Rok 2021 bol druhý rok s covidom, ktorý mnohým vedkyniam a vedcom priniesol ďalšie nečakané komplikácie – na niektorých padli rodičovské povinnosti a domáca výučba detí, iným sa skomplikovala zahraničná spolupráca, ďalší neúnavne pomáhajú pandémiu zvládať a vysvetľovať zložité javy verejnosti. Napriek tomu sa výskum nezastavil; mnoho vecí sa podarilo. Prinášame prehľadný výber vedeckých úspechov z Univerzity Karlovej. Poprední českí vedci publikovali svoje štúdie v odborných časopisoch ako Science, Nature či PNAS, iní vydali knižné publikácie, pritom učili a viedli študentov či doktorandov, ďalší uspeli v náročných grantových súťažiach. Poďme sa spoločne obzrieť za rokom 2021.
Vedecké objavy z Nature a Science
Vedci s afiliáciou Karlovej Univerzity opäť prenikli do najprestížnejších vedeckých časopisov sveta. Napríklad výskumníci z UK spolu s kolegami z Botanického ústavu Akadémie věd ČR, Juhočeskej univerzity a Českej poľnohospodárskej univerzity študujú biodiverzitu kamerunskej prírody už viac ako pätnásť rokov, a majú tak svetovo unikátne dáta, s ktorými teraz prispeli k medzinárodnej štúdii publikovanej v časopise Nature.
Ako uviedol ekológ David Hořák z Prírodovedeckej fakulty UK: „Už dlho vieme, že africké lesy sú cenné svojou unikátnou biodiverzitou, keď sú domovom pre mnoho vzácnych rastlín a živočíchov. Teraz sme zistili, že ukladajú takmer dvakrát viac uhlíka, než sa predpokladalo, čo zvyšuje ich význam z hľadiska regulácie klímy a nutnosť ochrany, pretože veľmi rýchlo mizne.“
Prekvapivé bolo aj zistenie štúdie vytlačenej v odbornom časopise Science, ktorá sledovala zmeny vegetácie za posledných osemnásť tisíc rokov. Na výskume sa podieľal aj paleoekológ Petr Kuneš z PRF UK, ktorý uviedol: „Čakali sme, že najväčšie zmeny vegetácie budú na konci doby ľadovej alebo v súvislosti s priemyselnou revolúciou 18. storočia. Prekvapilo nás, že to sú posledné štyri tisícky rokov.“ Podľa vedcov tak v posledných rokoch možno pozorujeme iba „špičkou ľadovca“ dlhodobého procesu, ktorý sa začal už v dávnej minulosti. Aj tak ale zmeny môžu súvisieť s činnosťou človeka.
Ako opísal Ondřej Mottl, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Bergene: „Pred štyrmi tisíckami rokov nedochádzalo k žiadnym zásadným klimatickým zmenám, začíname ale pozorovať veľké zmeny vegetácie a v rovnakom čase človek začína výrazne ovplyvňovať svoje okolie – rúbe a vypaľuje lesy, zakladá polia, chová zvieratá.“ Obratom ale dodával, že sú potrebné ešte ďalšie analýzy a pochopenie súvislostí, na ktoré sa plánujú zamerať v nadväzujúcom medzinárodnom projekte Človek na planéte Zem (HUMans on Planet Earth, HOPE), ktorý kombinuje paleoekologické údaje s informáciami o klíme a ľudských populáciách.
Obe spomínané štúdie patria do rangu špičkových vedeckých publikácií, ktoré sleduje napríklad rebríček Nature Index. Univerzita Karlova v ukazovateli prác z 82 vybraných prírodovedných časopisov vykazuje v posledných piatich rokoch zreteľný nárast: v uplynulom roku (počítané zatiaľ ročné obdobia do septembra 2021) tak majú vedci z UK podiel na článkoch z radu ďalších renomovaných časopisov, ako sú PNAS, Cell, ACS Nano, Angewandte Chémia, The EMBO Journal alebo ďalších titulov z rodiny Nature. Výrazným vkladom sú práce expertov z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, Farmaceutickej fakulty UK a taktiež z radu lekárskych fakúlt.
Čulo publikujúci ERC grantisti
Rok 2021 bol publikačne bohatý aj pre dvoch držiteľov prestížnych grantov Európskej výskumnej rady (ERC) z pražskej prírodovedy. Vedecký tím Filipa Kolářa v májovom vydaní magazínu PNAS opísal, že aj evolúcia sa môže za určitých podmienok opakovať a aj v augustovej edícii Nature Communications objasnil, ako sa rastliny prispôsobujú toxickým pôdam. Skupina Mateja Fendrycha zase poodhalila, ako rastú korene rastlín (máj Nature Plants) a objasnila rýchlu funkciu rastlinného hormónu auxinu (tamtiež v júli).
Už tradične bola vyhodnotená súťaž vysoko kvalitných monografií UK pre rok 2021 (vydaných však ešte pred týmto vročením). Prvú priečku obsadila kniha Sherabad Oasis: Tracing Historical Landscape in Southern Uzbekistan (Karolínum 2019) editorov archeológov Ladislava Stanča a Petry Tušľovej z Filozofickej fakulty UK.
Z tej istej fakulty vzišlo aj opätovne dotlačované dielo profesora Martina Hilského s názvom Shakespearova Anglie: Portrét doby (Academia 2020), ktoré dostalo cenu Magnesia Litera ako kniha roku 2021. Magazín Forum priniesol s profesorom Hilským veľmi obsiahle interview (a za titul anglického vydania).
Okrem základného výskumu došlo aj na aplikácie. Vedci z Matfyzu (Marek Omelka a Ondřej Týbl) napríklad slávili celoštátny úspech s predikčným modelom výsledkov parlamentných volieb 2021, ktorý ich veľmi presne s časovým náskokom odhadoval už počas sčítania hlasov a televíznych prenosov!
Herní vývojári zo štúdia Charles Games, jedného zo spin-offov Univerzity Karlovej, zase po už skoršej úspešnej videohre Atentát 1942 predstavili novú počítačovú hru Sloboda 1945: Liberation. Hráči sa prostredníctvom príbehu a hravou formou zoznámia s pohnutou históriou česko-nemeckého pohraničia po konci druhej svetovej vojny a s nástupom komunizmu k vládnucej moci, pričom využívajú poznatky historikov i expertov ďalších spoločenských vied. K prepojovaniu poznatkov základného výskumu pre aplikácie už niekoľko rokov prispievajú odborníci z Centra pre prenos poznatkov a technológií UK (CPPT) a tiež dcére Charles University Innovations Prague (CUIP), pričom inováciám bolo venované celé špeciálne vydanie jarného magazínu Forum.
Viac informácií:
Věda z Karlovky: Rok 2021 přinesl objevy, osvětu i ocenění
Zdroj: https://www.ukforum.cz, zverejnené: 4. 1. 2022, autor: rpa
