DG Connect. Podľa slov Rouhanu Európska únia zavedením nových pravidiel podporuje cielené investície do majákov výskumu AI.

Rouhana očakáva v nadchádzajúcich rokoch prísun finančných prostriedkov do digitálnej infraštruktúry a systémov v celej Európe z Plánu obnovy COVID-19 v objeme 135 miliónov EUR. Signifikantná časť investícií podľa Rouhanu by mala byť venovaná projektom v oblasti AI. Poslanci z technologických odvetví na zasadnutí Európskeho parlamentu Rouhanu usmernili, že EÚ by mala do AI investovať strategickejším spôsobom. Riešením môže byť vytvorenie centrálneho laboratória podľa vzoru CERN-u vo švajčiarskej Ženeve. Laboratórium v CERN-e uviedlo Európu do čela svetového výskumu časticovej fyziky.

Jörgen Warborn, švédsky stredopravý poslanec Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu potvrdil relevantnosť návrhu vybudovania centra: „Mali by sme sa zaviazať CERN-u pre AI a umiestniť ho v najkonkurencieschopnejšom centre v oblasti AI“. Viac by sa dalo dosiahnuť kumulovaním finančných prostriedkov na jednom mieste ako financovaním separátnych aktivít. Podľa Warborna Európa disponuje len hŕstkou špičkových spoločností v oblasti AI: „Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, máme veľký problém“, uviedol. „Zaostávame. USA investuje do AI 25 miliárd EUR ročne, Čína 10 miliárd a Európa približne 2 miliardy“.

Európsky prístup

Rouhana prezentoval „Európsky prístup“ etickej AI ako tretí model riešenia. Európsky prístup je alternatívou k americkej politike ústupkov a čínskej autoritatívnej stratégii k technológii AI. Politika EÚ v oblasti AI bude podľa Rouhanu vzorom pre ostatné krajiny: „Európa je známa dôveryhodnými službami. To je naša značka a potrebujeme ju rozvíjať“.

Pravidlá regulácie AI sú súčasťou Bruselského tlaku na výraznejšie ovplyvňovanie kreujúcich sa svetových technológií. Dragoş Tudorach, liberálny poslanec Európskeho parlamentu a predseda Výboru pre AI v digitálnom veku uviedol, že pravidlá majú zastaviť stagnovanie európskych spoločností za digitálnymi superveľmocami. Vznikajú však obavy, že právne predpisy budú mať opačný účinok a zastavia rozvoj kreativity. Brusel zvyšuje nároky na dodržanie štandardov globálnej technologickej politiky.

Podľa Sebastiana Wieczoreka, viceprezidenta pre technológie umelej inteligencie najväčšej softvérovej spoločnosti v Európe, nemeckej SAP, sú pravidlá ochrany súkromia spotrebiteľských údajov – Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) v rozpore s potrebami „tvorivého experimentovania“ v oblasti umelej inteligencie.

Axel Voss, nemecký poslanec za Európsku ľudovú stranu súhlasne vyjadril: „Pravidlá GDPR nie vždy dávajú zmysel, v niektorých prípadoch môžu byť prekážkou“. Podľa Wieczoreka spolu s poslancami Európskeho parlamentu by Európa by mala podporovať vytváranie AI citlivej na súkromie, avšak Brusel by mal zvážiť limitovanie rozvoja technológií v dôsledku nadmerného vydávania právnych predpisov.

Kompletné informácie

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 31.3.2021, autor: zst