Pred šiestimi rokmi Pavel Csank z poverenia Moravskosliezskeho kraja a mesta Ostravy spoluzakladal Moravskosliezske inovačné centrum (MSIC). Dnes sa táto organizácia úspešne podieľa na podpore výskumu, vývoja a inovácií v regióne. Už tretíkrát v Ostrave chystajú konferenciu Business2Science. Prečítajte si rozhovor s Pavlom Csankom, ktorý uverejnil portál Vědavýzkum.cz.

Inovačné centrum – pomocník aj radca

Čo je konkrétnou náplňou činnosti MSIC a čo ho odlišuje od ostatných českých inovačných centier?

MSIC bolo založené ako akciová spoločnosť, čo u nás nie je úplne bežné. Jeho poslaním je rozvoj inovačného ekosystému v MS kraji.

Aby sme to dosiahli, realizujeme pomerne veľa aktivít, ktoré by som rozdelil do troch hlavných oblastí. Prvá sa venuje akcelerácii startupov a podpore rastu malých a stredných podnikov (MSP) v regióne. Mnoho MSP je závislých na jednom alebo niekoľkých málo odberateľoch, čo ich robí veľmi zraniteľnými. Často zaisťujú výrobu a služby pre globálne firmy a ich dodávateľov, pričom nemajú vlastný produkt. Mnohým chýba kompetencia potrebná k vývoju vlastného produktu a jeho úspešnému predaju na globálnych trhoch. Chýba im schopnosť adaptability na zmeny obchodného modelu či na nové technológie, ktoré im môžu výrazne zvýšiť produktivitu. Miera digitalizácie takýchto firiem je totiž veľmi nízka – a to nielen u nás v kraji, ale v celej republike.

Druhou oblasťou našej činnosti je prevádzka technologického parku v Ostrave. Disponujeme štyrmi budovami vo vlastníctve mesta Ostravy, kde kultivujeme vznik komunity technologicky zameraných firiem. Spoločne s Vysokou školou banskou – Technickou univerzitou Ostrava a Fakultnou nemocnicou Ostrava tak vytvárame oblasť s najvyššou koncentráciou mozgov na severnej Morave. Snažíme sa využiť synergie, ktoré takáto spolupráca poskytuje. Ide nielen o ponuku služieb superpočítača či zdieľaných laboratórií, ale aj o efektívnu komunikáciu ďalšieho rozvoja regiónu a jeho prechod od čisto priemyselnej aglomerácie k Priemyslu 4.0 a najnovším technológiám. Spoločne s univerzitou sme definovali víziu SMARAGD. Teraz so všetkými akcionármi hľadáme spoločnú cestu k jej realizácii.

Treťou oblasťou nášho pôsobenia je koordinácia a implementácia Regionálnej inovačnej stratégie (RIS) Moravskosliezskeho kraja. Predstavte si to ako verejnú službu zameranú na iniciáciu a development strategických projektov, ktorých cieľom je vytvoriť v regióne čo možno najlepšie prostredie pre výskum, vývoj nových technológií a inovačné podnikanie. Ide o dlhodobé projekty, ktoré prinesú výhody všetkým zapojeným stranám, ale žiadna z nich ich sama nie je schopná zrealizovať. Ako príklad takejto služby vo všeobecnom hospodárskom záujme môže byť vytvorenie Moravskosliezskej technologickej akadémie, kde vzniká úplne nový obsah pre technické vzdelávanie v spolupráci učiteľov, firiem i zriaďovateľov škôl.

Každá väčšia organizácia má definovanú misiu a víziu. Aká je tá Vaša?

