Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Sú to posledné ERC granty pre ETH Zürich?

ERA Aktualita

Európska rada pre výskum (ERC)

V poslednom procese podávania žiadostí o vyhľadávané ERC Starting Grants, Európska rada pre výskum (ERC) ocenila výskumníkov z ETH Zürich v hodnote približne 17-miliónov CHF. Z dôvodu nepridruženia Švajčiarska však výskumníci tieto granty nedostanú. Prostriedky teraz poskytne Štátny sekretariát pre vzdelávanie, výskum a inovácie (SERI).

ERC Starting Grants od Európskej rady pre výskum (ERC) sú jednou z najlepších vecí, ktoré sa môžu mladému výskumníkovi stať. Výskumní pracovníci, ktorých projekty sú vybrané vo vysoko konkurenčnom postupe ERC, získavajú nielen medzinárodné uznanie, ale aj značné finančné prostriedky na svoj projekt. Celkom 11 výskumníkom ETH sa v roku 2021 podarilo svojimi projektmi presvedčiť porotu (pozri stručné popisy nižšie). Teraz však už nebudú dostávať financie od ERC. Jednou z podmienok žiadosti o grant je totiž to, že výskumní pracovníci musia pracovať na univerzite, ktorá patrí do Európskeho výskumného priestoru ERC. Z dôvodu neúspešnej rámcovej dohody je Švajčiarsko až do odvolania vylúčené z výskumného programu Horizont Európa.

Výber ETH

Ako uviedol Detlef Günther, viceprezident pre výskum na ETH Zürich: „Teraz začíname vidieť priame dôsledky nášho vylúčenia z programu Horizont Európa. Prvými, ktorých sa to dotkne, sú vysoko talentovaní výskumníci na začiatku svojej výskumnej kariéry.“ Okrem ERC Strating Grants pre mladých výskumníkov bude Švajčiarsku v budúcnosti zamietnutý aj prístup k iným finančným prostriedkom EÚ a grantom ERC, ktoré podporujú etablovaných výskumníkov. V súčasnosti sa takmer všetci výskumníci, ktorí získali granty, rozhodli zostať na ETH alebo napriek všetkému prísť na ETH. Je to v neposlednom rade vďaka vynikajúcemu vybaveniu a dobrým podmienkam, ktoré ETH môže ponúknuť, dodal Günther. Ďalej zdôraznil: „Veľmi si vážime prácu Európskej rady pre výskum a naše doterajšie zapojenie do európskej výskumnej siete – napríklad v rámci EU Quantum Flagship a IDEA League – a boli by sme radi, keby to pokračovalo. Pre nás je jasné, že by sme si chceli zachovať úzke prepojenie s Európskym výskumným priestorom.

SERI preberá financovanie

Financie však výskumníci aj tak dostanú, keďže Štátny sekretariát pre vzdelávanie, výskum a inovácie (SERI) sa rozhodol ERC Starting Grants nahradiť aspoň finančne vlastnými platbami. Ako ďalej uviedol  Günther: „Sme veľmi vďační SERI za jej nebyrokratickú reakciu, ktorá umožnila výskumníkom tu vo Švajčiarsku ťažiť z finančných prostriedkov, ktoré by im poskytla ERC. Je to veľká úľava v tejto ťažkej situácii a pomáha ETH udržať týchto talentovaných výskumníkov vo Švajčiarsku.“

Napriek tomu Günther zdôraznil: „Budúcnosť je neistá a ešte sa uvidí, či výskumníkov neodradí od príchodu do Švajčiarska, ak od začiatku vedia, že ich výskumné návrhy už nebude posudzovať Výskumná rada ERC a že budú vylúčené z európskeho financovania výskumu.“ Skutočnosť, že Švajčiarska národná vedecká nadácia poskytuje granty rovnakej hodnoty, je dôležitá, ale nemôžu nahradiť medzinárodnú konkurenciu. Prvoradým cieľom, dodal Günther, musí byť, aby Švajčiarsko ako výskumné miesto rýchlo nadviazalo plné spojenie s európskym financovaním výskumu.

