Švédska lekárska univerzita Karolinska Institutet už asi 20 rokov udržiava partnerstvo s jednou z hlavných ruských kardiologických kliník, Almazov National Medical Research Center v Petrohrade. Táto inštitucionálna väzba bola náhle pozastavená 2. marca 2022 v rámci švédskych sankcií za vojnu na Ukrajine.
Ako uviedol Ole Petter Ottersen, prezident Karolinska Institutet: „V ten deň, keď [švédska] ministerka prišla so svojím nariadením, som samozrejme musel napísať list svojmu kolegovi, že musíme prerušiť inštitucionálnu spoluprácu.“ Bolo to takmer „inštinktívne“ alebo „niečo, čo sme museli urobiť“. Ale to je len pre formálnu spoluprácu medzi inštitúciami. Osobné vzťahy a individuálna výskumná spolupráca medzi západnými a ruskými kolegami sú úplne inou záležitosťou; malo by sa im umožniť pokračovať za predpokladu, že nepredstavujú žiadnu bezpečnostnú hrozbu alebo neposilnia ruskú armádu a jej kapacity.
Zostáva dilema, hovorí: Ako na jednej strane pevne stáť pri ruskej agresii a na druhej strane sa snažiť minimalizovať nepriame účinky dlhodobej vedeckej izolácie? Keďže ruské médiá už nie sú slobodné a obchodné kontakty sú obmedzené. Ako uviedol Ottersen: „Jediný priestor na oznamovanie pravdy Rusku bude cez akademické kanály. Akademické siete zohrávajú veľmi zvláštnu úlohu, keď sa diplomatické kanály pokazia.“
Teraz, dodáva, prichádza ešte ťažšia otázka – najmä pre univerzity: Aká je dlhodobá stratégia Západu pre Rusko? Ak Západ úplne zastaví vedeckú spoluprácu namiesto toho, aby ju „pozastavil“ ako dnes, ako to ovplyvní schopnosť sveta zvládnuť súčasnú pandémiu alebo sa pripraviť na novú? Ako sa vysporiadame so zdravotnou krízou, ktorú vojna prináša? Ako ďalej dodal Ottersen: „To je úloha univerzity: mali by sme mať dlhodobú perspektívu. Mali by sme skutočne uvažovať o dlhodobých dôsledkoch týchto sankcií.“
Dlhý pohľad
Táto výzva na dlhší pohľad na vedecké vzťahy s Ruskom je niečo, o čom práve teraz diskutuje mnoho univerzitných fakúlt po celom svete. Počas dvoch týždňov od začiatku vojny stovky západných univerzít a akademických združení, od Berlína po Boston, pozastavili formálne univerzitné partnerstvo s Ruskom – často na žiadosť svojich vlád. A podobne ako Karolinska Institutet, popredná európska lekárska fakulta a sídlo Nobelovho zhromaždenia, ktoré vyberá laureátov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, väčšina univerzít pokračuje v osobných kontaktoch medzi výskumníkmi ako spôsob udržiavania otvorených komunikačných kanálov a podpory ruských kolegov, ktorí sú proti vojne.
Od začiatku vojny Ottersen veľmi verejne vyzýval k opatrnosti. Tvrdí, že v zhone potrestania Ruska nezlomte úspešný svetový akademický a vedecký systém, ktorý sa spolieha na otvorenú výmenu údajov a myšlienok. Tesne pred ruskou inváziou, 24. februára 2022, jeho online blog varoval, že „Akadémia nesmie byť použitá ako prostriedok moci vo vojne a konflikte.“ Jeho pozícia prezidenta KI je spojená aj so švédskou štátnou funkciou, takže nemal inú možnosť, ako realizovať vládnu politiku a pozastaviť vzťah s Almazov National Medical Research Center (ktorý stále ukazuje KI ako partnera).
