EK zaradila výskum do centra svojho plánu obnovy po pandémii COVID-19 a uviedla, že politiky sa budú musieť prispôsobiť, aby zabezpečili, že výskum, vývoj a inovácie prispejú k udržateľnosti a zároveň k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ.
V správe o vedeckej, výskumnej a inovačnej výkonnosti EÚ 2020 (Science, research and innovation performance of the EU 2020 – SRIP 2020), ktorá bola uverejnená v máji 2020, EK predstavila svoj rozpočet v období po COVID-19. Správa EK obsahuje 11 politických odporúčaní, prostredníctvom, ktorých výskum a inovácie môžu podporiť pokrok v zelenej, prosperujúcej a digitálnej budúcnosti.
Je to tretie hodnotenie EK týkajúce sa dynamiky a výkonnosti Európy
v oblasti výskumu a inovácií v globálnom kontexte, ktoré sa koná
každé dva roky, ale ako prvé musí obsahovať politické odporúčania.
Ako uviedla Mariya Gabriel, európska komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávania a mládež: „Výskum a inovácie sú novým základom európskeho projektu. Zistenia zo správy SRIP 2020 načrtávajú jasný súbor politických opatrení. Naše politiky by mali zabezpečiť vedecký leadership a slobodu nápadov, z ktorých bude mať úžitok celá EÚ aj regióny mimo nej.“
Odporúčania sa týkajú troch oblastí: výskum a inovácie pre zelenú budúcnosť
a budúcnosť rovných príležitostí; výskum a inovácie pre globálny leadership a výskum
a inovácie pre hospodársky a spoločenský dopad.
Pretrvávanie regionálnych rozdielov
Prvý súbor odporúčaní stanovuje politiky s cieľom zabezpečiť, aby inovácie
mohli viesť k ekologickému prechodu bez toho, aby zanechali regióny, obyvateľov
alebo spoločnosť závislé od fosílnych palív.
Avšak ako vždy, veľké rozdiely v investíciách do výskumu a vývoja, ktoré
pretrvávajú v celej Európe, brzdia rast v regiónoch, ktoré už zaostávajú.
Podľa najnovších údajov je polovica všetkých peňazí na výskum sústredená v 10 % regiónoch EÚ a situácia sa nezlepšuje. Ako uviedol Julien Guerrier, riaditeľ politického a programovacieho centra DG Research & Innovation: „Nevidíme pozitívnu konvergenciu medzi regiónmi.“
Podobné nerovnosti existujú na úrovni krajín, pričom Nemecko, Francúzsko a Taliansko tvorili 61 % výdavkov EÚ na výskum a vývoj v roku 2018. Ako uviedol Guerrier: „Je zrejmé, že úsilie v oblasti výskumu a vývoja je v severnej a západnej Európe jednoznačne silné.“ Ako poznamenal Wiliam Maloney, hlavný ekonóm pre spravodlivý rast vo Svetovej banke: „Peniaze nevyhnutne smerujú do krajín a regiónov s vysokou úrovňou ľudského a technologického kapitálu. Výskum sa sústredí na oblasti, v ktorých je technická kapacita.“
Nové údaje tiež poukazujú na prehlbujúcu sa medzeru v podnikovej produktivite,
z ktorej dve tretiny sú poháňané výskumom a inováciami, čo ešte viac
zdôrazňuje výrazné rozdiely v technologickej kapacite. Ako povedal
Guerrier: „Existuje nedostatok technologickej difúzie pozdĺž hodnototvornných
reťazcov.“
S cieľom ukončiť začarovaný kruh zaostávajúcich regiónov s nedostatkom
zdrojov, SRIP odporúča miestne politiky na posilnenie lokálnych inovačných
systémov, zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ ako celku a zmenšenie priepasti
v oblasti výskumu a inovácií.
Globálny leadership
Na globálnej úrovni EÚ vynakladá menej prostriedkov na výskum ako Južná
Kórea, Japonsko a USA, ale mierne viac ako Čína, a to 2,19 % HDP do
výskumu a vývoja v porovnaní s 2,83 % v USA a 4,53 % v Južnej
Kórei.
Pretrváva priepasť medzi USA a EÚ, pokiaľ ide o dostupnosť kapitálu na vytváranie a rast MSP založených na technológiách. Správa EK uvádza, že USA investujú do spoločností v počiatočnej fáze vývoja osemkrát viac ako Európa. Americké spoločnosti v oblasti vedy a techniky tiež investujú do výskumu omnoho viac ako v EÚ. Na druhej strane v Európe tvoria verejné investície tretinu investícií do výskumu a vývoja. Správa EK ďalej uvádza, že zmeny v politike sú kľúčové na dostihnutie konkurencie. Ako uviedol Guerrier: „Musíme prispôsobiť náš výskum a inovácie digitálnemu veku.” To znamená modernizáciu politiky v oblasti výskumu a inovácií, aby sa v plnej miere využili big dáta a umelá inteligencia, čo je oblasť v ktorej preberá vedúce postavenie Čína.
EK v tomto smere podnikla kroky a vo februári 2020 uverejnila tri
správy, v ktorých načrtla svoje plány pre budúce právne predpisy o umelej
inteligencii a vytvorení európskeho hospodárstva založeného na dátach, keď
začala pandémia.
Ako dodal Guerrier: „Ak chceme podporovať technológie, vedecké inovácie, potrebujeme správny mix politík, správne politické prostredie.“
Napriek geografickým rozdielom a zahraničnej konkurencii správa EK
vykresľuje pozitívny obraz niektorých aspektov výskumu a vývoja v Európe
a uvádza, že EÚ je lídrom v oblasti otvorenej vedy, patentov, publikácii
o výskume v oblasti klímy a podporných systémov pre startupy.
Ako uviedol Jean-Eric Paquet, generálny riaditeľ DG Research & Innovation: „Európa je so svojimi obmedzeniami obzvlášť silným aktérom vo výskume a čoraz viac to demonštruje v inováciách. Medzi EÚ a ostatnými konkurentmi najmä USA, nie je taký veľký rozdiel.“
Science, Research and Innovation Performance of the EU 2020 report
Zdroj: https://sciencebusiness.net; EK, zverejnené: 29.5.2020, autor: rpa
