Pred rokom rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu predefinovala geopolitiku v šokovej vlne, ktorá sa stále šíri svetom vedy. Výskumná komunita EÚ rýchlo prerušila vzťahy s Ruskom a podala Ukrajine pomocnú ruku – no teraz zápasí s výslednou nestabilitou a neistotou, keďže vojna pokračuje do druhého roku.

Lucian Brujan, programový riaditeľ pre medzinárodné vzťahy a vedeckú diplomaciu v Nemeckej národnej akadémii vied Leopoldina, hovorí, že je príliš skoro povedať, aký to bude mať dlhodobý vplyv na výskum a inovácie – a vyzýva na trpezlivosť.

Ako uviedol Brujan: „Myslím si, že mnohí v komunite čakajú, ako sa vyriešia politické problémy a ako sa táto vojna skončí; a potom budeme musieť viesť diskusiu. Vo vedeckej komunite musíme byť k sebe úprimní. Máme čo do činenia s politickou a bezpečnostnou neistotou.“

Čo je však jasné už teraz, je posun v diskusii o medzinárodnej spolupráci. Aj keď je ťažké posúdiť účinok, konverzácia sa posunula od všeobecných argumentov v prospech otvorenosti k opatrnejšiemu postoju, poznamenáva Thomas Jørgensen, riaditeľ pre koordináciu politík a predvídanie v Európskej asociácii univerzít (EUA).

Ako uviedol Jörgensen: „Pred vojnou na Ukrajine, aj keby sme zistili, že sme zocelili transatlantické bloky, stále by sme argumentovali za otvorenosť a konali by sme pod radarovou vedeckou diplomaciou. Neskôr uvidíme, či sme videli menej spoluautorstiev s krajinami, ktoré nie sú rovnako zmýšľajúce, ale určite to zmenilo spôsob, akým o týchto veciach hovoríme. Vojna na Ukrajine dáva dobré argumenty pre tých, ktorí sú usilovnejší a orientovaní na technologickú suverenitu.“

Niektorí tento posun považujú za stratu nevinnosti. Ruská invázia bola útokom na základné hodnoty EÚ a mnohých šokovala. Pred vojnou sa postoj EÚ k vedeckej spolupráci opieral o zásadu „čo najotvorenejšie a podľa potreby čo najbližšie“, a hoci to zostáva pravidlom, jeden bývalý diplomat uviedol: „Môžeme vidieť určitý posun smerom k druhej časti tohto princípu.“

Oči smerom na Čínu

Ako sa globálne napätie stupňuje, oči sa obracajú na Čínu, ktorá v posledných týždňoch uvažovala o vyslaní zbraní do Ruska.

Skutočnosť, že EÚ má komplexný vzťah s Čínou, nie je novinkou, ale napätá geopolitická situácia a nejasnosti postoja Číny k vojne na Ukrajine tomu dodali nový rozmer, uviedla Lidia Borrell-Damian, generálna tajomníčka Science Europe.

Zložitosť sa netýka len veľkej politiky, ale „vyplýva z rôznych legislatívnych prístupov v EÚ a Číne, pokiaľ ide o otvorený prístup, otvorenú vedu, zaobchádzanie s údajmi, výsledky výskumu. Ťažkosti výskumnej spolupráce s Čínou sú tu už roky,“ dodala Borrell-Damian.

EÚ prerušila všetky výskumné vzťahy s Ruskom, keď vypukla vojna, a teraz je veľkou otázkou, či to bolo jednorazové extrémne opatrenie, alebo uvedomenie si zložitosti sveta, v ktorom žijeme, čo povedie k prehodnoteniu výskumných vzťahov s ostatnými, vrátane Číny.

Jörgensen verí, že to bolo to druhé, a tón sa mení. Ako dodal: „V Bruseli sú ľudia, ktorí začali hovoriť o transakčnejšom prístupe: argumentovali, že by sme mali spolupracovať s Čínou len vtedy, ak z toho bude jasný prínos.“

Nie je to o prerušení väzieb, ale o múdrosti o spolupráci. Geopolitický posun prichádza v čase, keď Európa potrebuje posilniť svoje globálne postavenie, a to aj v oblasti výskumu a inovácií. Nemôže na to ísť osamote, ale recept na „inteligentnú“ spoluprácu sa ešte len musí vymyslieť. Ako uviedol nemenovaný diplomat: „Máme túto globálnu súťaž systémov a v tomto zmenenom svete sa veda musí do určitej miery postaviť novým spôsobom. Celkovým cieľom by mala byť inteligentná spolupráca, nie menšia spolupráca.“

Práve teraz sa čaká na to, akým smerom sa Čína pohne, či to pomôže ruskému vojnovému úsiliu alebo nie. Vlády medzitým premýšľajú o stratégii. Nemecko má do leta stanoviť novú čínsku stratégiu, ktorá bude odkazovať na ciele stať sa strategicky nezávislejšími a diverzifikovať dodávateľské reťazce.