Ottersen hovorí, že je „medzi skalou a tvrdým miestom“ povinný vykonávať vládnu politiku a zároveň zachovávať univerzitné výsady. Hovorí však, že vojna bol taký šok, že by urobil to isté, aj keby bol prezidentom súkromnej univerzity bez verejného záväzku.
Ale opäť je tu dlhšia hra, pre ktorú sú kritické medziľudské vzťahy s Ruskom. Tieto vzťahy sa osvedčili v studenej vojne, keď ruskí fyzici patrili medzi najvýznamnejších sovietskych disidentov. V čase cenzúry, narušenia obchodu a vojny „slúžia akademické siete ako určitý stabilizačný prvok v turbulentnom toku“ udalostí, dodal Ottersen.
Ďalší dôvod: svet videl, aké dôležité bolo v začiatkoch COVID-19 pre čínskych vedcov zdieľať sekvencie genómu SARS-CoV-2 a ďalšie zdroje so západom, čím sa urýchlil vývoj vakcín. Hoci Rusi neboli tak dobrí v zdieľaní vlastného výskumu COVID-19, budúca kríza si bude vyžadovať viac, nie menej spolupráce. Ako ďalej dodal Ottersen: „Aby sme boli pripravení na ďalšiu pandémiu, musíme vybudovať ešte silnejšie spojenia medzi rôznymi krajinami, aby sme umožnili tok informácií o nových vírusoch.“
Existuje aj širší, filozofický dôvod na udržiavanie kontaktu v tom, že vedecké sankcie by boli v rozpore so samotným účelom univerzity. Academia je o vzdelávaní a vedomostiach, hovorí Ottersen. Pre tých je sloboda nevyhnutná. A potom je tu praktická úvaha, že snažiť sa zakázať osobné kontakty – s kýmkoľvek – na typickom univerzitnom kampuse je neplodné a sporné. Obáva sa, že by to riskovalo rozdelenie a polarizáciu na západe.
Ako uviedol Ottersen: „Akademická sloboda je tiež sloboda spolupracovať s kýmkoľvek na celom svete” – s výnimkami uvedenými vyššie. Nachádzame sa uprostred situácie, keď potreba zachovať akademickú slobodu je spochybňovaná želaním politikov využiť akademickú obec ako ohnisko vedeckých sankcií. Toto je krehká rovnováha, o ktorej musíme dôkladne diskutovať.“
Prichádzajúca zdravotná kríza
Lekárske univerzity, hoci nie sú privilegované pred inými inštitúciami, majú dôležité zručnosti a odborné znalosti, ktoré by sa mali predložiť na stôl. Ako vysvetlil Ottersen: „Ak sa to naozaj rozvinie do zdravotnej krízy, ktorú vidíme na obzore [pre ukrajinských civilistov a utečencov], potom je to pridaná hodnota pre lekárske univerzity. Je potrebná kompetencia, vzdelanie, ktoré je spojené s núdzovou situáciou.“
A univerzita vo Švédsku začala konať. Len minulý rok otvorila nové centrum pre zdravotnú krízu – pôvodne so zameraním na pandémiu, no teraz sa rozšírilo o Ukrajinu a ďalšie núdzové situácie v oblasti zdravia. Ďalším z medzinárodných partnerov KI je Bogomolets National Medical University v Kyjeve a zamestnanci a študenti KI s nimi diskutovali o tom, ako podporiť narušený systém zdravotnej starostlivosti v krajine. Okrem toho je tu utečenecká kríza. Ako ďalej uviedol Ottersen: „Ako hovoríme, snažíme sa spojiť s našimi partnermi v Maďarsku, aby sme zistili, či by sme im mohli pomôcť, pretože budú musieť prevziať veľkú zodpovednosť za utečencov.“ Ďalej na záver dodal: „Každá vojna je v podstate zdravotnou krízou. My to vieme. A čím viac používame tieto hrozné zbrane, tým viac je to zdravotná kríza. Povedal by som teda, že lekárska univerzita, ako je tá naša, je viac-menej plne zaujatá súčasnou krízou.“
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11. 3. 2022, autor: rpa