Výsledky European Innovation Scoreboard 2020

https://ec.europa.eu/growth/sites/growth/files/eis2020_leader_sweden_2.png

Európska komisia zverejnila 23. júna 2020 výsledky European Innovation Scoreboard 2020 (hodnotiacu tabuľku európskych inovácií do roku 2020), z ktorej vyplýva, že inovačná výkonnosť sa v celej EÚ naďalej zvyšuje a druhý rok po sebe prekonala USA. Je však potrebné urobiť viac, aby sa dobehli globálni inovační lídri, ako sú napríklad Južná Kórea, Austrália a Japonsko. Výsledky, ktoré sa týkajú údajov z roku 2019, poukazujú na príležitosti na lepšiu koordináciu inovačných politík EÚ, pomáhajú Európe zlepšiť jej globálnu konkurencieschopnosť a posilniť kľúčovú úlohu, ktorú inovácie zohrávajú pri prekonávaní pandémie koronavírusu.

Thierry Breton, európsky komisár pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky, uviedol: „Tohtoročná hodnotiaca tabuľka ukazuje, že EÚ je už dobrým miestom na inovácie, ale musíme v rámci EÚ ďalej vystupňovať úsilie s cieľom nájsť globálne riešenia, ktoré zadržia šírenie koronavírusu a zároveň pomôžu Európe zotaviť sa z krízy. Viac ako kedykoľvek predtým sú dôležité inovácie, pretože ležia v centre nášho úsilia o prekonanie pandémie koronavírusu.“

Mariya Gabriel, európska komisárka pre výskum, vedu a inovácie, dodala: „V súčasnom kontexte koronavírusovej krízy sa európsky základný výskum a špičkové technológie musia viac ako kedykoľvek predtým zmeniť na riešenia na ochranu a zlepšenie života občanov EÚ.“ Európska hodnotiaca tabuľka inovácií meria kľúčové inovačné prvky v EÚ a členských štátoch a určuje, ktoré oblasti je potrebné zlepšiť, aby sa zabezpečila obnova a podpora ekologického a digitálneho prechodu.“

Kľúčové zistenia

V rámci EÚ sa výkonnosť v oblasti inovácií neustále zvyšuje. Výkonnosť medzi členskými štátmi sa od niekoľkých rokov približuje, čo má rastúci trend.

V roku 2020 sa hodnotiaca tabuľka vyznačuje odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie z EÚ. To malo malý vplyv na priemernú inovačnú výkonnosť EÚ, ale neovplyvnilo to relatívnu inovačnú výkonnosť členských štátov vo vzťahu k globálnej inovačnej výkonnosti EÚ.
Švédsko je naďalej inovačným lídrom v EÚ, za ním nasleduje Fínsko, Dánsko a Holandsko. V roku 2020 sa Luxembursko (predtým silný inovátor) pripojí k skupine lídrov v oblasti inovácií, zatiaľ čo Portugalsko (predtým mierny inovátor) sa pripojí k skupine silných inovátorov.
V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2012 zvýšila o 8,9 %. Od roku 2012 sa inovačná výkonnosť zvýšila v 24 krajinách EÚ. Inovačná výkonnosť sa najviac zvýšila v Litve, na Malte, v Lotyšsku, Portugalsku a Grécku.
Na globálnej úrovni prekročila EÚ už druhý rok USA. EÚ má naďalej inovačnú výkonnosť vyššiu ako USA, Čína, Brazília, Rusko, Južná Afrika a India. Od roku 2012 sa medzera v inovačnej výkonnosti medzi EÚ a Južnou Kóreou, Austráliou a Japonskom zvýšila, zatiaľ čo sa znížila inovačná výkonnosť EÚ v porovnaní s USA, Čínou, Brazíliou, Ruskom a Južnou Afrikou. Čína zaznamenala od roku 2012 najvyššiu mieru rastu inovačných výsledkov spomedzi hlavných konkurentov EÚ, pričom rástla viac ako päťkrát v porovnaní s EÚ.
Vo vybraných oblastiach inovácií sú lídrami v EÚ: Švédsko – ľudské zdroje; a priaznivé prostredie pre inovácie; Luxembursko – atraktívne výskumné systémy; duševné aktíva; Dánsko – priaznivé prostredie pre inovácie; financovanie a podpora; Nemecko – pevné investície; Portugalsko – inovácie v malých a stredných podnikoch; Rakúsko – väzby a spolupráca; Írsko – vplyv na zamestnanosť a vplyv na predaj.
Slovensko patrí v EÚ do kategórie miernych inovátorov spolu s ostatnými krajinami V4.
Vplyv na zamestnanosť a vplyv predaja patria v SR k najsilnejším inovačným aspektom, pričom SR je nad priemerom EÚ.
SR vykazuje mimoriadne dobré výsledky v oblasti zamestnanosti v rýchlo rastúcich firmách v inovatívnych sektoroch, predaja nových inovatívnych produktov, exportu stredne a vysoko technologických produktov, ako aj počtu nových držiteľov doktorandského titulu.
Najnižšie výsledky dosahuje SR z hľadiska financií a podpory, inovátorov a duševných aktív. Celkovo sú v prostredí SR kritickými záležitosťami podiel výdavkov súkromného sektoru na výskumu a vývoj, celoživotné vzdelávanie a podnikateľská činnosť zameraná na príležitosti.