Tak náročný výskum, ako je hľadanie liekov proti rakovine, sa nedá nikde robiť izolovane, už len kvôli tomu, aký je drahý. Preto sa stále viac vedcov spája v medzinárodných organizáciách. Jednou z nich je platforma canSERV, podporovaná EÚ, ktorá prepája vedcov s výskumnými službami a infraštruktúrami a ktorá má urýchliť objavy a zlepšiť starostlivosť o pacientov. Podieľa sa na nej aj brnenská vedkyňa Pavla Bouchalová.

Pre Bouchalovú, ktorá skúma rakovinu na Ústave biochémie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, je kľúčové, aby sa dostala k dátam, vzorkám a analytickým nástrojom, ktoré ďaleko presahujú možnosti jedného laboratória. Bez nich nemá šancu posúvať ďalej výskum o správaní kolorektálnych nádorov, ktoré skúma. Práve tento typ rakoviny v Česku stále pribúda a bohužiaľ rastie aj úmrtnosť naň.

Jedným z častých problémov pri liečbe tohto nádoru je to, že asi polovica liečených pacientov, u ktorých je nádor metastatický, je odolná na jeden z liekov, látku menom bevacizumab. Bouchalová so svojimi kolegami zisťuje, ako je to možné a či prípadne neexistujú nejaké molekuly, ktoré takúto odpoveď blokujú.

Využíva pri tom iniciatívu canSERV. Vďaka nej získal jej tím napríklad prístup k vzorkám tkanív kolorektálneho karcinómu a ďalším testovacím službám, ktoré posunuli ich výskum zásadným spôsobom vpred. „Bez canSERV by sme neboli schopní vykonať sekvenovanie DNA, sekvenovanie RNA ani dátovú analýzu s podporou umelej inteligencie, na ktorej spolupracujeme s tímom z holandskej Wageningen University,“ uviedla Bouchalová.

Jej skupina už získala prístup k štyrom službám, piatu by ešte chceli využiť. Ostatné nazbierané dáta teraz brnenskí vedci vyhodnocujú pred prípravou svojich publikácií.

Bouchalová je podľa odborného časopisu Horizon Europe typickým príkladom toho, aká kľúčová je nadnárodná spolupráca a aký je bez nej tak náročný výskum, ako je skúmanie rakoviny, zložitý. Pre Českú televíziu vedkyňa uviedla, že najviac jej projekt pomohol v tom, že sa dostali k službám a analýzam, ktoré by boli inak príliš drahé alebo zložito prístupné. “Ušetrilo nám to financie v rádoch miliónov korún,” podotkla Buchalová. Projekt bol podľa nej navyše administratívne jednoduchší ako klasické granty, ktoré sa podávajú v Česku.

 

Európa a rakovina

Rakovina je choroba spojená hlavne so starobou, a pretože sa v Európe vďaka zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti stále zvyšuje aj priemerný vek dožitia, stúpa aj prípadov rakoviny. Každý rok je v Európe diagnostikovaná u približne 2,7 milióna ľudí a do roku 2040 sa očakáva nárast tohto čísla na viac ako 3,2 milióna. Vzhľadom na starnutie populácie a pretrvávajúce riziká súvisiace so životným štýlom je kľúčová nielen lepšia prevencia, ale aj účinnejšia a lacnejšia liečba a následná starostlivosť.

Výskum rakoviny sa v Európe rýchlo posúva vpred hlavne vďaka inováciám, ako sú liečby rakoviny založené na RNA, ktoré sa zameriavajú na konkrétne rakovinové bunky, aj pokrokom v takzvanej personalizovanej medicíne, ktoré sľubujú lepšie výsledky. Problém je, že onkologický výskum zostáva roztrieštený. „Vedci často pracujú v oddelených sieťach s obmedzeným prístupom k zdieľaným zariadeniam alebo dátam, čo môže spomaľovať pokrok a obmedzovať spoluprácu,“ uvádza Horizon.

