Vo väčšine krajov sú dotácie na fotovoltiku a tepelné čerpadlá pozastavené pre vyčerpanie peňazí, zostávajúce zdroje chce SIEA z Bratislavského kraja presunúť do menej rozvinutých regiónov. Odborníci varujú pred poklesom záujmu domácností a neistotou na trhu.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) bol dopyt po dotáciách na obnoviteľné zdroje enormný.

„Rezervovanie celej vyčlenenej sumy určite urýchlili aj informácie v médiách o možnom predčasnom vyčerpaní pomoci. Zareagovali na to aj zhotovitelia, ktorí zintenzívnili predajné aktivity,“ uviedla hovorkyňa SIEA Zuzana Valentová pre EURACTIV Slovensko.

„Pre domácnosti vo všetkých krajoch platí, že poukážky ich jednoznačne motivujú hľadať spôsoby, ako znížiť náklady na energie,“ hovorí agentúra v stanovisku. Kým v Bratislavskom kraji ešte zvyšné prostriedky ostávajú, v ostatných regiónoch je momentálne pauza.

Valentová dodáva, že sa pravdepodobne časť zarezervovaných zdrojov opäť uvoľní, keďže o ne zažiadali aj domácnosti, ktoré na inštaláciu neboli pripravené a nestihnú si fotovoltiku do troch mesiacov nainštalovať.  Tým nesplnia podmienky a poukážka sa vráti späť do obehu. „Je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, aký objem financií bude skutočne využitý. O termíne opätovného spustenia aktivácie budeme informovať na stránke projektu“ dodáva Valentová.

Vyčerpanie Zelenej domácnostiam pre väčšinu Slovenska vyvolalo kritiku odborníkov, dodávateľov aj spotrebiteľov. Všetci žiadajú, aby sa v dotáciách pre obnoviteľné zdroje z eurofondov pokračovalo, keďže je to jedna z mála oblastí, kde sa čerpať európske prostriedky Slovensku darí a pomáha domácnostiam dlhodobo znižovať svoje účty za energie.

Podľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorý v júni rozbehol program inštalácie strešnej fotovoltiky, štátne dotácie zohrávajú zásadnú úlohu pri motivácii ľudí investovať do udržateľných energetických riešení. Skracujú návratnosť investície a znižujú vstupné náklady, vďaka čomu sú dostupnejšie pre širší okruh obyvateľov.

„Program Zelená domácnostiam už v súčasnosti dosiahol alokovaný strop, plne preto podporujeme snahy o alokáciu nových zdrojov v rámci tohto programu,“ hovorí vedúci oddelenia riadenia produktov v SPP Daniel Bito.

 

Z Bratislavy do chudobnejších regiónov

Hoci SIEA dokladá úspech programu v číslach, upozorňuje, že pri diskusii o ďalších financiách treba počkať na revíziu Programu Slovensko.

„Z celkových 107,7 miliónov eur vyčlenených v Programe Slovensko pre domácnosti vo všetkých regiónoch je zatiaľ preplatených takmer 20-tisíc poukážok v hodnote 55 miliónov eur. Ďalších viac ako 52 miliónov eur je rezervovaných na už vydané, ale zatiaľ nepreplatené poukážky. Mnohé z týchto inštalácií budú realizované v nasledujúcich mesiacoch,“ objasňuje.

Na otázku, či je v pláne presunúť do Zelenej domácnostiam ďalšie prostriedky z tých oblastí Programu Slovensko, kde čerpanie ide pomaly, priamo neodpovedala. Keďže dotácie sa neminuli už iba v Bratislavskom kraji, SIEA uvažuje o ich presunutí do menej rozvinutých regiónov. „Presun týchto prostriedkov sme už navrhli v rámci pripravovanej revízie Programu Slovensko. Či a kedy budú prostriedky k dispozícii, bude závisieť od záverov revízie,“ dodáva.

 

Strata kontinuity odrádza domácnosti

Podľa platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) sa naplnili obavy, že zdroje sa vyčerpajú skôr, ako bolo plánované. „Už začiatkom roka sme upozorňovali, že môže nastať situácia, keď sa prostriedky minú ešte pred koncom výzvy. Teraz sa to naplnilo a ukázalo sa, že SIEA neurobila žiadne preventívne opatrenia, aby túto situáciu ošetrila,“ pripomína Katarína Nikodémová z platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).

Podľa prieskumu BPB je dopyt domácností po zelených technológiách stále silný – až 59 % by bolo ochotných zmeniť spôsob vykurovania, ak by mali podporu, pričom záujem o tepelné čerpadlá stúpol z 25 % na 38 % „Ak však štát zaváha, ľudia strácajú dôveru, odkladajú investície a dopyt klesá. Obnova záujmu je potom oveľa náročnejšia,“ dodáva.

