Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Dva roky s koronavírusom: Štúdia think-tanku IDEA

ERA Aktualita

Oblasti
  • Výskum Covid-19
stock covid
Výskum Covid-19. Zdroj: https://vedavyzkum.cz

Pandémia nemoci Covid-19 zasiahla našu planétu ako blesk z čistého neba. Ako ľudia neočakávanej situácii prispôsobili svoje súkromné ​​i pracovné životy? Štúdia z dielne vedcov a vedkýň Akadémie vied ČR mapuje následky pandémie počas dvoch rokov.

Prvá vec, ktorú ráno po prebudení kontrolujeme, nie je predpoveď počasia, ale počty novonakazených a hospitalizovaných.

Namiesto bežných správ nasleduje rýchly prehľad platných vládnych nariadení. Neschválili politici zase nejaké nové nariadenia? Stále si v supermarkete môžeme nakúpiť aj v doobedňajších hodinách, alebo je táto doba určená len pre seniorov? Pri odchode z domova nezabudneme na kľúč, mobil, peňaženku a vezmeme si rúško či respirátor.

Do školských aktoviek deťom okrem desiaty pribalíme taktiež dve čisté rúška.

Máme šťastie, že online výuka už skončila a žiaci opäť usadli do lavice. Ale ako dlho? Karantény pri ochoreniach spolužiaka, pedagóga, v horšom prípade vlastného potomka prichádzajú v nepravidelných intervaloch. Kto v zamestnaní nemá možnosť využívať takzvaný režim home office, musí situáciu riešiť OČR, prípadne dovolenku.

Spomínate si? Až do jara tohto roku bežná denná rutina.

Ako to všetko začalo

Varovné správy o šírení nového typu koronavírusu na území Čínskej ľudovej republiky sa v médiách objavili už na konci roku 2019. Vtedy ale nikto netušil, ako tento fenomén ovplyvní život celej planéty minimálne nasledujúce dva roky. Ani dnes totiž nemožno povedať, či je pandémia Covidu-19 už za nami, alebo nám vírus bude životy znepríjemňovať aj v ďalších rokoch. Predpovede odborníkov sa líšia, podobne ako sa líšili počas pandémie.

Neexistuje oblasť, ktorá by sa pandemickej choroby Covid-19 nedotkla – od zdravotníctva cez firmy, priemysel, gastronomické a ďalšie služby až po školské zariadenia. Vírus stručne zmenil bežný ľudský svet a jeho následky si ponesieme ešte dlhé roky. Ako sa uplynulé dva roky premietli do ekonomiky, života firiem a ich zamestnancov a ďalších oblastí? Situáciu sledovali a popísali odborníci z think-tanku IDEA pri Národohospodárskom ústave AV ČR.

Zamestnanci idú „do teplákov“

Home office alebo práce z domu. Počas pandémie sa stala jedným z kľúčových nástrojov, ako obmedziť kontakty medzi ľuďmi a znížiť riziko nákazy. Česká legislatíva tento termín zatiaľ úplne neuchopila a hoci Zákonník práce v paragrafe 317 o práci z domu hovorí, nestanovuje pevná pravidlá, ani nemyslí na bezpečnosť práce či kompenzáciu za využívanie súkromného vybavenia, platenie energií, internetu a podobne. Aké práva a povinnosti teda majú zamestnávatelia a zamestnanci? Kto a v akej miere v dobe pandémie prácu z domova využíval? V ktorých odvetviach je tento model akceptovateľný? Panovali rozdiely medzi mužmi a ženami?

Na tieto a ďalšie otázky sa zamerala štúdia Koľko nás môže pracovať z domu? (Matěj Bajgar, Petr Janský, Marek Šedivý) a Práca z domu: možnosť, alebo nevyhnutnosť? (Jakub Grossmann, Václav Korbel, Daniel Münich), ktorá bola založená na dátach prieskumu Život počas pandémie, realizovanom PAQ Research v spolupráci s IDEA a podporou Akadémie vied ČR.

Najprv je potrebné dodať, že nárok na využívanie práce z domu zamestnanec nemá, rovnako ako mu zamestnávateľ nemôže nariadiť. Podľa platných zákonov rovnako zamestnanec nemá nárok na akúkoľvek kompenzáciu nákladov, ktoré pri jej výkone vznikajú. Všetko záleží na dohode oboch strán.

