Ekonomický ústav SAV vydal v týchto dňoch publikáciu Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Centrá hospodárskej moci v multipolárnom svete, ktorá sa v štyroch kapitolách sústreďuje na aktuálny hospodársky vývoj v hlavných regiónoch svetovej ekonomiky. Jej autorom a editorom je Ing. Boris Hošoff, PhD z Ekonomického ústavu SAV, na publikácii ďalej spolupracovali jeho kolegovia z ústavu Ing. Jaroslav Vokoun, Ing. Ivana Šikulová, PhD., Ing. Veronika Hvozdíková, PhD., Ing. Daneš Brzica, PhD.
Kniha sa v štyroch kapitolách postupne venuje hospodárskemu vývoju jednotlivých ekonomík. „V prvej kapitole autori analyzujú hospodársky vývoj v USA, ktoré sú v sú časnosti so svojou aktívnou hospodárskou politikou najväčším nositeľom rozsiahlych zmien a fragmentácie svetovej ekonomiky,“ priblížil Boris Hošoff. Autori tiež analyzujú prílev priamych za hraničných investícií do USA v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami. Zvláštnu pozornosť venujú zahraničnému obchodu.
V druhej kapitole sa autorský kolektív zameriava na analýzu a zhodnotenie postavenia Európskej únie v dynamicky sa meniacom globálnom prostredí, ktoré ovplyvňuje nepredvídateľná obchodná politika USA, oslabujúca sa konkurencie schopnosť európskeho priemyslu a rastúce obranné výdavky. Osobitná pozornosť sa v publikácii venuje postaveniu EÚ v globálnom obchode, vrátane vzájomného obchodu s USA.
Hospodárskemu vývoju Číny a jej technologickým ambíciám sa venuje ďalšia kapitola, zameraná na hlavné charakteristiky ekonomického systému v roku 2024 a vývoj v roku 2025. Ten je z hľadiska zahranično-obchodných vzťahov výrazne poznačený politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho administratívy. „Osobitnú pozornosť venujeme zahraničným ekonomickým vzťahom a obchodnej výmene medzi SR a ČĽR, ako aj postaveniu Číny z hľadiska inovácií, vzdelávania, vedy a technológií,“ popisuje autor publikácie.
V štvrtej kapitole sa pozornosť obracia na ekonomiku Ruskej federácie, ktorá sa v posledných rokoch musí vyrovnať s následkami aktívneho vojenského konfliktu a prijímaných sankcií. „Konfrontujeme naratív o prechode Ruska na vojnovú ekonomiku s makroekonomickými výsledkami, predovšetkým pokiaľ ide o zmeny v odvetvovej štruktúre produkcie a posuny vo verejných výdavkoch,“ doplnil Boris Hošoff. Citeľným následkom vojny a sankcií je aj neutíchajúci boj ruskej centrálnej banky s vysokou infláciou.
Zdroj: https://www.sav.sk, zverejnené: 20.1.2026; autor: rup
