„Nemecko na základe svojich skúseností s pandémiou COVID-19 musí pre svoju budúcnosť vyvodiť správne závery. Je veľmi dôležité vedieť sa rýchlo učiť, dopĺňať medzery v inovačnom systéme a zabezpečiť si budúcu pridanú hodnotu. Len tak môže Nemecko naplniť zodpovednosť za svoju spoločnosť a budúce generácie. Je to jediný spôsob, ako vytvoriť a zachovať priestor, ktorý Nemecko potrebuje, aby bolo schopné reagovať na budúce otrasy a výzvy“.

Prekonanie veľkých výziev ako je zdravie, udržateľnosť, ochrana klímy, mobilita, zásobovanie energiou, digitalizácia či výživa bude možné len vtedy, ak veda a podnikanie, podporované agilnou, politickou administratívou, budú spoločne vyvíjať a uplatňovať riešenia vo vynikajúcom inovačnom ekosystéme.

Nemecká Národná akadémie vied Leopoldina zverejnila v októbri 2021 publikáciu vedeckých odporúčaní s názvom: „Wissenschafts-und Innovationssystem: Die nächste Ausbaustufe zünden“.

Nemecko je na ceste vytvoriť vedecké prostredie vhodné pre budúcnosť, vníma inovácie ako príležitosti a spolieha  sa na otvorenosť voči inovatívnym technológiám. Nemecko potrebuje nielen silné a spoľahlivé verejné financovanie vedy a inovácií, ale aj vhodné, flexibilné rámcové podmienky ako sú rýchle, digitálne a transparentné procesy na udržateľné posilnenie výskumnej lokality.

„Popri všetkom úsilí je veda nemysliteľná bez etických zásad a bez slobody. Vedecká sloboda je základnou európskou hodnotou, o ktorej nemožno vyjednávať. Kdekoľvek v Európe a na celom svete je práca vedcov bránená alebo obmedzovaná, je potrebná rozhodná politická a sociálna obhajoba akademickej slobody“.

Pandémia ukázala, aké dôležité sú veda a inovácie pre budúcnosť nemeckej spoločnosti a odhalila, aký veľký potenciál má Nemecko v tejto oblasti. S využitím týchto poznatkov a s cieľom robiť veci agilnejšie, ambicióznejšie a odolnejšie, zahajuje Nemecko ďalšiu etapu expanzie systému vedy a inovácií. Zameriava sa hlavne na šesť oblastí činnosti:

1. Výskum a inovácie – najvyššia priorita Nemeckej Spolkovej vlády.

Témy budúcnosti musia byť koordinované naprieč rezortmi. To si  bude vyžadovať riadiacu jednotku, ktorá bude zodpovedná za medzirezortnú inovačnú stratégiu s jasným poslaním a odvodenými merateľnými cieľmi.                                                                                                                                                                               

Nemecko musí do roku 2025 dosiahnuť cieľ 3,5 % výdavkov na výskum a vývoj v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP).                                                                                                                            

Zároveň bude potrebné vynaložiť veľké úsilie na cielené investovanie prostriedkov.

Náklady na pandémiu nesmú viesť ku kolapsu rozpočtu na financovanie vedy a výskumu, najmä s ohľadom na základné financovanie vysokých škôl. V zásade musí existovať dobrá rovnováha medzi všetkými oblasťami výskumu. Výskum založený na vedomostiach má ústredný význam pre spoločenský, sociálny, ekonomický a technický pokrok. Zároveň sa musia ďalej posilniť nástroje na využívanie ich výsledkov.                                                           

2. Konať rýchlejšie a rozhodnejšie.

Nemecko musí oveľa rýchlejšie napredovať vo vývoji a využívaní budúcich technológií, aby mohlo hrať vedúcu úlohu na medzinárodnej úrovni.                                                                                                                                                         

Opatrenia v oblasti otvorených inovácií a princípy otvorenej vedy potrebujú väčšiu podporu. Je nevyhnutné výrazne podporovať vynikajúce a dynamické inovačné ekosystémy. To však zahŕňa zriadenie a rozšírenie špičkových miest pre výskum a vývoj, ktoré prevezmú úlohu medzinárodných lídrov. Pre malé a stredné podniky (MSP) sú kľúčové široko založené prístupy „bottom-up“, ako napríklad spoločný priemyselný výskum.

„Politika výskumu a inovácií sa musí stať oveľa agilnejšou. Je dôležité prispôsobiť opatrenia financovania novému vývoju s oveľa variabilnejším spôsobom a rýchlejšie ich implementovať. 