Podstatou našej služby je moderácia kontinuálnej diskusie medzi firmami, univerzitami, miestnou a regionálnou samosprávou i angažovanou verejnosťou. Témou tejto diskusie je cesta k prosperujúcej budúcnosti nášho kraja. Našou víziou je, aby sa do tejto diskusie, a predovšetkým realizácie z nej vyvstalých strategických projektov, zapojilo čo najviac miestnych rozhodovačov naprieč verejným i súkromným sektorom. Pri už realizovaných projektoch chceme priniesť maximálne dopady na región. V roku 2030 chceme, aby naše služby využívalo minimálne 1 000 firiem a na každú korunu z miestnych rozpočtov, investovanú do aktivít MSIC, chceme priniesť ďalších 5 korún z iných zdrojov. Príkladom dopadov, o ktoré sa usilujeme je, aby medzi akcelerovanými firmami vyrástli minimálne 3 firmy s obratom cez miliardu korún.

Ostrava už je zelená

Stále sa stretávate s „odlivom mozgov“ z regiónu?

Región severnej Moravy je stále vnímaný ako industriálna, so značne poškodeným životným prostredím, nevhodným na zakladanie rodín a výchove detí. Je zaujímavé, že tento imidž už zďaleka nezodpovedá skutočnosti. Zmena vnímania tohto regiónu je jednou z priorít našich akcionárov. Aktivity MSIC tomu napomáhajú. Podporujeme inovácie vedúce k vytváraniu atraktívnych pracovných miest, ale aj k znižovaniu environmentálnej stopy podnikateľských aktivít. Málo ľudí z iných regiónov vie, ako je dnes Ostrava zelená. Samotného ma to prekvapilo, keď som sa sem pred šiestimi rokmi prisťahoval.

30 rokov z nášho regiónu odchádzali predovšetkým mladí talentovaní ľudia. Potenciálom najmä Ostravy je, aby dokázala pritiahnuť späť svojich rodákov, udržať si v regióne mladých ľudí a ponúknuť špičkovým expertom zo zahraničia (napr. vedecko-výskumným pracovníkom) zodpovedajúce zázemie.

Z jednej širšej diskusie s našimi partnermi vyplynulo, že pre expatov nemáme zodpovedajúcu ponuku služieb, čím v globálnej súťaži prichádzame o talenty. MSIC tak následne vytvoril Ostrava Expat Centre, v ktorom požadované služby poskytuje.

V čom by teda mala spočívať prosperujúca budúcnosť Moravskosliezskeho kraja?

Kraj a jeho ekonomika za posledných 25 rokov zaznamenali obrovský posun, ktorý sa prejavuje značným poklesom nezamestnanosti. Aj napriek odlivu veľkého množstva produktívnych obyvateľov sa situácia skutočne zlepšuje a ak nájdeme niektoré problematické lokality, je to skôr otázka sociálnej politiky než tej ekonomicko-hospodárskej.

Od riešenia nezamestnanosti sa región ako celok musí sústrediť na rast pridanej hodnoty ekonomiky. Inak by hrozil opätovný návrat k vyššej nezamestnanosti. V poslednej dekáde sa región posúva k modernejšej štruktúre hospodárstva. Medzinárodné porovnanie s konkurenciou tzv. miest druhej úrovne však ukazuje, že náš posun je pomalý. Hrozí nám niečo, čomu sa odborne hovorí „pasca stredných príjmov“. Znamená to, že región zostane ekonomicky závislý od dvoch faktorov, ktoré doteraz ovplyvňovali jeho transformáciu. Prvým je záujem silných globálnych firiem (napr. Hyundai, Brose, Siemens, ABB…), ktoré vytvorili vysoký dopyt po kvalitnej pracovnej sile, niektoré tu dokonca podporujú nové vývojové aktivity a veľmi dobre platia. Druhým je ponuka lacných vstupov najmä v podobe nízkych miezd. Potrebujeme posun v tom zmysle, že ekonomika je ťahaná novými, rýchlo rastúcimi firmami, ktoré vedia vlastné produkty a služby predávať na globálnych trhoch. Iba také firmy sú schopné byť motorom ďalšieho významného rastu miezd a priblížiť náš región (aj celú ČR) k úrovni krajín ako Nemecko či Švédsko.

