Vedecké tímy Laboratória bunkových kultúr a regeneračnej medicíny z Martinského centra pre biomedicínu a Ústavu mikrobiológie a imunológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine realizujú v týchto mesiacoch veľmi podnetný výskum, ktorý môže v budúcnosti pomôcť viacerým pacientom.
Vedci vyvíjajú a testujú špeciálne plazmové pero pre medicínske aplikácie. Plazmové pero bude schopné iniciovať regeneráciu tkaniva bez vedľajších negatívnych účinkov pre široký okruh pacientov, ktorí trpia viacerými závažnými ochoreniami. Medzi nimi je napríklad polyneuropatia, diabetická noha či preležaniny. Výskumníci z Jesseniovej lekárskej fakulty UK pod vedením profesorky Eriky Halašovej skúmajú biologické a molekulárne reakcie ľudských buniek expandovaných v 2D a 3D in vitro podmienkach, ktoré prinesú veľmi cenné poznatky o účinkoch a bezpečnosti aplikácie studenej plazmy na tkanivá.
Výskum je realizovaný v rámci medzinárodného projektu PLASMABORDER – Posilnenie výskumno-vývojovej kapacity slovensko-českého cezhraničného regiónu v oblasti plazmových technológií pre medicínske použitie. Na projekte spolupracujú aj tímy z Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline a vedci z Vysokého učení technického v Brne. Projekt je podporený z programu Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Prečo má význam sa zaoberať štúdiom studenej plazmy
Globálny demografický rast a starnutie obyvateľstva vo vyspelých krajinách zvyšujú dopyt v sektore zdravotnej starostlivosti. Preto sa hľadajú inovatívne, efektívne a lacnejšie spôsoby lekárskej liečby. Prvé experimentálne prístupy zamerané na terapeutické aplikácie plazmy položili základ nového odboru medicíny, známeho ako „plazmová medicína“.
V súčasnosti našla studená plazma využitie napríklad pri dezinfekcii a dekontaminácii povrchov a chirurgických nástrojov od baktérií, húb a vírusov, alebo v zubnom lekárstve pri liečbe paradontitídy a pulpitídy či pri čistení zubného plaku. Studená plazma sa ukázala byť účinná aj pri hojení tkanív moduláciou pH a podporou angiogenézy a aj pri liečbe kožných ochorení. Ide najmä o jej protizápalové účinky a pomoc proti svrbeniu, pomáha pri liečbe atopického ekzému a jaziev, pri liečbe defektov ichtyózy, ale aj pri liečbe nádorových ochorení kože.
Studená plazma je účinná aj v kozmetike a v plastickej chirurgii. Za pozitívnymi biologickými účinkami studenej plazmy treba hľadať vzájomnú kombináciu fyzikálnych (napr. UV žiarenie) a chemických (napr. voľné radikály) zložiek. Biologické pôsobenie studenej plazmy je založené na indukcii zmien vnútorného prostredia bunky.
O aký typ plazmy ide
Plazma (ionizovaný plyn) je štvrté skupenstvo, ktoré tvorí až 99 % pozorovanej hmoty vo vesmíre. Podľa teploty je možné plazmu charakterizovať ako vysokoteplotnú a nízkoteplotnú (studenú).
Vysokoteplotná plazma má teplotu vyššiu ako 1000 Kelvinov (727 °C) a ide o silne ionizovanú plazmu, ktorá sa vyskytuje vo hviezdach, pri termonukleárnej syntéze alebo v elektrickom oblúku. Nízkoteplotná (studená) plazma má teplotu minimálne o rád nižšiu, od niekoľko sto stupňov Celzia až po teplotu okolia, v závislosti od použitého plynu a stupňa ionizácie. Studená plazma sa vyskytuje napríklad v korónovom výboji, elektrických žiarivkách alebo dielektrickom bariérovom výboji.
Zdroj: https://www.jfmed.uniba.sk; https://myturiec.sme.sk, zverejnené: 14. 7. 2021, autor: rpa
