Zlepšené pravidlá pre najímanie a riadenie medzinárodných zamestnancov majú za cieľ pomôcť výskumným inštitúciám v strednej a východnej Európe zvýšiť rozmanitosť, podporiť meritokraciu a prilákať talenty z celej Európy.

Podľa Elišky Handlířovej, vedúcej kancelárie riaditeľa Stredoeurópskeho technologického inštitútu (CEITEC) v Česku, sa tieto zlepšenia nevyhnutne prejavia vo vyššej výkonnosti výskumu.

Pred dvoma rokmi CEITEC prijal novú náborovú politiku, ktorá vyžaduje, aby bol manažér ľudských zdrojov zapojený do všetkých procesov prijímania zamestnancov. Handlířová sa zmenou dostala k údajom a mohla vyhodnotiť, koľko ľudí sa hlási, kto sú a odkiaľ prichádzajú.

Handlířová je vyštudovaná sociálna vedkyňa a najprv ju najali na prípravu plánu rodovej rovnosti pre CEITEC. Inštitút bol prvou českou organizáciou, ktorá ho mala, a pred požiadavkou Európskej komisie, aby Horizont Európa udeľovala žiadateľom, aby preukázali, že ich hostiteľská inštitúcia zohľadňuje rodovú nerovnosť. Handlířová sa potom rozhodla zostať, aby pomohla inštitúcii identifikovať širšie problémy s jej náborovými postupmi.

Inštitút je pokusom Česka vybudovať výskumný a technologický ekosystém založený na západných štandardoch. V porovnaní s výkonnosťou náprotivkov na východe a západe je „CEITEC niekde v strede,“ uviedla Handlířová.

CEITEC je súčasťou Alliance4Life, skupiny dvanástich výskumných inštitúcií v oblasti biologických vied z jedenástich krajín strednej a východnej Európy. Skupina dúfa, že dokážu spolupracovať a vypracovať spoločný súbor pravidiel pre riadenie a transformáciu výskumných inštitúcií, čím sa zlepší ich výkonnosť a konkurencieschopnosť v súťažiach o financovanie EÚ.

Výskumní pracovníci v krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, dostávajú veľmi malé percento z celkových dostupných finančných prostriedkov prostredníctvom rámcových výskumných programov Komisie. V rokoch 2014 až 2020 dostali tieto krajiny menej ako 6 % rozpočtu programu Horizont 2020, čiastočne preto, že výskumné inštitúcie v regióne nie sú také konkurencieschopné ako západné náprotivky.

Hrozí, že slabé výsledky sa zopakujú v programe Horizont Európa, ale optimistickejší pozorovatelia zo strednej a východnej Európy by povedali, že väčšie národné zameranie na výsledky výskumu a vývoja spolu so zvýšeným financovaním EÚ na podporu excelentnosti na východe by mohli pohnúť ihlou.

Budovanie medzinárodného prostredia

Nada Čikeš, emeritná profesorka na Univerzite v Záhrebe, je tiež zapojená do úsilia Alliance4Life zlepšiť nábor. Dúfa, že zmena v inštitucionálnych prístupoch pomôže menším krajinám ako Chorvátsko prilákať viac výskumníkov zo zahraničia. Ako uviedla Čikeš: „Máme veľmi nízky počet výskumníkov, ktorí prišli zo zahraničia, a to len na obmedzené projekty.“

Záhrebská univerzita nedávno získala peniaze z EÚ na vybudovanie nového biomedicínskeho výskumného ústavu a okrem nákupu nového vybavenia podľa Čikeš projekt pokryje aj implementáciu nového prístupu k náboru, takže inštitút môže prilákať talenty z „významných inštitúcií“  zahraničí. Ako dodala Čikeš: „Verím, že je to možné.“

V Česku CEITEC zaviedol nové pravidlá a postupy, ktoré pomáhajú manažérom získavať výskumníkov zo zahraničia. Bol prijatý nový manažér „uvítacej kancelárie“, aby pomáhal medzinárodným náborom pri hľadaní cesty po krajine a vybavovaní formalít, ako sú víza, prenájom domu a hľadanie starostlivosti o deti. Formálne dokumenty inštitúcie CEITEC sa teraz vydávajú v angličtine a češtine.

Handlířová uviedla, že spätná väzba od medzinárodných zamestnancov je skvelá, pretože sa cítia viac vítaní v krajine, kde ani policajti nie sú ochotní rozprávať cudzím jazykom. Na CEITEC prichádza 86 % postdoktorandov a 52 % doktorandov zo zahraničia.

Pre mnohé východoeurópske výskumné inštitúcie je ťažké zlepšiť svoju výkonnosť a postavenie v súťažiach o financovanie EÚ z dôvodu zlého manažmentu a komunistického dedičstva. Handlířová uviedla, že mnohé výskumné organizácie sú živnou pôdou pre homogénne tímy, ktoré sa vyhýbajú otváraniu sa talentom zvonku. Ako ďalej uviedla Handlířová: „Ak nemáte jasné pravidlá, ktoré sú transparentné, pravidlá s nevedomou zaujatosťou, existuje riziko, že nájdete ľudí s podobnými hodnotami a skúsenosťami.“

To sa môže stať dvoma spôsobmi. Jeden je v inštitúcii, keď sa doktorand stane vedeckým pracovníkom vo výskumnej skupine a potom skončí vedením tejto skupiny. Druhý sa odohráva vo vnútri krajiny, kde sa výskumníci pohybujú v rôznych inštitúciách a rolách, ale zriedka sa pohybujú mimo krajiny alebo vítajú kolegov zo zahraničia.

CEITEC podľa Handlířovej prijal nový kariérny systém, ktorý tomuto typu príbuzenského kríženia zabraňuje. Napríklad absolvent PhD sa už nemôže uchádzať o postdoktorandské miesto v CEITEC. Zmena bola veľmi náročná a vyžadovala si roky interných diskusií. Ako dodala na záver Handlířová: „Bola to naozaj revolúcia.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 28. 3. 2022, autor: rpa