V tento deň v roku 2007 bola EÚ spustená Európska rada pre výskum (ERC). Jej vytvorenie prišlo po rokoch požiadaviek výskumnej komunity. Prvým priekopníkom vďačíme za veľa! Zistite viac o tom, kto to boli a ako pracovali na vytvorení ERC.
Nie je pravda, že ak chcete oceniť prítomnosť a pozerať sa do budúcnosti, musíte pochopiť minulosť? Preto je načase vydať sa na prechádzku po uličke, keďže Európska rada pre výskum (ERC) oslavuje svoje pätnáste výročie. Po rokoch požiadaviek vedeckej komunity ožila prvá celoeurópska financujúca organizácia v rámci spoločného európskeho úsilia. Toto je príbeh o tom, ako ERC prešla od myšlienky k európskemu úspechu.
Dokonca aj dve desaťročia pred spustením ERC sa vedecká komunita v Európe začala ozývať a požadovala vytvorenie Európskej rady pre výskum. Avšak až na začiatku 21. storočia, keď Európsky výskumný priestor (ERA) vyvolal diskusie medzi svetom vedy a politiky, sa veci dali do pohybu. V kontexte týchto diskusií sa začala objavovať potreba organizácie ako ERC, podporovanej EÚ. Po tom, čo sa do toho pustili nezávislé osobnosti švédskeho výskumu, ako napríklad prof. Dan Brändström, nastal zlom v roku 2002 počas dánskeho predsedníctva v Rade EÚ. Boli zasiate semená toho, čo sa malo stať ERC.
Získanie politickej podpory bolo náročné, ale tieto škandinávske snahy zaradili myšlienku ERC pevne do politického programu. Do marca 2004 sa vedúci predstavitelia EÚ zhodli na potrebe osobitného európskeho systému financovania excelentného základného výskumu. Európsky komisár pre výskum Philippe Busquin (1999-2004) bol nápomocný pri podpore odhodlaných vedcov, ktorí boli na čele. Jeho politika sa zamerala na diverzifikáciu európskych výskumných nástrojov prostredníctvom Európskeho výskumného priestoru, ktorý už bol konsolidovaný v Lisabonskej zmluve v roku 2000, a na uznanie excelentnosti jednotlivých výskumníkov.
Európsky komisár Janez Potočnik (2004 – 2010) a jeho nástupcovia stavali na tejto práci už od začiatku. V rokoch 2004 až 2006 sa položili základy na premenu ERC na praktickú realitu. Skupina expertov na vysokej úrovni, ktorú zriadila Komisia, poskytla mnohé z dôvodov založenia ERC vrátane hraničného výskumu ako jej hlavného cieľa. Medzi kľúčové postavy, ktoré sa podieľali na kľúčových skorých začiatkoch ERC, patrí vizionársky úradník Komisie Dr William Cannell, ako aj Lord Patten z Barnes (predseda prvého identifikačného výboru), Dr Achilleas Mitsos (vtedy generálny riaditeľ GR pre výskum), Jack Metthey (prvý riaditeľ Výkonnej agentúry ERC), Robert-Jan Smits (neskorší generálny riaditeľ GR pre výskum a inovácie) a mnohí ďalší. ERC sa stala vlajkovou loďou siedmeho rámcového programu Komisie pre výskum (FP7).
Riadiaci orgán ERC, nezávislá vedecká rada, sa prvýkrát zišla koncom roka 2005 a ERC bola oficiálne inaugurovaná 27. až 28. februára 2007 počas nemeckého predsedníctva v Rade EÚ. Prítomná bola nemecká kancelárka Angela Merkelová a vo svojom prejave uviedla: „ERC by sa mohla stať Ligou majstrov pre výskum a my musíme akceptovať, že výskum potrebuje autonómiu a slobodu“. O pätnásť rokov neskôr sa táto predpoveď určite potvrdí.
Dnes sa ročný rozpočet ERC zvýšil na viac ako 2-miliardy EUR. V roku 2007 s pôvodne skromným ročným rozpočtom 300-miliónov EUR ERC spustila svoju úplne prvú súťaž o štartovací grant. Dopyt po grantoch bol obrovský: bolo prijatých viac ako 9 000 projektových žiadostí. Organizácia však obstála v skúške.
Prvý prezident ERC, zosnulý prof. Fotis Kafatos, viedol ERC šikovne a s veľkým nasadením počas jej náročnej prvej fázy. Prof. Ernst-Ludwig Winnacker bol prvým generálnym tajomníkom, ktorý slúžil ako kľúčové spojenie medzi Vedeckou radou a Komisiou, túto úlohu neskôr prevzal prof. Andreu Mas-Colell, po ňom do roku 2013 prof. Donald Dingwell.
Implementačná zložka ERC bola od začiatku súčasťou Komisie, no v roku 2009 sa zmenila na Výkonnú agentúru ERC. V nasledujúcich rokoch sa rozsah organizácie a financovania ERC rozrástol, čo umožnilo financovať tisíce vynikajúcich projektov, o ktorých snívali vedci z celej Európy.
Po tom, čo bola zakladajúcou viceprezidentkou, sa v roku 2010 stala prezidentkou Prof. Helga Nowotny, ktorá úspešne posunula ERC do ďalšej fázy. Tento rok bol tiež poznačený novým míľnikom: Prof. Konstantin Novoselov, ktorý je už od roku 2007 financovaný ERC, sa stal prvým laureátom, ktorý dostal Nobelovu cenu. Budúci rok sa špecializovaná pracovná skupina zamýšľala nad budúcnosťou ERC; jeho pozitívne hodnotenie potvrdilo dobré fungovanie ERC a ponúklo niekoľko odporúčaní. Jedným z nich bolo zefektívniť ERC s predsedom so sídlom v Bruseli od roku 2014 (generálny tajomník už teda nebol potrebný). ERC prekvitala pod odhodlaným vedením prof. Jeana-Pierra Bourguignona, ktorý nastúpil do úradu v roku 2014 a pôsobil tam sedem rokov. Mnohí jednotlivci vo vedeckej rade a v agentúre vložili svoje srdce a dušu do ERC, ako napríklad Pablo Amor, riaditeľ agentúry a zosnulý Dr Theodore Papazoglou, vedúci oddelenia, aby sme vymenovali aspoň niektorých.
Počas posledného desaťročia sa odohrali nejaké bitky a prekonali sa výzvy. ERC ďalej rozvíjala svoje aktivity, od nových medzinárodných dohôd s globálnymi partnermi cez spoluprácu s organizáciami, ako je Svetové ekonomické fórum (WEF), až po oslavu ďalších nositeľov Nobelovej ceny financovaných ERC a prevratných objavov, v neposlednom rade prvého obrazu čiernej diery.
To, čo začalo ako začínajúca myšlienka, sa dnes – o pätnásť rokov neskôr – stalo základom európskeho výskumu a podporilo viac ako 10 000 výskumníkov a ich tímy v celej Európe. Nech majú ďalšie roky v zálohe ešte veľa vrcholov, teraz s prof. Mariou Leptinovou na čele organizácie. Motto ERC „od výskumníka, pre výskumníkov“ nás aj naďalej vedie do budúcnosti.
Zdroj: https://erc.europa.eu, zverejnené: 27. 2. 2023, autor: rpa
