Rusko zaútočilo na Ukrajinu vo štvrtok večer. Výskumník ETH Zürich Benno Zogg z Centra pre bezpečnostné štúdie hovorí o cieľoch prezidenta Putina, účinnosti sankcií a dôsledkoch invázie pre európsku bezpečnosť.

Pán Zogg, čo sa prezident Putin snaží dosiahnuť svojou inváziou na Ukrajinu?

Benno Zogg: Zatiaľ nevieme, či Putin sleduje obmedzené alebo maximalistické ciele. Jasné však je, že z Ukrajiny chce urobiť poddajný štát, ktorý je závislý od Ruska a natrvalo zostáva mimo NATO a Európskej únie. Teda ak má Ukrajina ďalej existovať. Mysliteľné je všetko – od jeho čiastočnej okupácie až po úplnú anexiu.

Čo ho poháňa?

Putin sa na Ukrajinu pozerá s dešpektom. Pre neho to nie je ani suverénny štát, ani samostatný národ. Je súčasťou ruskej kultúry a histórie. Podľa jeho svetonázoru môže byť akákoľvek západná orientácia iba výsledkom zasahovania Západu. Keď hovorí o vítaní ruských jednotiek ako osloboditeľov, treba to brať veľmi vážne. Putin chce ukázať, že Rusko je stále superveľmocou. A v jeho interpretácii taký, ktorý je obávaný, nie nevyhnutne obdivovaný.

Čo táto eskalácia znamená pre európskych susedov Ruska?

Teraz sa budú cítiť o to viac ohrození Ruskom a budú hľadať vojenskú pomoc na západ a smerom k svojim partnerom v NATO. Členské štáty NATO ako Poľsko, Estónsko alebo Lotyšsko, ktoré zdieľajú priamu hranicu s Ruskom, budú stále viac trvať na prítomnosti amerických jednotiek na svojom území. Význam NATO sa zvýši, dokonca aj medzi neutrálnymi nečlenmi, ako sú Fínsko a Švédsko. Obávam sa tiež, že dôjde k silnejšej militarizácii východnej Európy. Potenciál ďalšej eskalácie – úmyselnej alebo neúmyselnej – sa zvyšuje.

Západ teraz diskutuje o nových sankciách proti Rusku. Aké sankcie treba zaviesť, aby prinútili Rusko zmeniť svoj vojenský kurz?

Výskum ukazuje, že sankcie prinášajú zmenu v politike len vtedy, ak majú vplyv na koalície a mocenské vzťahy v sankcionovanej krajine. Dá sa tak predpokladať, že Putin zmení kurz len vtedy, ak sankcie rozdelia vládnucu elitu v Kremli. Je to veľmi nepravdepodobné, keďže vnútorný kruh okolo Putina je už pravdepodobne odolný voči sankciám a môže z nich dokonca profitovať. Z krátkodobého hľadiska by sa sankcie mali považovať za dôležitý politický signál. V strednodobom až dlhodobom horizonte by však ekonomické, finančné a technologické sankcie mohli veľmi dobre oslabiť ruskú ekonomiku, jej štátny rozpočet, obranný priemysel a teda aj armádu. Veľmi však pochybujem, že sa nimi Putin nechá odradiť.

Prenesie sa vojna do iných krajín?

Náhodné incidenty na hraniciach so susednými štátmi by mohli do konfliktu vtiahnuť aj ďalšie krajiny. Myslím si však, že je pravdepodobnejšie, že boje zostanú obmedzené na Ukrajinu. Dopad konfliktu však zjavne ďaleko presahuje Ukrajinu a týka sa nás všetkých.

Aké diplomatické možnosti momentálne vidíte?

Diplomacia sa v súčasnosti obmedzuje na jednostranné vyhlásenia, tlačové konferencie – a sankcie. Hoci priame stretnutia na vysokej úrovni medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom sú v súčasnej situácii nemysliteľné, komunikačné kanály by mali zostať otvorené, aby sa zabezpečila minimálna predvídateľnosť. Vylúčenie Ruska z OSN alebo OBSE by nemalo žiadny účel.

Aké sú dôsledky invázie pre európsku bezpečnosť?

Ide o historickú trhlinu: jednostranné a vojenské posúvanie národných hraníc a anektovanie územia je základným protirečením európskeho povojnového usporiadania. Rusko tento princíp opäť porušuje – po anexii Krymu v roku 2014. Legitimita západnej intervencie napríklad v Kosove alebo Iraku bola tiež kontroverzná, no v žiadnom prípade nie je taká chybná ako Putinov útok. Uvidí sa, či sa konflikty v Európe budú v budúcnosti opäť čoraz viac riešiť mocenskou politikou a vojenskými prostriedkami. Isté však je, že Európa bude modernizovať svoje vojenské kapacity. V budúcnosti sa bude môcť ešte menej spoliehať na Spojené štáty, ktoré svoju dlhodobú bezpečnostnú politiku zamerajú na Čínu. Tlak na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, bude preto naďalej rásť.

Benno Zogg je vedúci výskumník v Centre pre bezpečnostné štúdie (CSS) na ETH Zürich, kde vedie tím švajčiarskej a euroatlantickej bezpečnosti.

Zdroj: https://ethz.ch, zverejnené: 25. 2. 2022, autor: rpa