Widening krajiny by mali „pokračovať v investíciách“ do národných programov výskumu a vývoja a reformovať svoje systémy financovania, uviedla odchádzajúca komisárka EÚ pre výskum a inovácie Iliana Ivanova v odpovedi 15 členským štátom EÚ, ktoré žiadajú, aby program Widening pokračoval v 10. rámcovom programe.
„Vyzývam vás, aby ste pokračovali v investovaní do svojich národných kapacít pre výskum a inovácie a vo vykonávaní štrukturálnych reforiem,“ uviedla Ivanova.
Ivanovej odpoveď bola v liste, ktorý videl Science|Business z 20. októbra 2024, len niekoľko dní po zverejnení správy expertnej skupiny vedenej bývalým portugalským ministrom pre vedu Manuelom Heitorom a pár týždňov pred parlamentným vypočutím nástupcu Ivanovej , Bulharky Ekateriny Zaharieva.
15 ministrov výskumu EÚ napísalo spoločný list Ivanovej a Zaharievovej, ktorá má byť komisárkou pre start-upy, výskum a inovácie.
Ministri zastupujúci Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko trvajú na tom, že 10. rámcový program musí zachovať zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ a pokračovať v zlepšovaní excelentnosti výskumu v EÚ.
Ministri tiež vyzvali na zdvojnásobenie rozpočtu na Widening v rámci 10. rámcového programu. Od svojho zriadenia v rámci programu Horizont 2020 v snahe odstrániť rozdiely medzi východom a západom vo výskume pomohol program Widening mnohým výskumníkom, inštitúciám a krajinám pozdvihnúť sa vo výskumných súťažiach EÚ.
V správe Heitora sa však uvádza, že program Widening by sa mal v 10. rámcovom programe reštrukturalizovať, aby mal menej nástrojov, ľahšie sa používal a bol efektívnejší. Popri tejto reštrukturalizácii správa tiež odporúča, aby sa Widening premenoval na „Napredovanie Európy“.
Ivanova vo svojej odpovedi zhodnotila úsilie Komisie o zjednodušenie programu Horizont Európa a zvýšenie účasti všetkých členských štátov. Poznamenala tiež, že program Widening bol v posledných rokoch „posilnený“ novými nástrojmi a dodatočnými financiami.
Podľa údajov, ktoré cituje Ivanova, krajiny Wideningu zvýšili svoje postavenie v schémach financovania EÚ z 15,1 % účasti a 9,5 % prijatých grantov v programe Horizont 2020 na 19,6 % účasti a 13,6 % grantov získaných v programe Horizont Európa. Ivanova tiež poznamenáva, že miera nových účastníkov v programe Horizont Európa je o niečo vyššia v krajinách Wideningu ako vo zvyšku EÚ (48 % v porovnaní so 45 %). „Dokazuje to obrovský potenciál, ktorý existuje v celej EÚ, keď vytvoríme správne podmienky na úspech,“ uviedla.
Ivanova nekomentovala, čo by sa malo stať s programom Widneing, okrem toho, že vyzvala členské štáty, aby viac investovali do výskumu a vývoja a posilnili svoje národné kapacity v oblasti vedy a techniky.
Posilniť národné úsilie
Zaharieva počas svojho vypočutia v Európskom parlamente začiatkom tohto mesiaca prezradila niektoré zo svojich nápadov, ako napraviť medzeru vo výskume a inováciách medzi východom a západom pre jej nadchádzajúci mandát. Uviedla, že úspech programu Widening závisí od posilnenia národného úsilia vo výdavkoch na výskum a inovácie.
„Veľmi sa zameriam na opatrenia na Widening a nielen na opatrenia samotné, ale aj na to, ako zlepšiť účasť členských štátov na rozširovaní vo všetkých častiach Horizontu Európa,“ uviedla Zaharieva.
Zaharieva prešla svojím parlamentným vypočutím, no nie je jasné, kedy začne svoj mandát. 27 nových komisárov prichádza ako balík a politické frakcie v Európskom parlamente sa stále dohadujú o tom, kto bude zastávať štyri posty výkonných viceprezidentov v novej Komisii.
Zdá sa však, že členské štáty už uznali výzvu na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja. Na summite v Budapešti tento mesiac sa lídri EÚ dohodli na zvýšení národného úsilia o splnenie dlhodobého cieľa investovať 3 % svojho HDP do výskumu a vývoja do roku 2030. Tento cieľ bol prvýkrát stanovený v roku 2002, ale veľká väčšina krajín nezvýšili svoje výdavky na výskum a vývoj na túto úroveň.
Teraz, s čerstvým podnetom zo správy Heitora a ďalšieho od bývalých talianskych premiérov Enrica Lettu a Maria Draghiho, sa zdá, že členské štáty sú ochotné minúť viac a pracovať na návrhu na zavedenie „piatej slobody“ pre výskum v EÚ.
Tento politický záväzok bude podrobený skúške počas rokovaní o budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Nový rozpočet sa má začať v roku 2029, ale rokovania sa začnú budúci rok, keď Komisia predloží prvý návrh.
Očakáva sa tiež, že Komisia bude presadzovať väčšie zosúladenie vnútroštátnych fondov a fondov EÚ s európskym semestrom, hlavným politickým nástrojom EÚ na koordináciu hospodárskej a fiškálnej politiky, na preskúmanie verejných a súkromných výdavkov na VaVaI v členských štátoch vrátane peňazí prichádzajúcich na výskum zo štrukturálnych fondov EÚ.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 25.11.2024, autor: rup