Solidarita s Ukrajinou

Zatiaľ čo napätie na východe stúpa, európska výskumná komunita zintenzívňuje svoju podporu Ukrajine, v dôsledku ktorej boli mnohé univerzity a výskumné inštitúcie zničené a výskumníci a akademici boli vysídlení.

V Európe univerzity a výskumné organizácie privítali vedcov „utečencov“, mobilizovali grantovú podporu, vytvorili spoločné iniciatívy a pomohli urýchliť zapojenie Ukrajiny do výskumných rámcov EÚ. Ako uviedla Borrell-Damian: „Myslím si, že európska výskumná komunita bola príkladom pri podpore výskumu na Ukrajine.“ Ďalej dodala: „Ak sa na všetky tieto akcie pozrieme z pohľadu vedeckej diplomacie, je to dobrý výsledok. Nemôžeme zastaviť vojnu, ale ak sa na to, čo sme urobili, pozrieme z pohľadu vedeckej diplomacie, skutočne sme zaujali postoj.“

Jörgensen poznamenal, že existuje know-how z predchádzajúcich kríz a pochvaľuje si bezprecedentnú reakciu. Ako uviedol pre Science|Business: „Stavia na solidarite mnohých skúseností univerzít, keď sme mali v roku 2015 prílev utečencov, najmä zo Sýrie. Existuje know-how, ktoré sa dobre využilo na pomoc ukrajinským vedcom.“

Ale veľkým nebezpečenstvom je teraz únik mozgov a Ukrajinci si to veľmi dobre uvedomujú. Aby sa to vyrovnalo, Brujan uviedol, že je dôležité, aby výskum a vzdelávanie boli pri obnove krajiny na vrchole priorít a aby sa zapojili tí, ktorí utiekli z Ukrajiny. To sú však obavy z budúcnosti: doteraz sa podpora EÚ zameriavala prevažne na okamžitú pomoc pre vedcov v krajine a dlhodobé plánovanie je v čase vojny takmer nemožné. Ako ďalej dodal Brujan: „Vo vojnovej situácii nejde o veľký výskum, ale o prežitie zo dňa na deň.“

Po skončení vojny bude dôležité zapojiť Ukrajincov do diskusií o podpore, ktorú dostávajú, a o ich zapojení do Európskeho výskumného priestoru (ERA).

Ukrajinská výskumná komunita je pripravená pracovať. Ako uviedla Borrell-Damian: „Prijmú túto výzvu.“

Zmätení výskumníci

Pre výskumníkov v teréne vyvoláva posun v geopolitike praktické otázky. Vo Francúzsku sa výskumníci pýtajú, ako to ovplyvní ich prácu a hostiteľské inštitúcie zvyšujú povedomie o podmienkach, za ktorých môže a nemôže pokračovať vedecká spolupráca.

Pre laboratóriá, ktoré sa zaoberajú citlivými problémami, existuje špeciálny rámec. Ako uviedol zdroj z francúzskej vlády: „Požadujú od nás usmernenia – vedia, že s ich prácou sú spojené problémy a riziká, najmä v špecifických vedeckých oblastiach.“

Zahraničné zasahovanie sa zároveň stalo ústredným bodom diskusií o spolupráci. Ako dodal: „Bolo to tu už predtým, ale v tomto novom geopolitickom kontexte je to ešte naliehavejšia otázka. Musíme o tom hovoriť, keď hovoríme o spolupráci.“

Celkovo Brujan poznamenal: „Vojna ukázala jeden jasný trend: vedecké organizácie a dokonca aj vedci sú oveľa opatrnejší ako predtým. Prehodnocujú sa rôzne aspekty, od bezpečnosti cez základy až po praktické veci. Vedecká komunita uvidí, ako táto obozretnosť ovplyvní spoluprácu na celom svete. To je normálna reakcia na pohyb v nestabilnom prostredí, dodal. Musíme vidieť, ako táto obozretnosť ovplyvní vedeckú spoluprácu. Neznamená to, že sa musíme vzdať nášho spôsobu konania: mojím posolstvom je mať trpezlivosť a pozorne sledovať, čo sa deje.“

Teraz je dôležité pokračovať v diskusiách na všetkých úrovniach. Rozhovory v rámci Európskeho výskumného priestoru boli plodné, ale „to, čo nevieme a kde môže nastať nesúlad, je medzi diskusiami o diplomatickej geopolitike na vysokej úrovni a diskusiami o politike výskumu,“ uviedol Jörgensen.

Aby sa táto diskusia uskutočnila, vedci a tvorcovia politík sa budú musieť naučiť hovoriť navzájom jazykmi a zaujať praktickejší prístup, poznamenal na záver Brujan.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 7. 3. 2023, autor: rpa