Všetky projekty na prvý pohľad

Je hlavný rozdiel medzi ľuďmi a strojmi v tom, že ľudia rozumejú a hľadajú spravodlivosť, zatiaľ čo stroje nie? Pre právnika, ekonóma a profesora ETH Elliotta Asha je tento pohľad príliš obmedzený. Skôr hodnotí, že technológie umelej inteligencie sa dajú využiť na lepšie pochopenie ľudského konceptu spravodlivosti a na spravodlivejšie súdne rozhodnutia. Ľudskí sudcovia môžu byť napríklad zaujatí alebo ovplyvnení politickými tlakmi. Transparentne navrhnuté strojové systémy môžu pomôcť odhaliť a zmierniť takéto predsudky. Ash vo svojom projekte vyvinie nové merania spravodlivosti založené na systémoch umelej inteligencie. Tieto merania by mohli podporiť sudcov pri ich rozhodovaní.

Určité environmentálne expozície môžu ovplyvniť nielen priamo vystavené osoby, ale aj ich deti a vnúčatá. Toto je známe ako epigenetická dedičnosť. Vedci doteraz skúmali najmä mechanizmy, ktoré súvisia s chemickými markermi na molekulách DNA a RNA, ktoré prechádzajú zo spermií do vajíčka počas oplodnenia. V teraz financovanom projekte sa Katharina Gapp snaží preskúmať ďalší teoreticky možný epigenetický mechanizmus: proteíny stresových receptorov, ktoré interagujú s DNA v spermiách a môžu ovplyvniť ďalšiu generáciu. Vedec ETH plánuje podrobne preskúmať a opísať tento mechanizmus u myší. To by mohlo viesť k lepšiemu pochopeniu dedičnosti neuropsychiatrických ochorení vyvolaných stresom a z dlhodobého hľadiska k novým terapeutickým prístupom.

Strojný inžinier Andreas Güntner sa špecializuje na vývoj senzorov založených na nanotechnológii, ktoré merajú prchavé molekuly aj pri nízkych koncentráciách. Bol vedúcim výskumnej skupiny na ETH Zürich a teraz pracuje v Univerzitnej nemocnici v Zürichu a v spin-off ETH Zurich Alivion, ktorý spoluzakladal. V projekte, ktorý je teraz financovaný, sa zameriava na skúmanie nových výrobných metód a materiálov na vývoj novej generácie vysoko citlivých senzorov, ktoré možno integrovať do smartfónov alebo iných prenosných zariadení. Používateľom by to umožnilo napríklad sledovať metabolizmus prostredníctvom prchavých zlúčenín v dychu alebo zisťovať toxické látky v okolitom vzduchu či potravinách.

Baktérie sú schopné prijímať DNA z prostredia a integrovať ju do svojho genómu. Molekulárni biológovia nazývajú tento jav prirodzenou transformáciou. Takto môžu mikroorganizmy získať odolnosť voči antibiotikám napríklad od iných baktérií. Hoci tento jav bol objavený takmer pred 100 rokmi, jeho molekulárne mechanizmy zostávajú do značnej miery neznáme. V teraz financovanom projekte profesorka ETH Manuela Hospenthalová dešifruje mechanizmy prirodzenej transformácie a trojrozmernú štruktúru zahrnutých proteínov. Dosiahne to pomocou kryoelektrónovej mikroskopie a iných techník.

Politológ Matthias Leese skúma kvalitu údajov v databázach európskych orgánov činných v trestnom konaní a orgánov hraničnej kontroly. Tieto databázy – medzi ktoré patria Europol a Schengenské informačné systémy – sú dôležité pre bezpečnosť v Európe. Ak sú však údaje v nich uložené nepresné alebo neaktuálne, môže to mať vážne dôsledky na prevádzkovú efektívnosť a základné práva občanov. Leeseov projekt bude skúmať postupy nakladania s údajmi bezpečnostných organizácií, ako aj ich povedomie o problémoch s kvalitou údajov. Svoje zistenia využije na vypracovanie odporúčaní pre narábanie s údajmi pre odborníkov z praxe.

