Mediálny rozruch okolo útokov vlkov na hospodárske zvieratá vo Švajčiarsku a útok medveďa v Taliansku ukazujú, ako nabitá je téma veľkých šeliem a ľudí koexistujúcich v Európe. Výskumníčka z ETH Zürich Paula Mayer vytvorila participatívny model, ktorý má pomôcť uľahčiť koexistenciu človeka a medveďa na príklade apeninského medveďa hnedého.
Menej ako dve hodiny jazdy od metropoly Ríma sa medvede stále potulujú po lesoch. Marsikánsky alebo apeninský medveď hnedý, poddruh európskeho medveďa hnedého, má v súčasnosti asi 70 kusov. Zatiaľ. Vďaka zlepšenej ochrane, výchovnej práci a opatreniam na predchádzanie škodám, ktoré tieto zvieratá niekedy spôsobujú, táto populácia prežila a v poslednom období dokonca mierne vzrástla.
Ale ohrozené medvede stále hynú na diaľniciach alebo zomierajú na jedovatú návnadu, ktorú nachystali lovci hľuzoviek pre psov svojich konkurentov, ktorí pátrajú po hľuzovkách. A nie všade vo svojom domovskom areáli ľudia sympatizujú s veľkými šelmami.
Mapa identifikuje oblasti spolužitia
Z tohto dôvodu prišla Paula Mayer s myšlienkou vytvoriť model spolužitia ľudí a medveďov v regióne Národného parku Abruzzo, Lazio a Molise a zakresliť ho do mapy vo svojej diplomovej práci.
Táto mapa je určená na podporu tých, ktorí sú zaangažovaní na miestnej úrovni – úrady, ochranárov, farmárov a špecialistov na cestovný ruch – pri identifikácii oblastí a opatrení, ktoré by sa mali uprednostniť na podporu spolužitia človeka s medveďom.
Ako vysvetlila Mayer: „Tento projekt je pokusom racionálne sa pozrieť na krajinu a zistiť, kde a za akých okolností ľudia a veľké mäsožravce úspešne koexistujú a kde nie.“ Jej supervízorka, profesorka ETH Zürich Adrienne Grêt-Régameyová, povzbudila Mayer, aby premenila metodológiu svojej práce na vedeckú publikáciu, ktorá práve vyšla v časopise Journal for Conservation Biology.
Hodnotených 21 obcí
Mayer použila svoj model na vytvorenie máp pre celkovo 21 obcí nachádzajúcich sa v národnom parku Abruzzo a jeho okolí. Ako príklady vybrala tri obce a podrobnejšie ich rozobrala.
Zatiaľ čo jedna obec má pozitívny vzťah k veľkým šelmám, čo veľmi pravdepodobne umožňuje spolužitie medveďa s človekom, v inej je mierové spolužitie skôr nepravdepodobné. Ako uviedla: „Závisí to od toho, či sú ľudia v obci v kontakte s medveďmi už dlhší čas, alebo či tieto zvieratá poznajú len z počutia.“ Mayer dodala, že ju prekvapilo, že v niektorých prípadoch mali obce vzdialené len niekoľko kilometrov od seba často rozdielne názory na medvede. Je to väčšinou kvôli individuálnym tvorcom verejnej mienky, ktorí šíria (nepravdivé) informácie, vysvetlila.
Otázka spolunažívania závisí aj od toho, či sú ľudia v danej obci odkázaní na vlastné poľnohospodárske produkty, alebo si zarábajú v cestovnom ruchu či mimo domova. Ako uviedla Mayer: „Obce závislé na cestovnom ruchu majú z medveďov dokonca úžitok, pretože turizmus s divokou prírodou v národnom parku Abruzzo prekvitá.“ Peniaze sa investujú aj do likvidácie miestneho odpadu, úrody ovocia a dobytka. Iná situácia je vo vidieckych obciach, kde preventívne ochranné opatrenia často zaostávajú. Ako ďalej dodala Mayer: „Ak vlastníte len desať oviec a medveď jednu z nich zabije, máte pocit, že je ohrozené vaše živobytie.“
Globálny problém
Mayer verí, že „problém veľkých mäsožravcov“ je všade rovnaký. Hovorí, že ide väčšinou o konflikt medzi mestom a vidiekom nabitý emóciami a množstvom symboliky premietanej do zvierat. Ako uviedla Mayer: „Je to však skôr o medziľudských otázkach a kontrole; Divoké zvieratá plnia iba symbolickú funkciu.“
Otázka, dodáva Mayer, je, aké opatrenia sú potrebné na mieste, aby spolužitie medveďa a človeka mohlo byť úspešné. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré vyplynuli z rozhovorov s miestnymi obyvateľmi, je, že chcú, aby sa vládne kompenzačné platby vyplácali rýchlejšie a s menšou byrokraciou – alebo skutočne, aby vláda takéto platby v prvom rade skutočne realizovala. Ďalej uviedla: „Niektorí ľudia sú nahnevaní, pretože nikdy nedostali kompenzáciu za škody spôsobené jednotlivými medveďmi, napriek sľubom o opaku.“
Praktická pomôcka
Model a vytvorené mapy koexistencie predstavujú praktický nástroj napríklad na skúmanie toho, ako sa v priebehu času mení spolužitie medveďa a človeka v krajine. Môže sa použiť aj na testovanie účinnosti opatrení na miestnej úrovni.
