Výskumníci z Univerzity v Ženeve (UNIGE) ukazujú, že skúsenosť s hroziacou bunkovou smrťou v primárnom nádore môže viesť k vývoju „prometastatických“ buniek.
Metastatické bunky sa tvoria v primárnom nádore a potom sa od neho odtrhávajú, migrujú do iných orgánov, pripájajú sa k nim a vytvárajú nové nádory. Toto rozšírenie znižuje šance pacientov na uzdravenie. Vedci z UNIGE objavili niektoré mechanizmy, ktorými tieto bunky vznikajú. Je to spôsobené bunkami, ktoré len o vlások unikli bunkovej smrti (apoptóze) po chemoterapeutickej liečbe. Tieto bunky sa preprogramujú, aby získali metastatické zručnosti. Vďaka tejto štúdii sa tieto bunky – výskumníkmi nazývané PAME – teraz javia ako nové terapeutické ciele. Výsledky výskumu si môžete prečítať v odbornom časopise Cell Reports.
Metastatické bunky sa vyskytujú v mnohých formách rakoviny. Vznikajú v primárnych nádoroch a potom sa oddeľujú a migrujú. Cestujú cez tkanivá, ktoré ich obklopujú, cez krvné cievy alebo lymfatické kanály. Počas cesty sa môžu pripojiť k jednému alebo viacerým orgánom – ako sú pľúca, mozog, kosti alebo pečeň – a vytvoriť nové nádory, ktoré sa tiež nazývajú metastázy. Toto šírenie choroby môže negatívne ovplyvniť šance pacienta na uzdravenie.
Predchádzajúce štúdie identifikovali metastatické bunky počas migrácie. Je tiež známe, že niektoré liečby ich môžu vyvolať. Presné mechanizmy ich vývoja však zostávajú záhadou. Ako vysvetlil Ariel Ruiz i Altaba, riadny profesor na Katedre genetickej medicíny a vývoja na Lekárskej fakulte UNIGE: „Nevieme, prečo sa v danom momente určité bunky oddelia od primárneho nádoru. Tento jav je ťažké analyzovať, pretože predtým, ako migrujú, neexistuje nič, čo by rozlišovalo budúce metastatické bunky alebo prometastatické bunky od iných buniek v nádore.“
Bunky, ktoré mali zomrieť
Tím profesora Ruiza i Altaba zložený z dvoch postdoktorandov pre túto štúdiu, Arwen Conod (prvá autorka) a Marianna Silvano, teraz poskytol niekoľko odpovedí. Vďaka nedávnemu výskumu vedci z UNIGE zistili, že skúsenosť bezprostredne hroziacej smrti v primárnom nádore núti určité bunky získať prometastatické stavy. Tento zážitok na prahu smrti sa vyskytuje najmä v kontexte určitých liečebných postupov zameraných na zbavenie rakovinových buniek energie alebo kyslíka. Tím vedcov zistil, že tieto bunky, ktoré mali zomrieť, sa preprogramujú a potom predstavujú vysoké metastatické riziko. Tieto bunky sa nazývajú PAME pre „postapoptotické prometastatické bunky“.
Búrka cytokínov
Na dosiahnutie týchto záverov tím vedcov z UNIGE použil vzorky nádorov odobraté od dvoch pacientov s rakovinou hrubého čreva. Nádorové bunky z týchto vzoriek sa potom transplantovali myšiam, kde rástli a vytvárali nové nádory. Tieto bunky boli vystavené bezprostrednej smrti, ktorá spôsobila stres endoplazmatického retikula podobný stresu spôsobenému určitými chemoterapeutickými liekmi. To umožnilo vývoj buniek PAME.
Vedci tiež zistili, že PAME spúšťa búrku cytokínov – proteínov a iných faktorov, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi bunkami – čo spôsobuje, že susedné bunky sa stanú PIM pre migračné bunky vyvolané PAME. Tieto PIM sa potom spájajú s PAME a pomáhajú im migrovať za vzniku metastáz.
Súčasné výsledky otvárajú sľubné nové perspektívy terapeutického manažmentu, vrátane prevencie rozvoja prometastatických polí generovaných určitými spôsobmi liečby. Ako uzatvoril profesor Ruiz i Altaba: „V súčasnosti je jedným z hlavných kritérií pri definovaní liečby zmenšenie nádoru. Vďaka našej štúdii sa bunky PAME teraz javia ako potenciálne terapeutické ciele a ciele na prevenciu metastáz, ktoré treba brať do úvahy.“
Viac informácií:
Zdroj: https://www.unige.ch; https://www.cell.com, zverejnené: 17. 3. 2022, autor: rpa