Významnou bariérou je aj závislosť na dotáciách. Za posledných 20 rokov sa veľmi hlboko zakorenil pocit, že miestne a regionálne podnikanie a hospodárenie sa odvíja od ponúkaných dotácií. Tu cesta ale nevedie a nepovedie. K dynamickému, medzinárodne konkurencieschopnému hospodárstvu regiónu sa dá dostať cez špičkový výskum a kvalitné vzdelávanie, na ktoré nadväzujú úspešné technologické firmy. V ľuďoch a firmách musíme prebúdzať podnikavosť, chuť investovať a riskovať. Prílišné zameranie na dotácie môže viesť energiu mnohých ľudí iným smerom.

Česko sa v Inovačnom scoreboarde neposúva

Česko sa podľa aktuálnych výsledkov European Innovation Scoreboard (EIS) stále nachádza medzi miernymi európskymi inovátormi. Prečo sa Česko v tomto sledovanom rebríčku razantnejšie neposúva?

Názorová zhoda medzi odborníkmi nie je. Myslím si, že jednou z nich je fragmentovaný inovačný ekosystém, a to, že si nesieme určité dedičstvo z minulosti. Tým mám na mysli centrálne plánovanú ekonomiku, ktorá stále ovplyvňuje súčasnosť. Nesmelo sa podnikať, a tak nám dnes chýba kontinuita kapitalizmu, skúsenosti s globálnymi trhmi a koncentrácia kapitálu pre investície. Chýbajú nám kľúčové skúsenosti na úrovni ekonomiky, nie jedincov. Ekonomika je organizmus, ktorý na päťdesiat rokov umrel.

Druhým faktorom je závislosť na globálnych hráčoch. Chceli sme rýchlo vytvoriť bohatstvo trhovej ekonomiky. Najjednoduchšou cestou bolo pustiť k nám priame zahraničné investície. To prinieslo mnoho pozitívnych zmien. Nerozvinuli sme však silný inovačný ekosystém s novými firmami s vlastným produktom. A teraz sme chytení v globálnych reťazcoch v rolách subdodávateľov. Náš priestor aj kompetencie pre inovácie sú tým značne obmedzené.

Potrebujeme sa zamerať na vznik a rast českých firiem a podnikateľov s takým kapitálom, ktorý umožní prefinancovať expanziu do celého sveta. A takých je u nás stále veľmi málo. Mnoho kapitálu smeruje namiesto inovácií do skupovania a preskupovania aktív v tradičných odboroch (napr. fosílna energetika, strojárstvo, obchod so surovinami atď.). Súčasne podnikatelia sa stále vo veľkej miere spoliehajú na to, že sa vrátia šťastné dekády, keď nebolo treba robiť marketing a globálni hráči sa na nich obracali sami. Tie sa samozrejme nevrátia.

Akú úlohu v rozvoji inovácií v Česku zohráva štát?

Štát je vzhľadom na vyspelosť ekonomiky ako celku slabý a neefektívny. Sme v OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), a tak máme porovnanie. Neefektívne napríklad v tom, že nie je schopný správať sa strategicky, neexistuje vízia hospodárskej politiky. Všetky stratégie sú len papierovými dokumentmi a každý rezort ich má hneď niekoľko. Výsledkom je boj o to, ktorý rezort bude viac počuť či spravovať tú či onú (pod)kapitolu rozpočtu. Príkladom za všetky je situácia, kedy niekto znižuje výdavky na výskum a vývoj a iný dáva výnimku na zdanenie vína. Je až ironické diskutovať rozdiely medzi tichými a šumivými vínami, ale dobre to dokazuje neschopnosť myslieť a konať strategicky. Takéto správanie štátu v dôsledku odrádza firmy od ďalšieho rozvoja či expanzie v ČR.

Aké kroky by bolo vhodné podľa vás urobiť?

Musíme si vytvoriť a začať realizovať skutočnú hospodársku stratégiu. A prestať plytvať energiou na nepodstatné veci. Napríklad robiť menej PR kampaní ako The Country for the Future, ktoré nemajú obsah a nemôžu nič pozitívne priniesť vzhľadom na absenciu skutočnej schopnosti byť krajinou budúcnosti. Mali by sme si s pokorou povedať, kde reálne sme, a začať skutočne pracovať. Nejde o to, kto je dôležitejší alebo viac vidieť, je nutné začať spolupracovať. A je dobré si priznať, že dotácie z nás inovačné lídrov neurobia. Zmysel má tiež intenzívnejšie stretávanie dôležitých hráčov naprieč odbormi.

