Rakúsky technologický inštitút AIT vydal k téme transformácie ako vedeckú predohru k diskusiám na „Európskom fóre Alpbach“ už po siedmykrát ročenku „DISCUSSING TECHNOLOGY.“

Tohtoročnou témou ročenky je „Formovanie zelenej a digitálnej transformácie“ (Shaping the Green and Digital Transformation). Svet je súčasnosti v hlbokom transformačnom procese. EÚ zaviedla pre „digitálnu a zelenú transformáciu“, ktoré v súčasnosti prebiehajú paralelne, pojem „Twin Transition.”  

Cieľom transformácie je znížiť emisie CO2 a spotrebu zdrojov a zároveň umožniť udržateľnejší a efektívnejší spôsob života, práce a výroby prostredníctvom digitalizácie.

Nová situácia prináša so sebou komplexné zmeny a vyžaduje si množstvo inovácií. V príspevkoch Hannesa Androscha, Gudrun Haindlmaierovej, Wolfganga Hribernika, Martina Kuglera, Karla-Heinza Leitnera, Helmuta Leopolda, Alexandry Millonigovej, Petry Schaper Rinkelovej a Matthiasa Webera, sa okrem zastrešujúcich aspektov, rozoberajú i mnohé špecifické oblasti, v ktorých sa transformácia prejavuje. Od energetického prechodu a inteligentnej urbanizácie, cez nové formy mobility a výroby, až po témy ako sú obehové hospodárstvo, geopolitika a úloha vedy a umenia v tejto transformácii.

V publikácii sa vyzdvihujú najmä súčasné vývojové trendy a dizajnové možnosti premeny.

Hannes Androsch v predslove k ročenke argumentuje: „Úspešná ekologická a digitálna transformácia „Twin Transition” je ústredným predpokladom pre vyriešenie „tragédie planetárnych a spoločných statkov“, (atmosféra, oceány, zásoby vody, lesy atď.). V súčasnosti neexistuje nikto, kto by sa staral o globálne záujmy planéty nad rámec svojich vlastných záujmov.“

Geopolitický boj

Geopoliticky je v súčasnosti svet formovaný bojom medzi Čínou a USA o nadvládu. Úspešný „Twin Transition” ponúka pre Európu jedinečnú šancu upevniť, alebo dokonca zlepšiť svoju úlohu vo svete. Rozhodujúcu úlohu v tom zohrávajú technológie, na jednej strane preto, že majú potenciál riešiť mnohé globálne výzvy, na druhej strane preto, že technológie sa čoraz častejšie stávajú predmetom geopolitických sporov. Iba tí, ktorí sú dnes technologicky na vrchole, budú formovať svet v budúcnosti.

Dynamika a riadenie transformácie

Výskumník v oblasti inovácií Matthias Weber vysvetlil: „K transformácii dochádza vždy, keď je príliš veľké  napätie medzi rôznymi spoločenskými vývojmi, ako je technologický, ekonomický alebo sociálny. To sa môže prejaviť buď masívnymi systémovými narušeniami, alebo dokonca kolapsom systému, ktoré si následne vynútia veľké zmeny v sociálnom a ekonomickom systéme, alebo umožnia pripravenosť na štrukturálne zmeny. Alebo ide o vedomý a perspektívny pokus prispôsobiť systémy štrukturálne a inštitucionálne tak, aby nedochádzalo k narušeniu systému. Nemôžete ovládať a kontrolovať transformáciu do detailov. Môžete si však definovať určité mantinely, medzi ktorými je priestor pre dynamický rozvoj, v ktorom môže vzniknúť niečo nové“.

Transformácia miest

Mestské priestory zohrávajú hlavnú úlohu pri transformácii. 

Podľa výskumníčky miest Gudrun Haindlmaier: „V mestách je relatívne ľahké dosiahnuť kritické masy pre zmenu, pričom priamy kontakt medzi ľuďmi a zodpovedajúci tlak na konanie sú nevyhnutné. Cieľom musia byť ďalekosiahle zmeny na procesnej a štrukturálnej úrovni.“

Na podporu procesov transformácie miest sa v posledných rokoch vyvinulo množstvo nástrojov, ktorých jadrom je účasť širokej škály zainteresovaných strán a aktérov. Pre úspech je rozhodujúce zapojenie multiplikátorov a „Gatekeepern“ pre špecifické cieľové skupiny.

