EÚ možno prijala súdržnú stratégiu výskumu a inovácií pre umelú inteligenciu, ale účasť a financovanie súvisiace s iniciatívami Horizont Európa AI vykresľujú geograficky nevyvážený obraz, pričom rozdiely sú výrazne zrejmé vo východných členských štátoch.
Nemecko, Taliansko a Francúzsko zostávajú hlavnými víťazmi, pokiaľ ide o európske programy financovania. Medzitým Francúzsko a Nemecko majú tiež najvyššie národné programy financovania, pričom tieto dve krajiny nedávno oznámili, že ďalej posilnia svoj domáci priemysel AI s približne 500-miliónmi EUR.
A keďže sa vyjednávači EÚ snažia dosiahnuť dohodu o prelomovom regulačnom rámci, Európa čelí deficitu financovania vo výške 10-miliárd EUR v porovnaní s veľkými hráčmi, ako sú Čína a USA.
Európska komisia investuje 1-miliardu EUR ročne do technológií umelej inteligencie prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa. Spolu s doplnkovými investíciami zo strany súkromných a členských štátov to predstavuje približne 20-miliárd EUR, ktoré sú pre tento sektor k dispozícii.
Väčšina finančných prostriedkov pre AI pridelených v rámci druhého piliera programu Horizont Európa sa sústreďuje v klastri venovanom prechodom v digitálnom svete, priemysle a vesmíre. Financované projekty siahajú od ochrany základných hodnôt pred používaním neregulovanej AI až po podporu dôveryhodného používania umelej inteligencie.
Výzvy programu Horizont Európa v rokoch 2021 až 2023, ktoré vo svojom názve výslovne uvádzajú AI a pre ktoré sú dostupné údaje, ukazujú, že účasť je sústredená v západoeurópskych členských štátoch. Na čele zoznamu je Taliansko s 247 príjemcami, tesne za ním nasleduje Španielsko (246) a Nemecko (190). Medzi prvými ôsmimi sú aj Holandsko (108), Francúzsko (100), Spojené kráľovstvo (92) a Belgicko (90). Pozoruhodnou geografickou výnimkou je Grécko, ktoré získalo 178 grantov.
Švajčiarsko hrá hlavnú úlohu vo výskume súvisiaceho s AI v rámci Horizontu, na ktorom sa zúčastňuje 59 subjektov, a to aj napriek jeho súčasnému vylúčeniu z prijímania finančných prostriedkov EÚ z výskumného programu.
Nórsko (41), Fínsko (32), Dánsko (30) a Švédsko (29) majú podobnú mieru účasti v porovnaní s Portugalskom (55), Írskom (46), Rakúskom (44), Slovinskom (36) a Cyprom (31).
Na dolnom konci spektra, vo východných členských štátoch, sú najviac zapojené Poľsko a Rumunsko s 26 a 24 účasťami. To zdôrazňuje geografickú nerovnováhu, ktorá odráža všeobecnú medzeru v pripravenosti na AI na celom kontinente.
Srbsko (17), Turecko (14) a Izrael (10) sú asociovanými krajinami s najvyššou mierou účasti. Nasledujú Ukrajina (5), USA (5) a Japonsko (4). Zdá sa, že spoločnosť BGRIMM Technology Group so sídlom v Pekingu je jediným čínskym účastníkom výziev zameraných na AI.
Prvými piatimi príjemcami finančných prostriedkov EÚ na výzvy v tejto oblasti sú Centrum pre výskum a technológiu Hellas (Grécko), Fraunhofer-Gesellschaft (Nemecko), Nemecké výskumné centrum pre umelú inteligenciu (Nemecko), Univerzita v Leuvene a Sintef (Nórsko). V rokoch 2021 až 2023 spolu získali viac ako 41-miliónov EUR z prostriedkov EÚ.
Je zaujímavé poznamenať, že podiel MSP na týchto výzvach je najvyšší v tých krajinách, v ktorých je celková účasť relatívne nízka. Napríklad na Cypre a Estónsku predstavujú MSP viac ako 80 % a 72 % účastníkov.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 15. 1. 2024, autor: rpa