Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Bezpečnosť vakcín podľa vedcov

Po roku pandémie sme uvítali, že sa vakcíny proti COVID-19 postupne dostávajú k verejnosti. Sú však aj pochybnosti o ich neškodnosti. Je dôvod na obavy? Čo si o tom myslia vedci?

Na nezávislej platforme Metafact.io na kontrolu faktov sa viac než desiatka overených odborníkov na imunológiu, bioštatistiku a vakcinológiu zhodli na tom, že vakcíny proti COVID-19 sú bezpečné.

Podobné vedľajšie účinky aj pri iných vakcínach

Európska agentúra pre lieky (EMA) zatiaľ schválila vakcínu BNT162b2 od spoločnosti Pfizer na BioNTech a mRNA-1273, ktorú vyrába spoločnosť Moderna. Prvou z nich sa už na Slovensku zaočkovali desaťtisíce ľudí druhá k nám dorazila 12. januára 2021. Dôležitou súčasťou bezpečnostných údajov sú klinické skúšky s troma fázami. V nich sa otestuje bezpečnosť a správna dávka vakcíny, to či funguje a či sa nevyskytujú vedľajšie účinky u tisícok ľudí. Ak očkovacia látka nechráni pred ochorením alebo má nepriaznivé účinky, vakcína nie je schválená. Obe spomínané vakcíny prešli všetkými skúškami a nezistili pri nich žiadne závažné vedľajšie účinky.

Napríklad v prípade vakcíny od Pfizeru dostalo v tretej fáze 18 566 ľudí dve dávky, pričom teplotu malo po druhom vpichu iba 0,8 % z nich. Častejšie príznaky boli bolestivosť v mieste vpichu a bolesti hlavy či svalov.

Imunológ Rick Kennedy z Mayo Clinic na Metafact.io uviedol, že veľkú časť pozorovaných vedľajších účinkov očakávali a je priamym výsledkom imunitnej odpovede na očkovaciu látku. Ako vysvetlil Juraj Kopáček, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV: “Ich prejavenie je často signál, že naše telo na vakcínu zareagovalo, čo je dobrý predpoklad, že si vytvoríme protilátky.” Vedľajšie účinky sú podobné tým, ktoré sa pozorovali pri väčšine schválených vakcín na iné ochorenia.

Ako potvrdil biochemik Pavol Čekan: “Aj teraz, keď je už zaočkovaných viac než 15-milónov ľudí, je hlásených len niekoľko alergických reakcií na vakcínu, tie sa riešia priamo na mieste adrenalínovou injekciou, ktorá ich takmer hneď zastaví. Frekvencia týchto incidentov je jeden na milión očkovaní. Riziko, že sa to stane, je teda také nízke, že môžeme považovať vakcíny za bezpečné. Samozrejme, že vakcíny majú aj mierne vedľajšie účinky, ale tie zmiznú do troch dní a sú pri očkovaní bežné.”

Nedokážu vyvolať vírus

Existujú obavy, že samotné vakcíny by mohli vyvolať koronavírus. Tradičné vakcíny na iné ochorenia používajú mŕtvu alebo upravenú verziu vírusu, tie od Pfizeru a Moderny technológiu mRNA na spustenie jedného konkrétneho vírusového proteínu. Dôležité je, že tieto vakcíny obsahujú iba malú časť RNA. Ako objasnil Shane Crotty, virológ z Imunologického inštitútu v La Jolla: “mRNA je pre jeden jediný koronavírusový proteín. Ma vznik koronavírus je potrebných až 25 rôznych proteínov, takže sa netreba báť, že RNA vytvorí vírus.”

Ďalšiu pochybnosť u odporcov očkovania vyvoláva aj rýchlosť výroby vakcín proti koronavírusu. Je pravda, že vývoj zvyčajne trvá roky a teraz to bolo menej ako rok. Dôvody vysvetlil Robert Carnahan z vakcinačného centra Vanderbilt:

  1. Všetky vakcíny boli vyrobené “v ohrození”, teda ešte pred dokončením klinických pokusov. Za normálnych okolností by sa to nestalo. Mnohé z týchto nákladov boli podporované vládnymi organizáciami. Preto v okamihu, keď bolo zabezpečené núdzové schválenie, distribúcia sa mohla začať.
  2. Vývojári vakcín rýchlo analyzovali údaje a komunikovali s rôznymi regulačnými agentúrami Len medzi týmito činnosťami často existujú niekoľkomesačné až niekoľkoročné medzery.
  3. Nábor na klinické skúšky je často pomalý a namáhavý proces. No vzhľadom na nesmierny rozsah pandémie bolo hľadanie vhodných dobrovoľníkov rýchle.

Ako dodal Carnahan: “Veľkosť, dôkladnosť a zložitosť klinických štúdií uskutočnených pre súčasné vakcíny proti COVID-19 sa nelíšili od tradičných klinických štúdií. Sú rovnako bezpečné ako vakcíny vyvinuté pri oveľa pomalších časových harmonogramoch.”

Zdroj: HN, zverejnené: 18.1.2021, autor: rpa