Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Maďarskí vedci tvrdia, že odvolanie vládnych ministrov z univerzitných rád „nestačí“

Eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn (vľavo) a komisárka pre výskum Mariya Gabriel (v strede) počas stretnutia v Bruseli s maďarským ministrom regionálneho rozvoja Tiborom Navracsicsom. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Skupina maďarských vedcov uviedla, že odvolanie ministrov kabinetu z radov špeciálnych nadácií, ktoré kontrolujú maďarské univerzity, je nezmyselné a nerieši legitímne obavy EÚ týkajúce sa právneho štátu a transparentnosti.

Od polovice decembra 2022 bolo 21 nadačných univerzít a viac ako desať kultúrnych inštitútov odrezaných od prístupu k akémukoľvek novému financovaniu z programov Horizont Európa a Erasmus+, ktoré budú čeliť veľkým finančným následkom, pokiaľ maďarská vláda nesplní požiadavky EÚ na vyriešenie problémov súvisiacich s transparentnosťou a konfliktom záujmov k týmto základom.

Sedem maďarských ministrov v reakcii na to súhlasilo s odstúpením zo svojich pozícií v správnych radách špeciálne vytvorených verejných trustových nadácií, ktoré v posledných rokoch zriadila vláda na riadenie vysokých škôl a kultúrnych inštitúcií v Maďarsku.

Maďarsko oficiálne predložilo Európskej komisii návrh týkajúci sa zmien, ktoré plánuje v týchto verejných trustových nadáciách. Toto sa teraz posudzuje, uviedol hovorca Komisie pre Science|Business. Ďalšie podrobnosti však ešte nie sú známe a nie je známe, aké zmeny v konečnom dôsledku uspokoja Komisiu, ktorá odporučila prijať opatrenia proti Maďarsku v súvislosti s nadáciami, ako aj Európskej rade, ktorá je konečným rozhodovateľom o uvoľnení prístupu k fondom.

Pre Mártona Zászkaliczkého, člena maďarskej akadémie Staff Forum (HASF), asociácie výskumníkov, je účasť siedmich ministrov kabinetu v správnych radách verejných trustových nadácií len špičkou ľadovca, pokiaľ ide o ich štrukturálne problémy.

Ako uviedol: „Teraz sa diskutuje o tom, či by v správnych radách nadácií mali byť štátni tajomníci alebo primátori. Je to však trik, pretože všetci hovoríme o tom, kto by mal byť v predstavenstvách, a nie o tom, kto by mal menovať týchto členov predstavenstva a akú moc by tieto nadácie mali mať.“

Aby sme porozumeli jeho obavám a obavám HASF, je potrebné preniknúť pod povrch maďarských nadácií verejnej dôvery, ktoré sa na prvý pohľad nezdajú byť ničím výnimočným.

V Európe nie je nezvyčajné, že politici pôsobia v správnych radách univerzít. Podobne bola myšlienka univerzít vedených nadáciou skúšaná inde, najmä v Nemecku.

O tom, čo odlišuje základy Maďarska, sa hovorí v dlhom článku, ktorý nedávno zverejnil HASF. Rozoberá podľa jednotlivých krajín príklady toho, kde sa politici podieľajú na riadení univerzít, a ukazuje, že v každom inom prípade je ich úloha buď dozorná, poradná, alebo je ich vplyv obmedzený právami priznanými senátom alebo iným orgánom univerzity.

Poukazuje to aj na privilegovaný charakter nadácií maďarskej verejnej dôvery, ktoré majú v porovnaní s kolegami v iných krajinách obrovské právomoci pri stanovovaní stratégií univerzít, správe ich majetku a kontrole ich financií. Členov predstavenstiev menovala výlučne maďarská vláda s doživotnými mandátmi a po roku boli právomoci menovať nových členov výlučne samotným kuratóriám.

To znamená, že vymenovaní vládou sú zomknutí a v podstate sami seba kontrolujú. Ako uviedol Zászkaliczky: „Základy sú také nezávislé, že sa ich nikto nemôže dotknúť. Ani súčasná vláda, ani nová vláda, dokonca ani univerzity.“

Na papieri sú teda rady týchto nadácií nezávislé, no v skutočnosti je ohromujúci počet ich členov formálne i neformálne prepojený so súčasnou vládnucou stranou v Maďarsku, Fideszom.

Európska komisia vo svojej Správe o právnom štáte z roku 2022 o Maďarsku uviedla, že viac ako 70 % členov predstavenstva má „prepojenie na súčasnú vládu alebo osobne na predsedu vlády vrátane súčasných a bývalých ministrov a štátnych tajomníkov, vládnych komisárov, manažérov centrálnej banky, poslancov parlamentu, (zástupcov) starostov, hlasných členov provládnych skupín, príbuzných…“

Zászkaliczky uviedol, že 70 % môže byť pod predajom.

Komisia dodáva, že z 21 nadačných univerzít v Maďarsku má 19 rady s väčšinou členov spojených s vládou. Ako sa uvádza v správe: „Odhaduje sa, že spomedzi 106 členov predstavenstva má menej ako 25 % akademické vzdelanie a iba tri osoby majú za sebou relevantnú medzinárodnú profesionálnu kariéru.“

Napriek všetkej právomoci, ktorú majú dozorné rady týchto verejných trustových nadácií, je len veľmi malá až nulová transparentnosť v tom, ako fungujú. S vládou majú podpísané zmluvy o rozdeľovaní financií univerzitám, no tieto zmluvy nie sú verejne dostupné a dokonca ani samotné univerzity málokedy vedia, čo obsahujú.

