Ako sa pozná excelentná veda a čo ju tvorí? Líši sa situácia v Česku a Nemecku? Sú financie rozhodujúce? Na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadala odpovede diskusie o vedeckej excelencii, ktorá sa konala 26. októbra 2022 v Kampuse Hybernská v Prahe v rámci série Café Collaborations.

Pre špičkovú vedu je kľúčová spolupráca, otvorenosť a kvalita nad kvantitou, vyplynulo z diskusie o excelentnosti vo vede v Česku a Nemecku. Pozvanie na diskusiu prijal Pavel Tomančák, vedúci výskumnej skupiny v nemeckých Drážďanoch a od februára 2021 aj riaditeľ brnenského výskumného konzorcia CEITEC, a Jelena Lange, mladá vedkyňa, ktorá si pre svoje postdoktorské štúdium zvolila Prírodovedeckú fakultu Univerzity Karlovej. Diskusiu moderovala historička Katarína Králová z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej, ktorá bola sama prvým hosťom prednáškovej série Café Collaborations.

Pre excelentnosť vo vede je kľúčová spolupráca

Ako uviedol Pavel Tomančák, ktorý už sedemnásť rokov pôsobí ako vedúci výskumnej skupiny na Ústave Maxa Plancka pre molekulárnu bunkovú biológiu a genetiku v Drážďanoch: „Dnešná veda je o spolupráci, je nemožné dosiahnuť excelentné výsledky ako jednotlivec, potrebujete viac expertíz.“

„Celá inštitúcia tu funguje ako jeden tím, neustále hľadáme synergie, ako spolupracovať a mať z toho všetci profit. Cieľom nie je byť najlepší v Nemecku alebo v Európe, ale na svete. A tento prístup by som rád preniesol do Česka,“ vysvetľoval, prečo sa rozhodol stať riaditeľom výskumného konzorcia CEITEC a po dvadsiatich piatich rokoch od štúdií sa tak čiastočne vrátiť do Brna.

Pavel Tomančák dnes patrí k najuznávanejším a najcitovanejším českým vedcom v oblasti evolučnej biológie. Svoju vedeckú kariéru zahájil práve na Masarykovej univerzite v Brne, na doktorandské štúdium zamieril do prestížneho Európskeho laboratória molekulárnej biológie (EMBL) v nemeckom Heidelbergu. Potom pôsobil päť rokov na Kalifornskej univerzite v Berkeley v skupine známeho amerického genetika Geralda M. Rubina. Od roku 2005 vedie vlastnú skupinu v Drážďanoch.

Ako zdôraznil Pavel Tomančák: „Mal som ambície robiť špičkovú vedu, preto som mieril do zahraničia. Mal som šťastie, že som sa ako prvý študent z východnej Európy dostal do EMBL, čo je mekka molekulárnej biológie, kde sa stretávajú tí najlepší vedci a vedkyne. To potom definovalo celú moju ďalšiu kariéru – získal som tam kľúčové kontakty a sieť špičkových kolegov.“

Nie je to len o financiách

„Ku koncu Ph. D. som zvažovala, že vedu opustím. Ten tlak bol obrovský,“ spomínala Jelena Lange, ktorá študovala geografiu v nemeckom Hamburgu a švajčiarskej Ženeve a pracovala ako odborná asistentka na nemeckej univerzite v Greifswalde, kde sa venovala výskumu letokruhov stromov a obnove rašelinísk. Ďalej dodala: „Potom sa ku mne dostal e-mail, že je v Prahe otvorená krátkodobá výskumná pozícia v rámci veľmi zaujímavého projektu, ktorý ma nadchol a rozhodla som sa, že dám vede ešte šancu.“

A tak v roku 2020 nastúpila ako postdoktorandka na katedru fyzickej geografia a geoekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej, kde od tohto roku pôsobí ako štipendistka Feodor Lynen Research Fellowship od Nadácie Alexandra von Humboldta a vedie výskumný projekt podporený Grantovou agentúrou. Ako uviedla Lange: „Môj prvý projekt bol krátkodobý, ale zapáčilo sa mi tu a chcela som tu zostať, preto som hľadala ďalšie zdroje financovania. A to sa podarilo. Teraz mám financovanie na tri roky a môžem sa vo veľmi priateľskom prostredí venovať vlastným výskumom. Práve vedecká sloboda a pracovné prostredie sú pre mňa veľmi dôležité. Dostala som aj zaujímavú ponuku z Belgicka, ale odmietla som, práve kvôli nezávislosti a otvorenému a spolupracujúcemu prostrediu, ktoré tu teraz mám.“

Kompetícia je súčasťou vedy aj jej hnacím motorom, ale nemala by byť jedinou a hlavnou. Ako dodala Jelena Lange: „Prišla som na krátkodobý projekt, bola som čerstvo po Ph. D., nikto odo mňa nemal príliš veľké očakávania, a to mi pomohlo byť kreatívna a napísať veľmi dobré projekty.“ Jej výskum sa zameriava na vplyv klimatických zmien na rast stromov v subarktických a subalpínskych lesoch po celom svete.

Vedecká excelentnosť je o ľuďoch

Spájajúcou linkou celej diskusie bolo, že vedecká excelencia sa utvára spoluprácou špičkových vedcov a vedkýň. Ako zhrnul Pavel Tomančák: „Vedecká excelentnosť nemá hranice. Nie je to ani o financiách a najmodernejšom laboratórnom vybavení. Pre excelentnosť potrebujete špičkové mozgy a spolupracujúce prostredie.“ Ďalej zdôraznil, že je potrebné odstraňovať bariéry.

Čo potvrdila aj Jelena Lange, ktorá uviedla: „Spoločným jazykom vedy je angličtina, takže nie je problém pôsobiť v cudzej krajine. Komplikáciou ale môžu byť najrôznejšie administratívne úkony, napríklad v rámci Grantovej agentúry je mnoho vecí iba v češtine, a to je problém.“ Naopak ocenila systém grantovej podpory na Univerzite Karlovej, ktorý je určený pre študentov a študentky. Ako dodala: „To je skvelý spôsob, ako získať skúsenosti na písanie ďalších grantových žiadostí.“

Pavel Tomančák potom dodal, že hodnotenie a financovanie vedy je komplikované. Ako uviedol: „Potrebovali by sme lepší hodnotiaci systém. Nezáleží len na tom, kde je to publikované, ale aká je citovanosť. Na to má vplyv aj vaša afiliácia, pre autorov zo strednej a východnej Európy je ťažšie publikovať v prestížnych odborných časopisoch.“ Český systém malých krátkodobých grantov je podľa neho nešťastný.

„Na Ústave Maxa Plancka sa uprednostňuje a podporuje kvalita pred kvantitou. Za prvých päť rokov sa od vás ako začínajúceho vedúceho skupiny očakáva, že vyprodukujete jeden až dva články, ktoré ale definujú vašu skupinu a nastavia smer vášho ďalšieho výskumu. V Česku ste financovaní počtom publikácií, čo vedie k rýchlemu publikovaniu menších objavov. Je to začarovaný kruh. Kvalitný výskum robí kvalitnú inštitúciu, čo naláka ďalších špičkových vedcov. Preto by sme vždy mali uprednostňovať kvalitu nad kvantitou,“ dodal na záver Pavel Tomančák.

Pozrite si záznam z diskusie o vedeckej excelentnosti v Prahe.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz; zverejnené: 7. 11. 2022, autor: rpa