Plány Slovinska na vytvorenie novej jedinej agentúry, ktorá spája výskumné a inovačné aktivity, privítala vedecká komunita, ale existujú varovania, že skutočná výzva je v štádiu implementácie.
Slovinská vláda v januári 2023 predložila novelu zákona o vedecko-výskumnej a inovačnej činnosti, v ktorej stanovila plány agentúry s názvom ARIS. Štruktúra navrhnutá tak, aby zahŕňala činnosti základného výskumu, ako aj projekty v oblasti technológií na ceste vývoja, nahradí existujúcu výskumnú agentúru ARRS.
Teraz sa vláda snaží urýchlene preniesť návrh zákona do parlamentu a do jesene uskutočniť prvé kolo výziev v rámci novej agentúry. ARIS je duchovným dieťaťom slovinského ministra vedy Igora Papiča, ktorý s nápadom prišiel po diskusiách s členmi vedeckej a akademickej obce.
Ako uviedol pre Science|Business: „Nemáme dobrý transfer znalostí z akademickej obce do praktického sveta. Nehovorím tu len o priemysle, ale všeobecne o širšej spoločnosti.“
Nová agentúra bude lepšie riešiť tok, keď výskum pokročí smerom ku konečnému, predajnému produktu.
Ako ďalej dodal Papič: „Základnou myšlienkou je, že výskumníci budú môcť pokračovať vo svojej práci a ak svoj projekt dokončia v rámci vedeckého piliera agentúry, mohli by v ňom pokračovať v inovačnom pilieri, len s malým prehodnotením projektu.“
Na dosiahnutie tohto cieľa sa zvýši verejný rozpočet na výskum a vývoj. V rokoch 2022 až 2023 sa zvýšil z približne 308-miliónov EUR na 370-miliónov EUR a v roku 2024 sa má ďalej zvýšiť na 440- miliónov EUR.
Ako ďalej uviedol Papič: „Za dva roky sme už zaznamenali nárast o 40 %. Je súčasťou vládneho plánu v priebehu nasledujúcich piatich rokov zvýšiť verejné výdavky na výskum a vývoj aspoň na 1 % HDP krajiny, zatiaľ čo v súčasnosti sa pohybujú okolo 0,6 %.”
Implementácia je kľúčová
Mnohí v slovinskej vedeckej komunite uvítali počiatočný návrh novej agentúry, ale tvrdia, že kľúčová je správna implementácia.
Gregor Anderluh, riaditeľ Národného chemického ústavu a súčasný prezident Kosris, siete verejných výskumných ústavov, povedal, že plány agentúry sú krokom správnym smerom.
Ako uviedol: „Minister vedy prišiel s touto myšlienkou priniesť inovačnú časť do agentúry ako samostatný pilier a podporili to všetky hlavné zainteresované strany v Slovinsku. Nenamietame proti tomu, ale rozhodujúce je, ako sa to robí.“
Anderluh chce, aby sa aktéri výskumu, vývoja a inovácií v Slovinsku viac zapájali do procesu formovania tejto novej agentúry.
Jedným z hlavných dôvodov vytvorenia ARIS je slabá výkonnosť Slovinska, pokiaľ ide o premenu výskumu na predajné produkty. Aktuálne údaje o úspechu schémy financovania start-upov v rámci programu Horizont Európa v hodnote 7-miliárd EUR, EIC Accelerator, ukazujú, že Slovinsko je štvrtým najhorším v EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie finančných prostriedkov, pričom Chorvátsko, Slovensko a Grécko sú na prvom mieste.
Slovinsko získalo len 2,45-milióna EUR v grantoch z celkových 447-miliónov EUR rozdaných počas prvých dvoch rokov programu.
Gregor Majdič, rektor Univerzity v Ľubľane, uviedol, že tento faktor robí vytvorenie novej agentúry životne dôležitým.
Ako vysvetlil: „Hoci financovanie projektov na vyšších úrovniach technologickej pripravenosti (TRL) je problémom v mnohých krajinách EÚ, v Slovinsku je to ešte výraznejšie s nedostatkom vhodných fondov rizikového kapitálu, [alebo] podpory zo strany vlády a bánk.“
Na ceste od výskumu k produktu však stále môžu existovať prekážky, uviedla Jana Kolar, predsedníčka Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry a bývalá členka predstavenstva ARRS.
Ako dodala: „Celkový plán novej agentúry je dobrý, pretože približuje výskum a inovácie. Háčik je v implementácii a niektoré veci sú zatiaľ dosť nejasné.“
Zdôraznila skutočnosť, že niektoré projekty pracujúce na vyšších TRL majú byť stále financované Ministerstvom hospodárstva, cestovného ruchu a športu, a nie nedávno reorganizovaným Ministerstvom školstva, vedy a športu, ako potenciálny zdroj úzkych miest.
Anderluh tiež uviedol, že krajina musí pracovať na vytváraní lepších prepojení medzi ministerstvami, čo sa, ako dúfa, čoskoro stane, keďže to bolo uznané ako cieľová oblasť v Pláne obnovy a odolnosti Slovinska po Covide.
Inovačný a technologický sektor je v krajine roky zanedbávaný, povedal s tým, že nová agentúra je krokom k vyriešeniu tohto problému.
