Nová správa o tom, ako by sa nasledujúcich 12 rokov mohlo prejaviť v regióne, ukazuje, že existuje vysoký potenciál, ale politici musia prijať opatrenia zamerané na budúcnosť.

Región západného Balkánu má potenciál stať sa významným hráčom v európskom hospodárstve a môže prispieť k jeho konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti, ale iba ak sa politici začnú pripravovať už teraz, ukazuje nová správa o trendoch konkurencieschopnosti v regióne.

Správa Regionálnej rady pre spoluprácu (RCC), organizácie zameranej na podporu medziregionálnej prosperity a spolupráce, sa zaoberá tým, aké trendy by mohli ovplyvňovať konkurencieschopnosť západného Balkánu v priebehu nasledujúcich 12 rokov. Zahŕňa Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko a Kosovo.

Pokiaľ ide o výkonnosť inovácií, existujú sľubné aspekty aj varovné signály. Hoci sa dosiahol pokrok, pretrvávajú základné nedostatky, ako sú nízke výdavky na výskum a vývoj, nedostatok súkromných investícií, slabé väzby medzi výskumníkmi a podnikmi a obmedzené možnosti kariéry pre výskumníkov.

Ak región vyrieši tieto nedostatky, mohlo by dôjsť k výraznému zlepšeniu inovačnej výkonnosti a v dôsledku toho aj jeho konkurencieschopnosti. „So správnymi politikami a investíciami by sa región mohol stať významným hráčom v európskom hospodárstve,“ uviedol pre Science|Business Sinisa Marcic, senior expert pre rozvoj ľudského kapitálu v RCC.

„Jednotlivé ekonomiky na západnom Balkáne sú celosvetovo malými a bezvýznamnými hráčmi, ale intenzívnejšou regionálnou spoluprácou a cielenou podporou potenciálu regiónu by sme ho mohli zatraktívniť pre budúce investície,“ dodal Marcic.

Trend trvalo nízkych investícií do výskumu a vývoja je zdôrazňovaný ako oblasť, ktorou sa musia tvorcovia politík zaoberať. Srbsko venuje najvyšší podiel svojho HDP na výskum a vývoj vo výške 0,9 %, čo je ďaleko za priemerom EÚ, ktorý je 2,24 %. Čierna Hora vynakladá 0,49 % svojho HDP na výskum a vývoj, zatiaľ čo Severné Macedónsko vynakladá 0,38 %.

Pre ostatné tri krajiny neexistujú žiadne oficiálne údaje. „Očakávané nedostatočné financovanie výskumu a vývoja vo všetkých ekonomikách [západného Balkánu] bude udržiavať nekonkurencieschopnosť výskumných infraštruktúr a brániť ich integrácii do veľkých celoeurópskych infraštruktúr,“ uvádza sa v správe.

Nedostatok verejných investícií do výskumu a vývoja je spojený s relatívne slabým prostredím súkromných investícií. Regiónu chýba rizikový kapitál „na úrovni jednotlivých ekonomík, ako aj na makroregionálnej úrovni“.

Nedostatok investícií do private equity v regióne znamená, že vysoký potenciál zostáva nepreskúmaný, uvádza sa v správe. Čo je znepokojujúcejšie, tých niekoľko veľkých spoločností, ktoré sa etablovali v regióne, môže nakoniec získať väčší podiel na trhu, čo by mohlo obmedziť možnosť rozmanitého a konkurenčného trhu. „V konečnom dôsledku budú mať MSP v [regióne] obmedzené zdroje na inovácie a udržanie talentovaných zamestnancov,“ uvádza sa v správe.

Všetky krajiny v regióne sú v najnovšom európskom prehľade výsledkov inovácií Európskej komisie označené ako „rozvíjajúci sa inovátori“. Ide o najnižšiu zo štyroch kategórií. Všetci sú v rebríčku pred Ukrajinou a Rumunskom a Srbsko sa umiestnilo nad ostatnými krajinami EÚ, ako sú Lotyšsko a Poľsko. Rozdiel vo výkonnosti v porovnaní s priemerom EÚ sa však zvyšuje v prípade Albánska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory.

Správa RCC zdôrazňuje dôležitosť stratégií inteligentnej špecializácie, koncepcie EÚ, ktorá zahŕňa krajiny, ktoré sa sústreďujú na špecifické oblasti, ktoré prispievajú k ich konkurenčným silám. Napríklad pre región západného Balkánu sú vo väčšine krajín veľmi dôležité poľnohospodárske technológie. Myšlienkou inteligentnej špecializácie je koordinovať inovačné aktivity v celej Európe, aby sa predišlo zdvojeniu v určitých oblastiach.

Hoci sa tento koncept zrodil v EÚ, rozšíril sa aj mimo jej hraníc.

Čierna Hora a Srbsko majú zavedené stratégie inteligentnej špecializácie, zatiaľ čo Albánsko a Severné Macedónsko určili prioritné oblasti a Bosna a Hercegovina a Kosovo sú v procese prípravy svojich stratégií.

„Ak budú prijaté, správne implementované a financované, budú tieto stratégie propagovať a podporovať sektory a regióny s komparatívnymi výhodami. Budú tiež podporovať inovácie a transfer technológií, ako aj regionálny výskum,“ uvádza sa v správe.

Správa RCC má byť východiskovým bodom pre diskusie v regióne o zlepšení konkurencieschopnosti. Je založená na metodológii prognóz, ktorá sa zameriava na trendy, ktoré môžu predpovedať budúci pokrok, čo je relatívne nový koncept v tvorbe politiky v regióne.

Marcic uviedol, že reakcia na správu bola „vo všeobecnosti pozitívna“, pričom tvorcovia regionálnej politiky „uznali potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť a inovácie v regióne“. Bude to o to dôležitejšie, že tieto krajiny sa v určitom štádiu s rôznym stupňom pokroku chcú pripojiť k EÚ.

 

 

Viac informácií:

Unleashing the Potential for Competitiveness: Trends in the Western Balkans

 

https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10.4.2024, autor: rup