Stretávať sa na úrovni praktikov je teda podľa Vás prínosnejšie ako príprava stratégií?

Som o tom presvedčený. Moravskosliezsky kraj má druhú najvyššiu koncentráciu ľudí v krajine, ale je tu oveľa slabší verejný výskumný a vzdelávací potenciál ako vo zvyšku krajiny. Našou snahou bolo iniciovať vytvorenie komunity ľudí, ktorí sa prakticky venujú komercializácii výsledkov vedy a výskumu v súkromnej sfére a vo verejných výskumných organizáciách. Preto tiež prišiel nápad na organizovanie konferencie Business2Science, ktorej prvý ročník si dal za cieľ vytipovať cca stovku ľudí, ktorí majú čo povedať k téme Vedecká excelencia. A teraz už tretí rok konferencia vytvára nestranné prostredie pre diskusiu odborníkov z praxe, strategické uvažovanie a praktickú spoluprácu.

Konferencia Business2Science už v októbri

Chystáte už tretíkrát odbornú konferenciu – aká bude tohtoročná téma?

Tretí ročník, ktorý sa uskutoční 19. októbra tohto roku v Ostrave, sa bude týkať prepojenia marketingovej excelentnosti s tou výskumnou a technickou. Ak máme totiž výsledky výskumu úspešne aplikovať s príslušným komerčným dopadom pre pôvodcov, musíme sa venovať aj marketingovým aktivitám, a to už vo fáze koncipovania výskumných stratégií a veľkých projektov či konzorcií. České výskumné prostredie je vo veľkej miere jednostranne zamerané na publikačné výsledky. Nadhľad, diverzitu a globálnu relevanciu v mnohých prípadoch obmedzuje tzv. inbreeding, čo podporuje rôzne formy uzavretosti v tuzemskom akademickom svete. Jednou z rovín tejto uzavretosti je predpoklad, že „výskumníci majú skúmať a využitie výsledkov výskumu v praxi je úlohou niekoho iného“.

O akú veľkú akciu ide a na koho sa účastníci môžu tešiť?

Ide o vysoko odbornú konferenciu, na ktorej sa zúčastňuje cca 120 ľudí. Niektorí vystupujúci a hostia sú „opinion leadermi“ a majú mnoho vlastných prínosných aktivít. Chceme týchto ľudí spájať a hľadať spoločné cesty na zrýchlenie potrebných zmien. Už dnes je potvrdená účasť Lenky Mynárovej zo spoločnosti NAFIGATE, ktorá sa reálne snaží komercializovať výsledky výskumu – niekedy úspešne a inokedy menej – a nebojí sa o svojich skúsenostiach hovoriť.

V panelových diskusiách sa predstaví bývalý župan Moravskosliezskeho kraja a zároveň bývalý rektor VŠB-TUO Ivo Vondrák, výskumná riaditeľka MoraviaLab s.r.o. Zuzana Šitavancová, riaditeľ marketingu startupu Lemonero Jiří Lexa alebo moderátor Vojtech Nosek zo spoločnosti Unico. Ďalšími hosťami budú napr. Marcela Šimková za Data Servis – informácie s.r.o. a Tomáš Zedníček za European Passive Components Institute, či Adela Hradilová za MSIC.

Budete účastníkov konferencie inšpirovať aj dobrou praxou zo zahraničia?

Máme to v pláne – pozvanie na konferenciu dostal Kjell-Håkan Närfelt zo švédskej Vinnovy. Radi by sme totiž účastníkom konferencie priblížili, ako sa vyspelý svet pozerá na tzv. knowledge valorization. Ukážeme najlepšiu svetovú prax, ako pracovať s výsledkami výskumu smerom k úspešnému využitiu v praxi, a to ako v komerčnom, tak aj verejnom sektore.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 21. 8. 2023, autor: rpa