Na rozdiel od ostatných európskych krajín vykazovala naša krajina pred pandémiou podpriemerný podiel zamestnancov pracujúcich z domu. Ako uvádza štúdia Práca z domu: možnosť, alebo nutnosť?: „Zatiaľ čo v Európskej únii využívala aspoň čiastočne tento model šestina zamestnancov, v Česku to bola iba desatina. Sú však aj štáty ako Švédsko alebo Holandsko, kde aspoň občas pracovala z domu viac než tretina zamestnancov.” Väčšiemu zapojeniu v českom prostredí bráni charakter vykonávanej práce, konkrétne vysoký podiel spracovateľského priemyslu.

Pozitívnou správou je, že po technickej stránke sú české domácnosti pripravené celkom dobre: ​​87 % disponovalo na začiatku pandémie pripojením k internetu. Údaje z roku 2020 taktiež ukazujú, že 79 % domácností vlastnilo tablet nebo počítač. Ľahký nárast sa týka najmä v rodinách s deťmi. Pri dištančnej forme výuky bol skrátka tablet alebo počítač nutnosťou.

Najzaujímavejšie čísla z prvej vlny

Ako sa dalo očakávať, podiel pracujúcich z domova (zamestnancov a OSVČ) s príchodom prvej vlny pandémie výrazne vzrástol. Podľa citovanej štúdie nasledoval rast počiatočného podielu osôb pracujúcich aspoň čiastočne z domu rast počtu novo nakazených. Zastavil sa tesne nad úrovňou 40 %, kde behom približne päť týždňov vrcholiacej nákazy zotrval. Potom nastal pokles na úroveň pred nástupom epidémie. Opätovný nárast sa prejavil v dobe letných dovoleniek a pri jesennej vlne.

Údaje týkajúce sa rozdielov v rámci sociodemografických skupín ukazujú, že podiel zamestnancov pracujúcich z domu klesá s rastúcim vekom. Ďalšie rozdiely v prejavili v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním. Najväčší podiel pracovníkov na home office zaujímali vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čo je podľa autorov štúdie pravdepodobne dané typom profesie, ktorú vykonávajú.

Rozdiely sa objavili v súvislosti s veľkosťou sídelných jednotiek: najvyššie čísla vykazovali mestá nad 100 000 obyvateľov. A v akých odvetviach bola práce z domu zastúpená najviac? Peňažníctvo a informačné technológie, odbory, ktoré prítomnosť na pracovisku nevyhnutne nevyžadujú. Ako dopĺňajú autori štúdie: „Prekvapivo vysoké podiely vykazovali aj štátna správa, zdravotníctvo a sociálne služby.“

AVCR COVID GRAF2
Využívanie práce z domu pred pandémiou. Zdroj: https://vedavyzkum.cz

Rozdiely medzi mužmi a ženami

Odlišná situácia nastala rovnako medzi pohlaviami, koronavírusová kríza dopadla na ženy závažnejšie. Ako sa uvádza v štúdii: „Z domu pracovali viac než muži, v jarných mesiacoch roku 2020 bol rozdiel stabilne okolo desiatich percentuálnych bodov.“ Odlišnosti však panovali aj v ďalších oblastiach. Na rozdiel od predchádzajúcich recesií, kedy sa nezamestnanosť zvyčajne zvyšovala viac u mužov, bola tentokrát vyššia u žien. Dôvodom je predovšetkým uzatvorenie mnohých odvetví, ktoré zamestnávali väčší počet žien, ako sú gastronómia, pohostinstvo a cestovný ruch. Vedľa toho padá zvýšená potreba starostlivosti o deti súvisiaca s uzavretím škôl oveľa viac na matky.

Ekonómovia odhadujú, že kvôli karanténnym opatreniam museli rodiny do svojich potomkov investovať dvadsať hodín týždenne viac. Ženy v domácnosti uviedli, že s deťmi strávia približne 6,6 hodiny, zatiaľ čo muži 3,4 hodiny. V domácnostiach, kde obaja rodičia pracujú na plný úväzok, to bolo 4,5 hodiny deň (ženy) oproti 3 hodinám (muži). V priemere teda mamičky sa venujú svojim ratolestiam o 50 % viac času než oteckovia.