Výskumník Wolfgang Hribernik uviedol: „Ďalším dôležitým krokom v prebiehajúcej premene nášho energetického systému je „energetický prechod“, ktorý spája mnohé rôzne sektory. Okrem rozhodnutia postupne vyradiť uhlie a ropu, súčasná potreba vyradiť zemný plyn znamená nástup silnej elektrifikácie. Na jednej strane je to výzva pre rozšírenie obnoviteľných zdrojov energií a zodpovedajúcej infraštruktúry, na druhej strane existuje zvýšená sektorová väzba, napríklad medzi elektrickou energiou a teplom (prostredníctvom tepelných čerpadiel), alebo medzi energiou a procesnými materiálmi (ako je používanie vodíka alebo CO2).“ 

Vo všetkých oblastiach, od dopravy cez budovy až po priemysel, sú potrebné zásadné zásahy do existujúcej infraštruktúry. Vo veľkých výskumných projektoch, ako je inovačná aliancia NEFI (New Energy for Industry), sa v súčasnosti testujú špecifické technológie a vyvíjajú sa cestovné mapy, alebo transformačné cesty.“

Transformácia mobility

Výskumníčka v oblasti mobility Alexandra Millonig zdôraznila: „Transformácia systému mobility “mobility turnaround” je obrovská úloha, ktorej rozsah a naliehavosť si mnohí ľudia ešte neuvedomujú.  Potrebné výrazné zníženie emisií CO2 nemožno dosiahnuť len prechodom na nízkoemisné, alebo dopravné prostriedky s nulovými emisiami. Potrebný je skôr oveľa širší pohľad na mobilitu a na otázky, prečo vôbec cestujeme na dlhé vzdialenosti a ako môžeme minimalizovať denné vzdialenosti. Individuálne rozpočty na mobilitu a minimálne štandardy mobility, ktoré sú kompatibilné s klimatickými cieľmi, sú výsledkom vývoja mnohých výskumných projektov.“

Podľa výskumníčky Alexandry Millonig najvyššou prioritou v „transformácii mobility“ je zlepšenie miestnej dostupnosti pre každodenné veci (vrátane možného prechodu do virtuálneho sveta). Zostávajúce potreby mobility sa potom musia pokryť čo najudržateľnejším spôsobom.

Digitálna transformácia

Podľa slov odborníka na digitalizáciu Helmuta Leopolda je prebiehajúca „digitálna transformácia“: „Viac o navrhovaní technológií tak, aby prinášali skutočnú pridanú hodnotu a nie o komplikovaných technológiách. Návrh technológie a jej správne použitie „Technology Shaping“ sú rozhodujúce“.

Helmut Leopold vníma ako najväčšieho nepriateľa rozumnej digitálnej transformácie strach zo zmeny. Je potrebné zaoberať sa technológiami a vybudovať si know-how na suverénne zaobchádzanie s technológiami. Vyžaduje si to intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných.

Takéto ekosystémy ľudí, inštitúcií a organizácií s podobnými záujmami, istá ochota riskovať a spoločná vôľa formovať veci sú tiež kľúčovými hnacími silami inovácií na ceste zníženia existujúcej závislosti od čínskych a amerických technologických skupín s cieľom zvýšiť technologickú suverenitu Európy.

Priemyselná transformácia

Ciele dekarbonizácie si vyžadujú zásadnú transformáciu priemyslu.  

Podľa vyjadrenia výskumníka inovácií Karl-Heinz Leitnera: „Zásadné rozdiely oproti predtým chápanej „priemyselnej zmene“ spočívajú na jednej strane v cielenej konverzii výroby a všetkých procesov pod vysokým časovým tlakom, ťahúňmi sú politika a zákazníci a na druhej strane, sú ohrozené mnohé sektory súčasne, ale rôznymi spôsobmi. Okrem toho si priemyselná transformácia vyžaduje rozvoj nových infraštruktúr a koordináciu rôznych oblastí politiky.“

Karl-Heinz Leitner presadzuje chápanie tejto komplexnej systémovej zmeny ako príležitosti na vývoj inovácie produktov prostredníctvom nových procesov, pomocou ktorých možno otvoriť nové trhy a financovať potrebné investície. Rakúsky priemysel má na túto transformáciu dobrú pozíciu. Malo by sa to však týkať tých spoločností, ktoré neboli veľmi inovatívne. 

Možnosti dizajnu vedy a umenia pre budúcnosť

Výskumníčka v oblasti inovácií a rektorka „Universität für angewandte Kunst Wien“ (Univerzity úžitkového umenia) vo Viedni Petra Schaper-Rinkel uviedla: „Formovanie nadchádzajúcich transformácií si nevyhnutne vyžaduje integratívne chápanie sveta, ktoré možno vytvoriť z vedy a umenia.“

Chápanie vedy presadzuje nielen ako metódu systematickej produkcie vedomostí, ale aj ako kreatívne a invenčné postupy na rozvoj udržateľných a demokratických možností do budúcnosti. Takáto budúcnosť tvorí základ pre navrhovanie sociálno-technických, transformačných a inovačných ciest. Je potrebné dať priestor tejto vedecky a umelecky podloženej špekulácii. Petra Schaper Rinkel navrhuje, ako dôležitú transformačnú pomôcku, otvorené a verejné algoritmické platformy.

Viac informácií:

Shaping the green and digital Transformation

Zdroj: https://www.ait.ac.at, https://science.apa.at; zverejnené: 5. 9. 2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová; rpa