Ako uviedla Mayer: „Ak model vytvorí mapu, ktorá zobrazuje oblasti s nízkou koexistenciou napriek opatreniam, ako sú ploty na ochranu úľov pred medveďmi, môžete odvodiť, aké účinné je opatrenie – a či by iné opatrenia mohli byť lepšie na podporu koexistencie na tomto mieste. To je niečo, čo môžeme veľmi dobre posúdiť – alebo dokonca predpovedať – pomocou modelu.“
A na generovanie týchto máp nie je potrebný ani výkonný sálový počítač: aktuálne mapy boli vytvorené na Mayerovej notebooku.
Sieť s mnohými uzlami
Mayer použila Bayesovu sieť na priblíženie sa k tomuto viacvrstvovému problému. Takéto siete fungujú s podmienenými pravdepodobnosťami a môžu zohľadňovať a spájať množstvo rôznych faktorov. Modelový prístup zohľadňuje faktory, ktoré reprezentujú ľudský pohľad a zároveň odrážajú potreby medveďov. Tieto premenné možno aktualizovať explicitnými lokálnymi informáciami. Na získanie týchto informácií spolupracovala s odborníkmi z oblasti ochrany prírody, cestovného ruchu a výskumu a robila rozhovory s miestnymi ľuďmi.
Perspektíva medveďov je reprezentovaná faktormi, ako sú vhodné biotopy, migračné koridory a to, či sú prítomné atraktívne ľudské zdroje potravy. Tie zahŕňajú zariadenia na likvidáciu odpadu, sady a hospodárske zvieratá, ktoré nie sú odolné voči medveďom. To ovplyvňuje pravdepodobnosť výskytu medveďov v osadách a ich okolí.
Model berie do úvahy aj hrozby pre medvede, ako sú neoplotené úseky ciest a železníc alebo oblasti s veľkým množstvom rušenia pre turistov. Ľudský pohľad je ovplyvnený sieťovými uzlami, ako sú rôzne druhy poľnohospodárstva, poľovníctvo a zber hľuzoviek, ako aj miestne politiky, kompenzácia škôd, znalosti a emócie týkajúce sa medveďov.
Aby sa vytvorila mapa, model prepojí všetky tieto uzly a zohľadní ich. Táto mapa ukazuje oblasti, kde spolužitie človeka a medveďa funguje najlepšie. Sú to oblasti, kde je tolerancia ľudí vysoká a životné podmienky pre medvede sú dobré. Ale ukazuje aj oblasti, kde sú horšie podmienky. Ako uviedla Mayer: „Tento model sa veľmi dobre hodí na mapovanie komplexnej siete vzájomných závislostí, ktoré sú základom koexistencie veľkých mäsožravcov a ľudí.“
Okrem toho môžu byť sieťové uzly rozširované podľa potreby: v iných kontextoch môžu byť uzly odstránené a nahradené alebo pridané nové. Vďaka tomu je pomerne jednoduché prispôsobiť model iným prípadom – napríklad iným regiónom alebo druhom zvierat, ako sú vlci. Ako vysvetlila výskumníčka: „Je kľúčové pracovať s ľuďmi v teréne, aby sme do modelu začlenili konkrétne informácie z miestneho kontextu.“
Mayer na túto tému narazila počas stáže, ktorá bola súčasťou jej študijného programu Environmental Sciences na ETH Zürich. Pracovala pre ochranársku organizáciu Rewilding Apennines v projekte, ktorého cieľom je podporovať spolunažívanie ľudí a marsického medveďa hnedého a iných voľne žijúcich živočíchov v Centrálnych Apeninách.
Viac informácií:
Reference
Mayer P, Grêt-Régamey A, Ciucci P, Salliou N, Stritih A. Mapping human- and bear-centered perspectives on coexistence using a participatory Bayesian framework. Journal for Nature Conservation 73 (2023) 126387, doi: external page10.1016/j.jnc.2023.126387
Zdroj: https://ethz.ch, zverejnené: 15. 8. 2023, autor: rpa