Výskum tiež ukazuje, že nezamestnanosť v dôsledku krízy a dlhého obdobia, ktoré boli členovia domácností nútení tráviť spoločne doma, viedli k nárastu domáceho násilia na ženách a deťoch. Aké pre to existujú dôvody? Nezamestnanosť a strata príjmu prinášajú finančný stres, ktorý môže viesť k agresii. Ďalej môžu muži vnímať stratu práce ako spochybnenie tradičných genderových rolí a násilia si vynucovať ich obnovenie. Úlohu hrá tiež viac času, ktorý spolu partneri doma trávia, a nutnosť niektorých párov (ktoré by sa bývali rozišli) zostať kvôli ekonomickým ťažkostiam spolu.

Dosiaľ bola reč skôr o negatívach, zmeny v pracovných podmienkach však môžu podľa názoru odborníkov do budúcnosti priniesť aj určité pozitíva. Väčšia miera využívania práce z domu môže ženám priniesť viac flexibilných úväzkov a lepšiu možnosť, ako skĺbiť zamestnanie a starostlivosť o deti.

AVCR COVID GRAF1
Psychologické dopady Covidu-19 na mužov a ženy. Zdroj: https://vedavyzkum.cz

Krátky exkurz do škôl

Hoci súčasťou každodenného života dospelých osôb je zamestnanie, u žiakov a študentov je to štúdium. Uzavretie škôl neprinieslo len zhoršenie prístupu ku vzdelaniu a zníženie kvality výuky, ale tiež ekonomické straty. Znížená úroveň vzdelania je podľa ekonómov veľmi pravdepodobne promptná i do budúcich zárobkoch súčasných študujúcich, a to po dlhej dekáde ich produktívneho života.

V štúdii Výluka prezenčnej výuky počas pandémie Covidu-19: odhad neviditeľných ekonomických strát autorov Oleho Janna, Daniela Münicha a Lucie Zapletalovej sú vyčíslené tie najmarkantnejšie straty. Dopad jedného týždňa absolútnej výluky školského vyučovania vyčíslili odborníci na 50-miliárd korún na strane žiakov a študentov a ďalších 16-miliárd korún na strane ušlých príjmov verejných rozpočtov z odvodov zamestnávateľov. Ako upozorňujú autori: „Predpokladané hodnoty sa však môžu od tých skutočných z mnohých dôvodov líšiť.“ Zároveň však dodávajú, že vedľa priamych finančných strát na budúcich príjmoch existujú aj ďalšie nepriame straty.

Dotýkajú sa napríklad rodičov žiakov prvého stupňa, ktorí na svojich potomkov museli dohliadať pri online výučbe a venovať sa im pri domácej výučbe. Ekonómovia tieto dopady vyčíslili na zhruba 1,2-miliardy korún týždenne.

O dva roky neskôr…

Keď ráno odídeme z domu a mierime do zamestnania (ak zrovna nepracujeme v režime home office), už nekontrolujeme, či máme po kapsách čisté rúško či respirátor. Ich nosenie je od mája zrušené. Reštaurácia, obchody, školy a všetky služby sú otvorené bez obmedzení. Počty novo nakazených sa v médiách stále denne uvádzajú, treba však podotknúť, že sa „prebúdzajú“ správy o ruskej invázii na Ukrajinu.

Ľudový humor, ktorý českému národu nikdy nechýbal, hovorí, že vojna na Ukrajine vyliečila Covid. Ak to stiahneme na oblasť médií a verejnej diskusie, je to v podstate pravda. Ľudia už nediskutujú, ako veľmi im komplikujú život koronavírusové zákazy, ale o tom, koľko ukrajinských utečencov prichádza do Česka a ako sa zdražujú energie.

Kým za časov Covidu sa ľudia cítia obmedzovaní vládnymi nariadeniami, teraz vnímajú ako ohrozujúcu situáciu súvisiacu s vojnovým konfliktom a príchodom statisícov bežcov.

Pochmúrna nálada, ktorá na jar roku 2020 opanovala českou spoločnosť, tak trvá aj naďalej, aj keď sa jej príčiny zmenili. Ako to bude v budúcnosti s ďalšími vlnami pandémie koronavírusu, nikto netuší. Môžeme len dúfať, že trojitá dávka očkovania prinesie svoje ovocie a ak nás čaká na jeseň ďalšia vlna, ako niektorí odborníci predpovedajú, nebude taká ako tie predtým.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz; zverejnené: 13. 9. 2022, autor: rpa