Termoelektrina využíva na výrobu elektriny teplotné rozdiely. Dnešné termoelektrické generátory vyžadujú materiály, ktoré majú súčasne vysokú elektrickú vodivosť a nízku tepelnú vodivosť. Tieto požiadavky sa však zvyčajne navzájom vylučujú. Mickael Perrin vo svojom projekte vyvinie nový termoelektrický generátor, ktorý prekonáva tieto obmedzenia tým, že odpojí elektrický obvod od tepelného. Perrin, v súčasnosti vedecký pracovník v Empe, sa presťahuje na ETH Zürich ako odborný asistent a na svoj výskum bude využívať zariadenia ETH Zürich aj Empa.

Paolo Sossi, člen SNSF Ambizione na ETH Zürich, sa snaží pochopiť, ako vznikla Zem a ďalšie planéty. Spája experimentálne, spektroskopické a teoretické prístupy k štúdiu rastu planét z prachových zŕn na zložité telesá. Vo svojom projekte prepojí zloženie planét v našej Slnečnej sústave so zložením ich atmosfér. Za týmto účelom bude v laboratóriu simulovať miniatúrne planéty a ich atmosféru vytvorením guľôčok magmy, ktoré plávajú na prúdoch plynu. Cieľom je posúdiť jedinečnosť Zeme v neustále rastúcom kaleidoskope exoplanét a určiť podmienky, za ktorých môže na planétach vzniknúť život.

Počítačová vedkyňa a profesorka ETH Julia Vogt skúma strojové učenie na rozhraní jeho teoretických základov a jeho aplikácií v medicíne. Vo svojom projekte vyvinie nové metódy a aplikácie strojového učenia, ktorým lekári veľmi dôverujú, a preto sa používajú častejšie ako súčasné systémy. Mnohé z dnešných systémov fungujú ako „čierna skrinka“, a preto ich lekári považujú za nedôveryhodné. Dve konkrétne aplikácie, ktoré by Vogt chcela realizovať vo svojom projekte, sú systémy na detekciu srdcových chýb u novorodencov a na predpovedanie cukrovky u detí v ranom štádiu.

Umelá inteligencia (AI) sa používa v čoraz väčšom počte oblastí nášho života. Ce Zhang, odborný asistent na Katedre informatiky, chce, aby tieto technológie boli ľahko dostupné a dôveryhodné pre každého. Problémom je, že mnohé súčasné aplikácie nespĺňajú požiadavky dôveryhodnej AI. Mnohé zistenia o dôveryhodnej AI sa zároveň týkajú jednotlivých podsystémov, hoci v každodennom živote sú systémy AI často zabudované do komplexných dátovo-centrických prostredí. Zhang chce rozšíriť dôveryhodnú AI tak, aby do svojho projektu zahrnula tieto komplexné scenáre z reálneho sveta. Okrem teoretických základov bude spolupracovať s priemyselnými partnermi aj na vývoji praktických metód optimalizácie systému.

Matematik a profesor ETH Pierrick Bousseau tiež úspešne získal ERC Starting Grant, v ktorom bude skúmať matematické dohady z teoretickej fyziky. Nebude to však robiť na ETH Zürich, ale presunie sa do Laboratoire de Mathématiques d’Orsay v CNRS vo Francúzsku.

Materiálová vedkyňa Mengxia Liu pracovala ako postdoktorka na University of Cambridge do konca roku 2021. Úspešne získala ERC Starting Grant s podporou ETH Zürich. Teraz sa však ujíma profesúry na univerzite v Yale v USA, a preto sa rozhodne financovať svoj projekt ERC.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://ethz.ch, zverejnené: 12. 1. 2022, autor: rpa