Na Slovensku malo vlani 23 % ľudí vo veku 15-64 rokov vyššie vzdelanie, ako je potrebné pre ich prácu. To je najviac v regióne V4, ale blízko priemeru EÚ (22 %). Nižšia prekvalifikovanosť je podľa Eurostatu v Česku a Maďarsku (zhodne 14 %) aj v Poľsku (20 %).

Slovensko v regióne prekonalo iba Rakúsko (28 %), čo môže súvisieť s prítomnosťou vysokokvalifikovaných zamestnancov z okolitých štátov. Tí za vyššie mzdy vykonávajú často aj prácu pod úroveň ich vzdelania. Najvyššia prekvalifikovanosť je v Španielsku (36 %) a najnižšia v Luxembursku (7 %).

Pri pohľade na ľudí s vysokoškolským vzdelaním Slovensko vyčnieva ešte viac. Miera prekvalifikovanosti vo veku 25-34 rokov v roku 2020 dosiahla 28 % a bola vyššia ako v Rakúsku (27 %), Poľsku (26 %), Česku (18 %) aj Maďarsku (16 %). Priemer EÚ bol 24 %.

Nadmerná kvalifikovanosť môže naznačovať pripravenosť pracovnej sily na nové výzvy. Na druhej strane rizikom je neefektívne použitie verejných prostriedkov na vzdelávanie a tiež strata času, ktorý mladí ľudia „nadbytočne“ strávia vo vzdelávacom procese. Preto je potrebná bližšia analýza príčin aj riešení.

Možné príčiny nadmernej kvalifikácie na Slovensku:

• Skokový nárast počtu absolventov a študentov vysokoškolského štúdia za poslednú dekádu. Spolu so študentmi vysokých škôl stúpol ich počet zo 420-tisíc v roku 2014 na 977-tisíc v roku 2021. Napriek tomu podiel obyvateľstva s univerzitným vzdelaním stále nedosahuje úrovne vyspelých štátov. Na Slovensku má zhruba 40 % ľudí vo veku 25-34 rokov vysokoškolské vzdelanie. V rovnakej vekovej skupine v EÚ je to 42 % a v OECD 47 %.
• Nadpriemerná dĺžka vysokoškolského štúdia, osobitne z dôvodu vyššieho podielu študentov druhého stupňa. Kým na Slovensku malo v roku 2021 len 4 % ľudí vo veku 25-64 rokov najvyššie vzdelanie na úrovni bakalára, priemer OECD bol 19 % a EÚ 15 %. Naproti tomu najvyššie vzdelanie na úrovni magistra malo na Slovensku 23 % ľudí, priemer OECD bol 14 % a EÚ 17 %.
• Nesúlad študijných programov a potrieb trhu práce. Vysoké školy môžu vzdelávať ľudí s nepotrebnými kvalifikáciami. Súčasne na domácom trhu práce môžu chýbať pracovné pozície v odboroch, ktoré absolventi vyštudovali.

  Možné riešenia:

• Intenzívnejšie využívanie bakalárskeho štúdia a obmedzenie magisterského štúdia. Štát by mal motivovať vysoké školy otvárať profesionálne bakalárske programy, po absolvovaní ktorých by mladí ľudia odchádzali priamo na trh práce.
• Zosúladenie študijných programov na vysokých školách s potrebami trhu práce. Dôležité je sledovať uplatnenie absolventov jednotlivých študijných programov a finančne motivovať vysoké školy, aby rozvíjali úspešné programy a zatvárali menej úspešné.

Zdroj: Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), zverejnené: 19. 7. 2023, autor: rpa