Ako dodal Anderluh: „Teraz zakladáme všetko znova od nuly, takže samozrejme dôjde k zádrhelom. Ich riešenie nie je len na ministrovi vedy, ale na vláde ako celku. Všetci by mali stáť za touto novou agentúrou.“
Nový smer vo vede a výskume
Plány na vytvorenie ARIS sú výsledkom nového vládneho zákona o vedecko-výskumných a inovačných aktivitách, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2022. To prináša niekoľko pozoruhodných zmien vo výskumnom ekosystéme v krajine, vrátane poskytnutia väčšieho množstva peňazí pre sektor výskumu a inovácií na akademickej pôde, čo je podľa Majdiča veľmi potrebné, ako aj poskytnutia väčšej finančnej autonómie výskumným ústavom.
Predtým boli peniaze na výskum smerované na konkrétne programy, ale tieto peniaze teraz smerujú cez inštitúty, čo im dáva väčšiu autonómiu.
Anderluh uviedol, že je spokojný s novým zákonom a jeho potenciálom, pričom povedal, že to bol „poriadny boj“ presvedčiť politikov, aby ho prijali. A hoci si myslí, že je to fantastický úspech, povedal, že slovinský výskumný ekosystém stále čelí výzvam, medzi ktorými sú najmä platy.
Ďalej dodal: „Na európskej úrovni sme pre výskumníkov neatraktívni, nízke platy, ktoré ponúkame, sú pomerne hrozné.“ To sa vzťahuje aj na platy pomocných či administratívnych pracovníkov a Anderluh uviedol, že nábor je skutočný boj.
Hoci nový zákon obsahuje ustanovenia o vyšších platoch, ešte sa to neimplementovalo, pretože je potrebné upraviť iné zákony. Ako uviedol: „Ide to extrémne pomaly, prajeme si, aby to išlo rýchlejšie.“
Anderluh tiež označil infraštruktúru krajiny spojenú s výskumom za oblasť, ktorá si vyžaduje veľké investície. Jedným z príkladov je, že miestnosť, v ktorej pracuje, bola postavená tesne po druhej svetovej vojne. Ako dodal: „Mnohé z týchto budov nie sú vhodné na moderný výskum. To nie je dobre riešené v žiadnych strategických plánoch a radi by sme videli, že sa to zmení.“
Kolar si uvedomuje, že kým nový zákon bude mat vplyv, potrvá čas, ale nevyhnutným doplnkom je podľa nej pravidelnejšie vládne hodnotenie výskumných inštitúcií, nielen na meranie výkonu, ale aj na hodnotenie toho, ako sa s nimi pracuje.
Kostra v hrudi
Zatiaľ čo táto nová agentúra predstavuje pre Slovinsko nový začiatok, nad súčasnou ARRS stále visia kontroverzie. Bývalá správna rada rozhodla v januári 2022 o vymenovaní kardiológa Mitju Lainščaka za výkonného riaditeľa po odchode bývalého držiteľa funkcie do dôchodku. To sa však slovinskej vláde, ktorá chcela vymenovať niekoho s dlhodobým mandátom, nepozdávalo.
To viedlo k tomu, že vláda odvolala štyroch členov predstavenstva – vrátane Kolar – aby si presadila svoje. Po chvíľke sem-tam, keď boli členovia predstavenstva vrátení do funkcie, vláda v máji 2022 pristúpila k opätovnému odvolaniu členov a vymenovala Lainščaka za riaditeľa so štvorročným mandátom. Odvtedy sa zmenila vláda.
Kolar a ďalší odvolaní členovia predstavenstva teraz žalujú bývalú vládu, pričom prebiehajú súdne konania. Ako uviedla Kolar: „Hlavným argumentom [bývalej] vlády je, že sme nekonali v najlepšom záujme agentúry a nevykonali náležitú starostlivosť dobrej správnej rady, pretože sme navrhli vymenovať výkonného riaditeľa a nie stáleho riaditeľa. Cítili sme, že skutočný dôvod bol politicky motivovaný.“
Vytvorenie ARIS niektorí v politickej opozícii považovali za spôsob, ako môže vláda zamiesť túto špinavú záležitosť pod koberec, ale Papič túto myšlienku odmietol s tým, že neexistuje žiadna súvislosť a vytvorenie novej agentúry predchádza sporu a vychádza z plánov stanovených vo vedeckom zákone, ktorý bol schválený pred koncom roka 2021.
Kolár hovorí, že vytvorenie ARIS nebude mať vplyv na súdne konanie a žaluje vládu za to, čo považuje za nespravodlivé prepustenie, a nie preto, aby získala späť svoju pozíciu v predstavenstve. Hovorí tiež, že má pozitívny pracovný vzťah s Lainščakom, ktorý nereagoval na žiadosť o rozhovor pre tento článok.
Ako uviedla Kolar na adresu Lainščaka: „Je v záujme nás oboch robiť to, čo je dobré pre krajinu. Ak ma pozve na diskusiu o otázkach týkajúcich sa agentúry a rozvoja výskumu v Slovinsku, rada to prijmem.“
Poznámka redaktora: Tento článok bol aktualizovaný 3. marca, aby sa opravili údaje o výdavkoch Slovinska na výskum a vývoj.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 3. 3. 2023, autor: rpa