Je potrebné odstrániť byrokratické prekážky v procese podávania žiadostí o financovanie programu a jasne zefektívniť samotné postupy.“

3. Prilákať talenty a zabezpečiť vynikajúce vybavenie.

Nemecko, ako výskumná a inovačná lokalita sa musí stať ešte atraktívnejšou pre talenty z celého sveta. Na tento účel je potrebné ďalej zlepšovať rámcové podmienky na prilákanie a udržanie vynikajúcich výskumných pracovníkov, ako aj odborníkov na údaje a digitalizáciu na všetkých úrovniach kariéry. Rôznorodosť a rovnaké príležitosti je potrebné presadzovať cielene a ráznejšie. Táto požiadavka je nasmerovaná nielen k zákonodarnej a výkonnej moci, ale aj k samotným aktérom výskumu a inovačného systému.                                                                                                                                

Excelentný výskum a spolupráca medzi vedou a priemyslom si vyžaduje inovatívne, sieťovo prepojené a medzinárodne konkurencieschopné výskumné infraštruktúry. Toto sú magnety priťahujúce talenty z celého sveta pre spoluprácu. V neposlednom rade, s ohľadom na formovanie digitálnych zmien, musia byť výskumné infraštruktúry štrukturálne a finančne posilnené a prevádzkované trvalo udržateľným spôsobom.

4. Podporiť počiatočné financovanie start-up spoločností a transfer vedomostí.

Technologicky orientované „spin-off“ spoločnosti  sa musia podporiť efektívnejšie. Na tento účel je potrebné primerane a systematicky zlepšovať finančné a štrukturálne rámcové podmienky na univerzitách a výskumných inštitúciách a zvyšovať ich slobody. Sem patrí aj rýchly rozvoj kancelárií pre transfer technológií v akademických inštitúciách.

Okrem toho sa musí rozšíriť aj dlhodobé financovanie začínajúcich „start-up“ podnikov a priemyselných inovácií, a to aj v rámci budúceho fondu s novými zdrojmi rizikového a rastového kapitálu. Je potrebné dôsledne posilňovať existujúce programy a zlepšovať daňový rámec.

Príspevok na daňový výskum by sa mal finančne rozšíriť a existujúce obmedzenia voči pridruženým spoločnostiam by sa mali zrušiť.

Aby bolo možné čeliť obrovským ekonomickým, ekologickým a technologickým výzvam, prenos znalostí sa musí rozšíriť prostredníctvom intenzívnejšieho prepojenia inovačných síl v základnom výskume, aplikačne orientovanom a priemyselnom výskume.

5. Zabezpečiť progres v digitálnej transformácii

Nemecko sa musí stať vlajkovou loďou v digitálnom a dátovom výskume a výučbe. Dôležitým aspektom je  využitie digitálnych údajov pre vedu a podnikanie, rozšírené používanie metód umelej inteligencie a strojového učenia, dátová veda a dátová gramotnosť, ako aj školenia a ďalšie vzdelávanie dátových vedcov.                                                                                                                                                                                                                     

Iniciatívy ako  sú napr. „National Research Data Infrastructure“, „National High-Performance Computing“, „GAIA-XL“ a výskum a vývoj kvantových počítačov sa musia implementovať rýchlo a udržateľne. Okrem iného základ tvoria aj celoštátne, rýchle a stabilné telekomunikačné siete. Nedávny skok v kvalite digitálneho vyučovania sa musí  ešte viac upevniť a rozšíriť prostredníctvom kontinuálnej finančnej podpory.

6. Výskum a inovácie – kľúčová otázka EÚ

Budúcnosť európskeho modelu a jeho hodnôt v rozhodujúcej miere závisí aj od silných stránok Nemecka vo vede a inováciách.                    

Ak chce EÚ v najbližších rokoch naďalej konkurovať USA a Číne, potrebuje odvážnejšiu, ambicióznejšiu politiku v oblasti výskumu a inovácií a rozpočty, ktoré budú orientované na budúcnosť.                          

Technologická a digitálna suverenita je kľúčom k budúcnosti EÚ.                                                                                           

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) by sa mali ďalej rozvíjať transparentne, aby mohli naplno rozvinúť svoj účinok, ako nástroj financovania technológií s vysokým stupňom vyspelosti, napríklad v oblasti digitálnych technológií, alebo technológií pre skleníkovo neutrálny priemysel. V Nemecku musí prebiehať koordinácia s inými európskymi nástrojmi, ako je „Inovačný fond“, alebo „Európska rada pre inovácie“. Projekty v rámci „Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry“ (ESFRI) sa musia realizovať rýchlejšie.

Akademická mobilita a spolupráca v Európe sú mimoriadne dôležité pre silu výskumnej lokality. Bezpodmienečne ich treba propagovať aj v kontexte s Veľkou Britániou a Švajčiarskom.

„Aj mimo Európy je medzinárodná spolupráca základom excelentnej vedy a musí sa dôsledne podporovať. Základné hodnoty európskej vedy, predovšetkým sloboda vedy, sú nemenné.“

Viac informácií:

Publikácia „Wissenschafts-und Innovationssystem: Die nächste Ausbaustufe zünden“

Zdroj: https://www.leopoldina.org, zverejnené: 5. 11. 2021, autor: Blanka Hermanová, rpa