Stabilita je podľa nej kľúčová na efektívne čerpanie eurofondov a plnenie klimatických cieľov. „Motiváciu ľudí nemožno vypínať a zapínať ako vypínač. Ľudia sú pripravení investovať do čistých technológií a preto by sme veľmi privítali, že ich štát nebrzdil. Trh potrebuje kontinuitu, nie neistotu,“ dodáva.

Aj dodávateľ energií Západoslovenská energetika poukazuje na to, že ľudia reagujú na výpadky v dotáciách citlivo. „Fotovoltické riešenie nie je primárna potreba zákazníkov a teda dopyt po nich prejavuje značnú elasticitu – spotrebu je možné odložiť. Pozastavenie (vyčerpanie) dotácií má preto značný vplyv na dopyt zo strany domácností,“ uviedla spoločnosť ZSE pre EURACTIV.

Ľudia podľa ZSE „zvykovo“ očakávajú opätovné naštartovanie dotácií alebo doplnenie dotačného balíka. „Prerušením toku vzniká nevyvážený resp. nárazový dopyt zákazníkov, ktorý spôsobuje ťažkosti s plánovaním a efektívnym využívaním kapacít montážnej siete a skladových zásob,“ zdôrazňuje.

Podľa Spoločnosti ochrany spotrebiteľov sú dotácie rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní domácností, či začnú vyrábať svoju vlastnú energiu. „V praxi vidíme, že dostupnosť dotácií je pre väčšinu spotrebiteľov pri rozhodovaní kľúčová – dokážu pokryť aj viac ako 30 % celkovej ceny. Keďže návratnosť investície do obnoviteľných zdrojov je dlhodobá, dotácie sú zásadným faktorom pri rozhodovaní u väčšiny domácností.“

 

Dôsledky pre firmy

Podobne to vidí aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Podľa nej majú dotácie jasný efekt – zlepšujú návratnosť investícií, znižujú spotrebu fosílnych palív a vytvárajú u domácností vzťah k zelenej energetike. Problémom je však ich nekonzistentnosť.

„Aktuálne pozastavené poskytovanie príspevku spôsobí, že mnohé domácnosti budú čakať na opätovné spustenie. Dnes nie je ani orientačne známy termín, kedy by sa tak mohlo stať,“ varuje SAPI.

Ďalším dôsledkom stopnutia dotácií je ohrozenie dodávateľských firiem. „Po dobehu projektov dôjde k poklesu zákaziek a neudržia skúsených inštalatérov. Tí v hluchých obdobiach odchádzajú robiť do zahraničia a následne, keď sa schémy spustia, chýbajú na Slovensku.“

Lukáš Krejčí z firmy Emotion Building opisuje, že pri nedostupnosti dotácií dopyt výrazne klesá: „Ľudia jednoducho bez príspevku FVE nechcú.“ Zároveň kritizuje nastavenie procesu, v ktorom dotáciu uplatňuje zhotoviteľ. „Zvyšuje nám to nielen administratívu, ale nesieme zodpovednosť za proces a finančnú záťaž, pričom preplácanie je pomalé. Bez kontinuity a predvídateľnosti je systém neudržateľný.“

Zhotovitelia cítia tlak klientov, ktorí dotáciu nestihli a skúšajú ju „získať spätne“ – čo nie je v súlade s pravidlami. „Konkurencia používa marketingové tvrdenia, ktoré vytvárajú zavádzajúce očakávania – napríklad, že po roku od inštalácie sa dá dotácia doplniť. To nie je reálne. V Bratislavskom kraji je čerpanie pomalšie aj pre komplikácie s pripájaním zdrojov do distribučnej sústavy,“ vysvetľuje Marián Mikula z Energyport.

Aké dotačné programy sú ešte v hre

Hoci je momentálne Zelená domácnostiam vyčerpaná, peniaze sú stále v programe Zelená podnikom, ktoré majú motivovať malé a stredné firmy, aby si začali vyrábať vlastnú energiu.

Dobrou správou podľa Daniela Bita je, že je stále otvorený dotačný program Zelená solidarita, ktorý ponúka ešte výhodnejšie podmienky než Zelená domácnostiam. „Vďaka vyššej výške dotácie 900 eur za 1 kW a s celkovou maximálnou dotáciou 6 300 eur sa podľa neho vstupné náklady výrazne znižujú a návratnosť je podstatne kratšia, čo zvyšuje dostupnosť riešení aj pre zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.“

Zdroj: https://euractiv.sk; TASR, zverejnené: 21.8.2025; autor: rup