Ako ďalej uviedol Zászkaliczky: „Samozrejme, že rady sa nestretávajú každý týždeň a nerozhodujú, aspoň nie teraz, kto môže učiť. Ale na druhej strane, ak sa nadácia rozhodne, že zamestnanec by už nemal byť vo svojej funkcii, žiadny dekan ani rektor nemôže obstáť v žiadosti nadácie o odvolanie tejto osoby. Ale to sa nikdy nedozvieme, je to úplne tajné.“

Maďarská vláda sa snaží zamaskovať povahu týchto verejných trustových nadácií hľadaním paralel malých prvkov ich právnej konštrukcie v iných krajinách. Napríklad, že Nemecko má základné univerzity alebo že politici v iných krajinách pôsobia v univerzitných radách.

Zászkaliczky a HASF to opisujú ako bezbrzdovú cyklistickú stratégiu. Ako dodal: „Máte systém, v ktorom so všetkými prvkami, ktoré máte, môžete niekde nájsť paralelu, ale systematicky váš systém nemá obdobu, pretože, aby som použil analógiu, každý bicykel v Európe má nejaký druh brzdy, zatiaľ čo jeden maďarský nemá žiadne.“

Absurdná právna štruktúra

Aj Dániel Deák, profesor medzinárodného zdaňovania a práva EÚ na Korvínovej univerzite v Budapešti, jednej z univerzít pod správou verejnej trustovej nadácie, sa domnieva, že rezignácia siedmich ministrov kabinetu z funkcií v správnej rade nie je riešením.

Právnu štruktúru nadácií označil za „absurdnú“ s tým, že vláda v podstate urobila zo správnej rady aj zakladateľov, ako aj beneficientov nadácií; nielenže dostávajú verejné prostriedky, ale aj diktujú, ako sa použijú.

Ako uviedol Deák: „To, čo máme, je správcovská spoločnosť, ktorá môže hľadať zisk. Dostáva verejné peniaze, ale je to súkromný subjekt, takže vláda nad ním nemôže na papieri vykonávať kontrolu, ale v skutočnosti to robí prostredníctvom neformálnych väzieb.“

Chce, aby bola základná štruktúra verejnej dôvery prepracovaná alebo odstránená, no chápe, že je to nepravdepodobný výsledok. Ďalej dodal: „Pravdepodobne z politických dôvodov nie je možné odstrániť tieto základy bez toho, aby vláda nestratila tvár. Takže musí existovať kompromis, v ktorom sa právomoci prenesú z týchto základov späť na univerzity.“

Na podrobnejšej úrovni Deák hovorí, že presun Korvínovej univerzity do verejnej trustovej nadácie – s ktorým technicky súhlasila – zmenil charakter práce pre niektorých zamestnancov.

Predsedom správnej rady nadácie, ktorá spravuje Korvínovu univerzitu, je Zsolt Hernádi, predseda a generálny riaditeľ ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL.

Deák tvrdí, že to má negatívny vplyv. Ako uviedol: „Problém je v tom, že univerzitu z veľkej časti prevzala spoločnosť MOL. Takže teraz je univerzita riadená podobným spôsobom ako korporácia.“

Vyšší akademici už nedostávajú funkčné obdobie, čo podľa Deáka odporuje akademickej slobode. Okrem toho sa zmenili očakávania produktivity na pracovisku a „stali sa prehnanými na univerzitné účely“.

Od vyšších akademikov na Korvínovej univerzite sa teraz očakáva, že budú publikovať dva recenzované články ročne v 50 % najlepších akademických časopisoch. Ako dodal Deák: „Je to veľmi vysoký tlak a nezodpovedá to povahe vedeckých aktivít. Vysoké školy nie sú výrobné subjekty; nie je možné medziročne požadovať určité konkrétne výsledky. Ak akademik pracuje na knihe alebo na dlhšom výskume, môže to chvíľu trvať.“

Rokovania pokračujú ďalej

Rada EÚ sa v polovici decembra 2022 rozhodla pozastaviť maďarským univerzitám a kultúrnym inštitúciám vedeným verejnými trustovými nadáciami prístup k novým fondom Horizont Európa a Erasmus+, ale tento problém siaha až do 27. apríla 2022, keď sa začalo nariadenie EÚ o podmienenosti voči Maďarsku nad vládou právnych obáv.

Obavy EÚ v súvislosti s transparentnosťou a povahou nadácií verejnej dôvery sú len jednou z častí oveľa širšieho spektra obáv týkajúcich sa právneho štátu v krajine. Výsledkom je, že popri zmrazení financovania Horizont Európa a Erasmus+ sa Maďarsku zadržiava aj 55 % kohéznych fondov vo výške 6,4-miliardy EUR.

Tibor Navracsics, maďarský minister pre regionálny rozvoj, prisľúbil rýchle vyriešenie debakla nadácie verejnej dôvery a po januárovej ceste do Bruselu uviedol, že ich úpravy, ktoré si želá EÚ, „nie sú prekážkou“ a že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môžu byť prijaté v maďarskom parlamente do marca 2023.

Ale vzhľadom na dôkazy poukazujúce na nedostatočnú transparentnosť verejných trustových nadácií a nadmerné právomoci udelené ich správnym radám je ťažké pochopiť, že premiešanie niektorých členov a zavedenie limitov na obdobie uspokojí obavy EÚ.

Je to v kontexte najnovšej správy Liberties Rule of Law, ktorú zostavila sieť mimovládnych organizácií, ktorá zistila, že Maďarsko a Poľsko sú najhoršími páchateľmi v EÚ, pokiaľ ide o porušovanie zásad právneho štátu, boli „systematické a zámerné“.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 1. 3. 2023, autor: rpa