Nový politický záväzok zvýšiť výdavky na výskum a vývoj od roku 2024 by mohol pomôcť fínskym univerzitám zotaviť sa z rokov nepredvídateľného financovania, no počas nasledujúcich dvoch rokov bude rozpočtové napätie pokračovať, uviedla Paula Eerola, prorektorka Helsinskej univerzity.

Politické strany vo Fínsku dosiahli dohodu o zvýšení verejných a súkromných výdavkov na výskum a vývoj do roku 2030 na 4 % HDP, čím sa ukončili roky politických bojov o to, koľko by mala krajina investovať do výskumu a vývoja.

Predbežná dohoda však teraz čaká na konečné legislatívne schválenie, ktoré sa očakáva až začiatkom roka 2023 a do platnosti by nevstúpilo v roku 2024.

Dovtedy bude výskumný a univerzitný sektor čeliť ďalšej rozpočtovej neistote. Riziko zníženia rozpočtu v roku 2023 je pomerne vysoké, uviedla Eerola a dodala: „To je niečo, čomu by sme sa mali absolútne vyhnúť.“

V máji 2022 premiérka Sanna Marinová zriadila parlamentnú pracovnú skupinu, aby dosiahla konsenzus o tom, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov Fínska v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Krátko nato bola lobistická skupina Fínske univerzity nútená protestovať proti navrhovanému zníženiu rozpočtu sektora o 35-miliónov EUR v roku 2023.

Potom v auguste 2021 prišiel návrh na zníženie 50-miliónov EUR z rozpočtu na nové akademické a výskumné projekty v roku 2022 po tom, čo v dôsledku pandémie klesli zisky fínskej štátnej lotériovej spoločnosti Veikkaus.

Fínske univerzity, ktoré sčasti financuje Veikkaus, sa teraz chcú vyhýbať peniazom z lotérií z dôvodu etiky. Ako uviedla Eerola: „Človek chce oddeliť hazard od výskumu a športu a kultúry, čo je, samozrejme, dobrá vec, ale zároveň to zanecháva dosť veľkú medzeru vo financovaní v blízkej budúcnosti.“

Nepredvídateľné financovanie

Nedávne zmeny vládnych politík pre vysokoškolské vzdelávanie, priemerné financovanie univerzít vo Fínsku bolo nepredvídateľné. V roku 2015 vláda počas štyroch rokov znížila 500-miliónov EUR z rozpočtu na vysokoškolské vzdelávanie a zároveň zmrazila mechanizmus indexovania, ktorý predtým udržiaval výdavky v súlade s infláciou.

V dôsledku toho musela Helsinská univerzita v roku 2016 prepustiť 400 zamestnancov vrátane výskumníkov a profesorov.

Aj keď sa Eerola nechce zaoberať minulosťou, uviedla, že škrty v rozpočte na rok 2015 viedli k „trvalému znižovaniu počtu zamestnancov“ a spôsobili „vážnu duševnú ranu autonómii univerzity“.

Nie je prekvapením, že kritici tvrdia, že fínska vláda je v rozpore so svojimi vlastnými plánmi na zvýšenie financovania výskumu a neberie do úvahy, že iné rozvinuté krajiny zvyšujú investície do výskumu a vývoja.

Nepredvídateľné financovanie spôsobilo, že fínske univerzity museli výrazne zmeniť svoje finančné plánovanie. Výskumné ústavy a spoločnosti sa môžu rýchlejšie prispôsobiť náhlym zmenám rozpočtu, ale univerzity potrebujú vedieť, koľko peňazí dostanú, aby mohli plánovať dlhodobo. Eerola uviedla, že vzdelávanie jedného študenta trvá niekoľko rokov, výskumný projekt môže trvať päť až desať rokov. Ako dodala: „Jednoročná alebo dvojročná perspektíva je pre nás skutočne ako snímka.“

V správe, ktorú podpísali všetky politické strany, by sa verejné financovanie výskumu a vývoja zvýšilo z úrovne 0,83 % HDP v roku 2020 na 1,33 % v roku 2030.

V závislosti od toho, ako sa to vypočíta, Eerola uviedla, že by to mohlo každý rok pridať 100 až 200-miliónov EUR, ktoré by putovali priamo univerzitám, výskumným ústavom a financujúcim agentúram. Ako ďalej dodala: „Ak sa to zhmotní, dúfame, že k tomu môžeme prispieť významným spôsobom.“

Prilákanie ďalších talentov

Okrem väčšieho množstva peňazí parlamentná správa uznáva aj potrebu Fínska prilákať viac výskumníkov zo zahraničia. Populácia sa zmenšuje a percento Fínov, ktorí sa rozhodnú pre vysokoškolské vzdelanie, sa tiež znižuje, dodala Eerola.

Na základe toho vláda vypracovala plán výskumu a vývoja, ktorý zahŕňa cieľ zvýšiť počet absolventov vysokých škôl o 50 %. Mnohí z týchto nových študentov by museli prísť zo zahraničia.

Ako uviedla Eerola: „Vo Fínsku jednoducho nemáme dostatok ľudí, aby sme zaplnili túto medzeru, takže potrebujeme dosť masívne príspevky z iných krajín.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 26. 1. 2022, autor: rpa