Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Nové škrty v rozpočtoch na výskum a vývoj by mohli spustiť odchod mozgov z EÚ

ERA Aktualita

Science|Business (@scibus) | Twitter

Vedúci predstavitelia univerzít sa zúčastnili na zasadnutí poprednej európskej vedeckej konferencie EuroScience Open Forum (ESOF), aby vyzvali vlády na pokračovanie v investovaní do výskumu a vývoja napriek ekonomickému tlaku vyvolanému COVID-19. Vedci podľa nich bez udržateľného financovania opustia EÚ.

Rektor univerzity v nórskom Bergene varoval, že ak bude naďalej klesať úspešnosť súťaží Európskej rady pre výskum (ERC), v Európe by mohla byť zaznamenaná vlna vedcov odchádzajúcich do iných častí sveta, čo bude mať významné dôsledky pre inovácie a vedúce postavenie v priemysle.

Dang Rune Olsen uviedol: „Ak ERC nedokáže financovať dostatok výskumných pracovníkov, bude existovať vážne riziko úniku mozgov.“

Olsen je súčasťou širšej koalície, ktorá sa usiluje o zvýšenie financovania ERC po tom, čo sa lídri EÚ v krízových rokovaniach v júli 2020 dohodli na nižšom rozpočte pre hlavný európsky výskumný a inovačný program. Na výskumný program Horizon Europe bude pridelených 80,9-miliárd EUR, z čoho sa predpokladá, že 16-miliárd EUR pôjde na ERC.

Lobby vo výskume požaduje, aby ERC získala najmenej 18-miliárd EUR, členské štáty však už pracujú na plánoch na úpravu programu tak, aby zodpovedal novému rozpočtu. To by mohlo znamenať obmedzenie všetkých zložiek programu Horizon Europe alebo uprednostnenie určitých častí programu na úkor ostatných.

ERC nedávno oznámila 42-percentný nárast počtu veľmi kvalitných žiadostí o granty, ktoré doposiaľ v roku 2020 prijala, v porovnaní s rokom 2019. Vyšší dopyt po grantoch ERC a nižší rozpočet, ako sa očakávalo, znamená úspešnosť – v súčasnosti predstavuje 12 % – tá sa zníži a veľa vynikajúcich projektov nebude financovaných. Ako uviedol Olsen: „Ak miera úspešnosti klesne pod 10 %, máte nástroj financovania, ktorý skutočne nedokáže investovať do výskumu. Som si istý, že zažijeme únik mozgov z Európy.“



Väčšie riziko v chudobnejších krajinách

Zatiaľ čo sa niektorí obávajú úniku mozgov z EÚ ako celku, iní sa viac zaoberajú novou vlnou výskumných pracovníkov, ktorá prechádza z chudobnejších do bohatších členských štátov.

V Poľsku a ďalších krajinách vo východnej a južnej Európe sú základné platy výskumných pracovníkov veľmi nízke, avšak svoj príjem si môžu doplniť prostredníctvom projektov financovaných národnými alebo medzinárodnými agentúrami.

Po zaškolení a práci v západných inštitúciách sa Jacek Kolanowski vrátil do Poľska, aby pracoval na Akadémii vied, kde mohol založiť výskumnú skupinu. Tvrdí, že Poľsko čelí odlivu kvalifikovaných pracovníkov. Viac ako 400 000 poľských štátnych príslušníkov s vysokoškolským vzdelaním žije a pracuje v iných krajinách EÚ. Ako uviedol Kolanowski: „To nemá dôsledky iba pre Poľsko, ale aj pre celú EÚ.“

Emigrácia sa nevyrovná prisťahovalectvu, ani návratu emigrantov, čo predstavuje značné napätie pre komunity odchodu, ktoré nemajú dostatok ľudského kapitálu a čelia ekonomickému prepadu. Kolanowski uviedol, že tento trend je významným impulzom pre niekoľko krajín a regiónov v EÚ, ktorým sa už darí veľmi dobre a sú schopné investovať do výskumu a vývoja.

Okrem nízkych platov vedci opúšťajú svoje domovské krajiny, pretože nedôverujú svojim vládam a národným vedeckým systémom, že im poskytnú dostatok slobody na vyjadrenie svojho talentu, uviedol Ivan Djikić, chorvátsky molekulárny biológ pôsobiaci na Goetheho univerzite v nemeckom Frankfurte a na Buchmanovom Inštitúte pre molekulárne vedy o živote. Ako dodal Djikić: „Vedci chcú zostať v prostredí, kde si vážia ich talent a majú spravodlivé šance – a nemusia bojovať proti systému.“

Politiky EÚ pre výskumných pracovníkov by sa mali zamerať na vytváranie príležitostí pre ľudí na miestach, ktoré opúšťajú. Ako uviedol Kolanowski: „Naozaj verím v cirkuláciu mozgov a vidím veľkú výhodu v tom, že som vyskúšal niekoľko rôznych prostredí. Nikto by nemal nútiť poľských výskumných pracovníkov, aby sa vrátili do Poľska. Možno by Nemci mohli mať záujem presťahovať sa do Poľska.“

Odliv mozgov však nie je problémom iba pre novšie členské štáty EÚ. Podľa výskumu, ktorý predložil Mario Pianta, profesor politickej ekonómie na Scuola Normale Superiore, v rokoch 2008 až 2019 migrovalo do zahraničia asi 14 000 talianskych doktorandov. Ako uviedol Pianta: „Súhrnné čísla sú znepokojujúce. Rastúci počet migrantov má vysokoškolské vzdelanie.“

Údaje z databázy EÚ MORE3 sledujúcej mobilitu výskumných pracovníkov v EÚ ukazujú, že migrácia sa v krajinách ťažko postihnutých finančným krachom v roku 2008 výrazne zvýšila, keďže vlády – vrátane Talianska – znižovali verejné rozpočty na výskum. Nasledovalo takmer desaťročie ekonomickej stagnácie.

Neistota vyvolaná krízou s koronavírusom pravdepodobne obmedzí mobilitu doktorandov v Európe. Ako dodal Pianta: „Očakávam pokles počtu zahraničných študentov kvôli COVID-19.“ Najviac ovplyvnené budú krajiny s univerzitami, ktoré sa spoliehajú na školné od zahraničných študentov.

Pianta dodal, že je na národných vládach a tvorcoch politík EÚ, aby prišli s politikami, ktoré vytvárajú príležitosti pre výskumných pracovníkov v krajinách ako Chorvátsko, Poľsko, Taliansko a ďalšie členské štáty ťažko zasiahnuté krízou, ktorým hrozí väčšie riziko vyčerpania ľudských zdrojov.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 8.9.2020, autor: rpa, kpa