Na prekonanie roztrieštenosti bola v roku 2022 založená práve iniciatíva canSERV. Tá prepája výskumníkov v oblasti rakoviny a výskumnej služby z deviatich krajín EÚ a Spojeného kráľovstva a združuje na jednom mieste znalosti, technológie a odborné zázemie. Bez toho by sa výskumníčka z Brna len ťažko dostávala k expertným analýzam vzoriek na prístrojoch umiestnených v Grécku, Poľsku či Fínsku alebo k dátovej analýze v Holandsku.

Prostredníctvom canSERV majú výskumníci prístup k širokej škále pokročilých služieb od partnerských inštitúcií v rôznych krajinách, čo vedcom pomáha vykonávať ambicióznejšie štúdie a urýchľovať objavy.

Ide teda o akési virtuálne európske jadro pre výskum rakoviny, kde si každý vedec môže vybrať, čo potrebuje pre svoj projekt. Vedci ju prirovnávajú k letisku – keby mala mať každá mestská štvrť vlastné letisko, bolo by to príšerne drahé a neefektívne, ale jedno letisko zdieľané pre všetkých je efektívne, podobne ako jedna platforma na zdieľanie informácií o rakovine naprieč celou Európou.

 

Pomáha aj biznis

Že projekt funguje, si všimli už nielen výskumníci, ale aj súkromný sektor. Služby canSERV už totiž využívajú nielen akademické tímy, ale aj európske biotechnologické spoločnosti zaoberajúce sa vývojom nových terapií. Čo znamená, že údaje sú využiteľné nielen v primárnom výskume, ale aj v jeho koncovej fáze, ktorá už je len kúsok od konkrétnych liekov, ktoré majú pomôcť konkrétnym chorým.

Jedným z príkladov je spoločnosť Aptadel Therapeutics, biotechnologická spoločnosť so sídlom v Barcelone, ktorá vyvíja liečbu rakoviny na báze RNA. Z canSERV získala firma nové poznatky o tom, ako konkrétne lieky ovplyvňujú nádorové bunky na molekulárnej úrovni. Vedeli, že nádorové bunky je možné zabiť narušením známych onkogénnych dráh. „Ale nemali sme podrobné molekulárne informácie o tom, ako k tomu dochádza,“ uviedol pre Horizon vedecký riaditeľ spoločnosti Aptadel Adrian Torres.

S podporou partnerov v Česku, Taliansku a Nemecku získala prístup k takzvaným multiomickým analýzam, ktoré spájajú genomické a proteínové údaje, aby ukázali, ako gény a proteíny v rakovinových bunkách reagujú na liečbu v priebehu času. „Tieto služby nám umožnili získať obraz o tom, ako rakovinová bunka vyzerá v rôznych časových bodoch počas našej liečby, a to naprieč všetkými jej génmi a proteínmi,“ vysvetlil Torres. „Najúčinnejším spôsobom, ako tieto veľké dátové súbory získať, bola pre nás spolupráca s odbornými skupinami, ktoré majú túto kapacitu.“

Zistenia pomáhajú tímu zdokonaľovať terapie, ktoré by mohli byť menej toxické a účinnejšie ako chemoterapia. Spoločnosť Aptadel tiež plánuje zdieľať dáta v širšom meradle, aby podporila ďalší výskum rakoviny.

Do platformy sa zapojilo už viac ako 150 vedcov z dvadsiatich piatich krajín. Iniciatíva ale už čoskoro skončí, má fungovať iba do augusta tohto roku. Organizátori napriek tomu dúfajú, že svoju úlohu splnila: financie na nové projekty už síce nepôjdu, ale ďalej zostanú otvorené kontakty a zdieľané súbory, ktoré budú vedci môcť využívať na nadväzovanie ďalšej spolupráce aj po plánovanom ukončení iniciatívy. A samozrejme prežijú aj osobnú spoluprácu a priateľstvá, ktoré vedci vďaka nej nadviazali.

 

Zdroj: https://ct24.ceskatelevize.cz; MUNI, zverejnené: 23.2.2026; autor: rup