Ministri EÚ v novom súbore záverov Rady opätovne vyzvali, aby sa otvorený prístup stal predvoleným režimom vedeckého publikovania, čo vyvolalo protichodné reakcie vedeckej komunity a vydavateľov časopisov.

Závery Rady vyzývajú na prísne opatrenia proti neudržateľným poplatkom za autorov, ktoré v súčasnosti podporujú publikovanie vo vedeckej oblasti a podkopávajú ambíciu zabezpečiť voľný prístup k výsledkom výskumu. Ako uviedol Mats Persson, švédsky minister výskumu, ktorý v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo rady: „Musíme zabezpečiť, aby výskumníci mohli svoje zistenia sprístupniť a opätovne použiť a aby vysokokvalitné vedecké články boli otvorene prístupné každému, kto si ich potrebuje prečítať.“

Presadzovanie otvoreného prístupu nie je novinkou a EÚ urobila veľký pokrok s rôznymi iniciatívami a politickými vyhláseniami. Veľký prielom nastal v roku 2018 v pláne S, v rámci ktorého sa skupina významných organizácií financujúcich a vykonávajúcich výskum prihlásila do vedy bez platenia.

Úspech pri odstraňovaní predplatného časopisov však zaznamenal prudký nárast poplatkov účtovaných autorom za publikovanie. Francúzska vláda odhaduje, že jej výdavky na otvorený prístup sa za posledné desaťročie strojnásobili na 30-miliónov EUR ročne.

Vedecká komunita víta, že ministri uznali problém v najnovších záveroch Rady, ale Robert-Jan Smits, zakladateľ Plánu S a prezident Technickej univerzity v Eindhovene (TU/e), dodáva, že je čas na robustnejšie a konkrétnejšie podporné opatrenia.

Smits uviedol: „Ak to európski ministri vedy myslia s otvoreným prístupom naozaj vážne, mali by sa dohodnúť na opatreniach, ktoré túto prácu raz a navždy dokončia.“

Viacero významných organizácií z bruselskej výskumnej bubliny privítalo závery v spoločnom vyhlásení.

Ako uviedla Lidia Borrell-Damián, generálna tajomníčka Science Europe, signatárka vyhlásenia: „Podľa môjho názoru by vlády mali využiť túto úroveň informovanosti, ktorú teraz majú, o obrovskej sume, ktorú stojí publikovanie, a pokúsiť sa podporiť efektívnejšie spôsoby využitia peňazí prostredníctvom platforiem neziskových publikácií a časopisov a podporovať viac než len modely prostredníctvom investície a politiky.“

Veľkí vydavatelia medzitým spochybňujú udržateľnosť neziskového vydávania. Taylor & Francis, jeden z piatich vydavateľov, ktorí dominujú na trhu, súhlasí s cieľmi ministrov a ambíciou otvoreného prístupu, ale tvrdí, že ziskový status spoločnosti umožňuje efektívnosť, udržateľnosť a dlhovekosť.

Ako uviedol hovorca Science|Business: „Umožňuje nám to publikovať výstupy výskumu vo veľkom meradle, dlhodobo investovať, rozvíjať naše zručnosti a odbornosť a podporovať vedeckú komunitu vo vývoji a ďalšom vývoji vydavateľských miest, ktoré spĺňajú ich potreby a potreby meniaceho sa výskumu.“

To, čoho sa vydavatelia obávajú, sú „politické zásahy pod kolenom“, poznamenáva, ale uvítal by akčný plán, ktorý umožní zdieľanie znalostí a spoluprácu medzi zainteresovanými stranami.

Správna cesta vpred

Poplatky za spracovanie článkov zavedené ako náhrada za predplatné časopisov zvyčajne pochádzajú z verejných zdrojov používaných na financovanie výskumu. V nedávnej správe Európska federácia akadémií vied a humanitných vied (ALLEA) zistila, že vydavatelia získavajú od APC 2-miliardy USD ročne, čím ukrajujú z peňazí dostupných na financovanie výskumu.

Smits chce objasniť, že publikovanie s otvoreným prístupom nemôže byť bezplatné. Za úpravy, správu partnerských hodnotení, údržbu platforiem a spravovanie výskumu je vždy potrebné zaplatiť, keď sa dostane do sveta.

Ďalej dodáva, že inflácia APC sa dala očakávať, a preto Plán S pôvodne navrhoval obmedziť poplatky až na dva roky, aby sa stabilizoval trh. Ako uviedol Smits: „Možno nastal čas to prehodnotiť.“

To by podporilo cieľ plánu S dokončiť prechod na otvorenú vedu v roku 2024. Komerční vydavatelia mali dostatok času na prispôsobenie, dodal Smits.

Mnohí veria, že nejde o pridávanie ďalších peňazí do systému, ale skôr o prerozdeľovanie z vreciek komerčných vydavateľov a o zachovanie ekosystému. Spoločné peniaze platia účet za APC, čo znamená, že by mohli byť presmerované na vytvorenie efektívnejšieho systému, poznamenáva Borrell-Damián.

Ako ďalej dodala na záver Borrell-Damián: „Hovoríme tu o verejných investíciách do výskumu. V konečnom dôsledku až tak nezáleží na tom, kto to zaplatí, všetko sú to verejné peniaze. Ide o vývoj modelu, ktorý už existuje, má veľký potenciál a je efektívnejší a spravodlivejší.“

Teraz je cieľom nestratiť dynamiku, ktorú vytvorili ministri. Výskumný sektor sa spája, aby posunul tento prechod vpred a stáva sa globálnym trendom. Minulý rok vláda USA nariadila, aby vydavatelia umiestňovali väčšinu federálne financovaného výskumu za paywall. V októbri 2023 sa má uskutočniť prvý globálny summit o otvorenej vede.

Borrell-Damián dúfa, že samit a rôzne iniciatívy ukážu tvorcom politiky, že komunita sa organizuje sama, len to potrebuje ďalší politický tlak. Jedným z návrhov je pokračovať v dialógu v rámci ďalšej politickej agendy Európskeho výskumného priestoru (ERA) od roku 2025 s otvoreným prístupom ako jednou z akčných oblastí.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 29. 5. 2023, autor: rpa