Bublina bruselskej výskumnej politiky nie je príliš naklonená návrhu Európskej komisie mierne zvýšiť rozpočet pre misie Horizont Európa a zriadiť šiestu misiu v novom európskom Bauhause.

Komisia tento týždeň zverejnila svoje prvé hodnotenie programov misií a hoci jej vlastný názor je skôr pozitívny, zainteresované strany sú kritickejšie.

Just van den Hoek, zodpovedný za politiku v Holandskom dome pre vzdelávanie a výskum, uviedol, že hodnotenie „nie je dostatočne podložené presvedčivými dôkazmi“.

Správa napríklad tvrdí, že misie majú zabezpečenú finančnú podporu mimo Horizontu Európa. Financovanie z iných zdrojov bolo v skutočnosti obmedzené, podľa vedúceho výskumu EÚ Marca Lemaîtra, ktorý v júni 2023 povedal, že misie nefungujú podľa plánu po tom, čo sa im nepodarilo získať externé financovanie.

Pre Lauru Keustermansovú, vedúcu odborníčku pre politiku v Lige európskych výskumných univerzít (LERU), je hodnotenie misií len dva roky po ich spustení predčasné. Ako uviedla: „Doteraz stáli misie oveľa viac, ako priniesli, a to nielen z hľadiska financií, ale aj času.“  Aj keď dali do pohybu zaujímavé projekty, „nerozvinuli sa do toho, na čo boli vytvorené: do nástrojov, ktoré dokážu generovať prelomy vo výskume a inováciách.“

Misie majú svoje „roztlieskavačky“ v regiónoch, ktoré sa k nim prihlásili. Silvia Ghiretti, zodpovedná za politiku v European Regions Research and Innovation Network (ERRIN), uviedla, že hodnotenie „zodpovedá našej perspektíve v praxi“. Hoci je potrebné urobiť veľa práce, aby sme podporili pocit zodpovednosti za misie v regiónoch, „doterajší pokrok je povzbudzujúci“.

Misie boli spustené v roku 2021 s veľkými prísľubmi, že vyvolajú rozruch okolo piatich vybraných výziev a pritiahnu verejné a súkromné ​​investície do projektov, ktoré ich riešia. Sú zakorenené vo výskumnom programe EÚ Horizont Európa v hodnote 95,5-miliardy EUR, ale namiesto investícií do tradičných výskumných projektov ide o spustenie demonštračných projektov a zriadenie riadiacich štruktúr na využitie externého financovania v piatich vybraných oblastiach: rakovina, adaptácia na zmenu klímy, oceány a rieky, pôda a mestá neutrálne voči klíme.

Po dvoch rokoch Komisia tvrdí, že misie si plnia svoju prácu, ale potrebujú väčšiu finančnú a politickú podporu. Zatiaľ čo viac peňazí by malo pochádzať zo súkromných a vnútroštátnych zdrojov, chce, aby tvorcovia politík podporili návrh na zvýšenie ich rozpočtového stropu z 10 na 11 % z 53,5-miliardy EUR 2. piliera programu Horizont Európa, ktorý financuje rozsiahle spoločné výskumné projekty.

Lenže Horizont Európa je už preťažený a každé euro je zaúčtované. Keustermans berie na vedomie dlhodobý postoj LERU, že hoci je na misie potrebné viac financií, nemôže to ísť na úkor iných častí Horizontu Európa, ako navrhuje Komisia.

Bauhaus pochybuje

Popri väčšom financovaní chce Komisia do mixu pridať aj šiestu misiu v novom európskom Bauhause. Ak to neprichádza s novými peniazmi, je na to malá chuť.

Nový európsky Bauhaus je snahou Komisie dať estetický rozmer zelenému prechodu EÚ, najmä vo vzťahu k európskemu architektonickému dedičstvu. Zatiaľ si však nenašla miesto v žiadnom z programov financovania EÚ. Zatiaľ čo misia by tomu dala konkrétny rámec, Keustermans varuje, že by to mohlo skončiť rozriedením už tak roztrúseného fondu EÚ na financovanie výskumu.

Niektorí pochybujú, či je to potrebné. Ako uviedol van den Hoek: „Spochybňujeme jeho pridanú hodnotu. Všetky súčasné misie stanovujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, zatiaľ čo Bauhaus je skôr prostriedkom na dosiahnutie cieľa.“

Okrem toho nie je jasné, že Bauhaus má výskumný uhol, ktorý by odôvodnil použitie finančných prostriedkov na výskum. Ako uviedla Sarika Wilson, vedúca politiky v Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom: „Výskumný a inovačný obsah misií by mal byť jasný od začiatku. Nie je jasné, prečo by to mala byť nová téma misie, alebo či je takáto priorita skutočne potrebná.“

Regióny sú medzitým pripravené prevziať novú misiu. ERRIN už má vyhradenú pracovnú skupinu s 30 regiónmi. Jeho politickí pracovníci však poznamenávajú, že pri príprave návrhu mal prebiehať otvorenejší dialóg.

Výskum alebo nie?

Hoci existuje podpora pre koncepciu misií, zdá sa, že len málokto verí, že ich budúcnosť leží v rámci Horizontu Európa. Hoci sú zakorenené vo výskumnom programe, pretože si stanovili ciele, ktoré nemožno dosiahnuť bez prielomov v inováciách, doteraz nefinancovali výskumné projekty a dokonca ani nemobilizovali peniaze na tradičný výskum. Z tohto hľadiska sa na ne pozerá ako na politiku, nie ako nástroj výskumu.

Ako uviedol Keustermans: „Ak majú misie takto pokračovať, potom nemajú miesto v rámcovom programe výskumu a inovácií. Je nevyhnutné, aby sme sa viac zamerali na výskumné a inovačné aktivity.“

Wilson hovorí, že z hodnotenia nie je jasné, ako presne projekty misie prispievajú k dosiahnutiu ich cieľov – a či je nový prístup efektívnejší ako tradičné financovanie výskumu a inovácií.

Ako uviedol Wilson: „Toto je kľúčový aspekt, pretože vyvoláva otázku, či by bol vplyv na dosiahnutie tohto cieľa väčší, keby sa rovnaké množstvo peňazí použilo na bežné výzvy na financovanie výskumu a inovácií zamerané na rakovinu. Vždy, keď dôjde k vedeckému prelomu v diagnostike alebo liečbe rakoviny, je jasné, že z toho budú mať prospech milióny ľudí na celom svete.“

Bez jasného posúdenia, či môže mať prístup misií väčší vplyv, je ťažké podporiť návrh na presmerovanie väčšieho množstva financií na výskum. Ako dodal na záver Wilson: „V tomto bode by som bol opatrný, aby som zvýšil rozpočet alebo založil nové misie.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 21. 7. 2023, autor: rpa