Výsledky volieb do Európskeho parlamentu nespôsobia „zemetrasenie“ v politike výskumu a inovácií, keďže najväčšia politická skupina, Európska ľudová strana (EPP), si chce udržať svoju dominanciu.

Keďže hlasy sa stále sčítavajú, stredopravá EĽS, ľavicoví socialisti a demokrati a centristi Renew Europe zostávajú najväčšími parlamentnými skupinami. Súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že sa pokúsi o ďalšiu veľkú koalíciu s týmito tromi skupinami, čo znamená, že napriek ziskom krajne pravicových strán v Európe zostane ťažisko v parlamente do značnej miery nezmenené.

„Výsledky samy osebe nie sú zemetrasením z hľadiska politiky výskumu a inovácií; „V minulosti sme o nich videli veľmi široký konsenzus a pravdepodobne sa to nezmení,“ uviedol Thomas Jørgensen, riaditeľ pre koordináciu politík a prognózy v Európskej asociácii univerzít (EUA).

EPP, uviedol Jørgensen, v minulosti dominovala agende výskumu a inovácií v EÚ, najmä prostredníctvom hlasných jednotlivcov, ako je nemecký europoslanec Christian Ehler, ktorý bude znovu zvolený. Jørgensen dúfa, že ostatné strany v novom Európskom parlamente zaradia výskum a inovácie do vyššieho zoznamu priorít, keďže sa stáva čoraz dôležitejším pre konkurencieschopnosť a autonómiu Európy.

„Určite je priestor pre ďalších šampiónov v oblasti výskumu a inovácií v hemicykle. Viac poslancov obhajujúcich investície do výskumu a inovácií v rámci politických skupín by zmenilo hru,“ uviedol.

Robert-Jan Smits, prezident výkonnej rady Technickej univerzity v Eindhovene a bývalý generálny riaditeľ pre výskum a inovácie v Európskej komisii, tiež verí, že nový EP bude pokračovať v rovnakej ceste pre výskum a inovácie.

„V parlamente sú tradične najväčšími podporovateľmi výskumnej politiky a programov EÚ EPP, S&D a Renew Europe. Som presvedčený, že ich podpora bude pokračovať aj po voľbách,” uviedol.

Kurt Deketelaere, prezident Ligy európskych výskumných univerzít (LERU), je optimistický, pokiaľ ide o smerovanie politík výskumu a inovácií na základe výsledkov. LERU okrem iného vyzýva na zvýšenie investícií do výskumu a inovácií, lepšiu ochranu akademickej slobody, lepšiu koordináciu financovania výskumu a inovácií v rámci rôznych programov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, zvýšenie atraktivity výskumných kariér.

„Uvedomenie si toho v kontexte EĽS/S&D/Obnova je, samozrejme, najvhodnejšie, pretože všetci traja majú pozitívny postoj k výskumu a inováciám a vzdelávaniu,“ uviedol Deketelaere.

„Dúfame, že Christian Ehler bude naďalej viesť v oblasti výskumu a inovácií v EP, je našou najlepšou zárukou ochrany programu výskumu a inovácií EÚ.“

 

Priemysel a konkurencieschopnosť do popredia

Kľúčovým bodom manifestov mnohých strán a skupín je posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, priemyslu a strategickej autonómie, napríklad prístup ku kľúčovým surovinám a dodávkam energie.

Vyplýva to z rastúcich obáv vedúcich predstaviteľov Európy, že za posledné desaťročie kontinent ešte viac zaostával za USA a Čínou v oblastiach, ako sú investície do výskumu a inovácií, rast produktivity, ako aj nižšie úrovne súkromných investícií.

V Európe zvoní poplach konkurencieschopnosti, najmä od zverejnenia správy bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu začiatkom tohto roka, ktorá vyzývala na reformu jednotného trhu EÚ s cieľom podporiť priemysel a konkurencieschopnosť.

Ďalší bývalý taliansky premiér Mario Draghi pracuje na dokumente o zvyšovaní konkurencieschopnosti, ktorý podľa neho bude obsahovať výzvy na „radikálnu zmenu“. Fragmentácia jednotného európskeho trhu sa zdôrazňuje ako osobitná prekážka pre priemysel.

Agenda konkurencieschopnosti vychádzajúca z týchto obáv, ktorá sa objavuje v mnohých manifestoch, by mohla dostať podporu na úkor zelenej agendy v dôsledku silného výkonu pravicových skupín, ako sú Skupina európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Skupina Identity and Democracy Group (ID) so stranami, ktoré majú silný pro-klimatický postoj, ako sú Európski zelení, by podľa odhadov mala klesnúť zo 71 poslancov EP na 52.

Mohlo by to znamenať, že zelený prechod, ktorý bol v centre politiky EÚ posledných päť rokov, si uzurpuje snahu o posilnenie konkurencieschopnosti.

Na otázku, aký bude jeho odkaz novému Parlamentu, Smits zdôraznil konkurencieschopnosť, ale povedal, že EÚ sa musí zamerať aj na realizáciu svojich klimatických ambícií.

„To si vyžaduje veľké investície do talentu a vedomostí na národnej aj európskej úrovni,“ dodal.

Smits podporuje výzvy na nový zastrešujúci program financovania, aby sa Horizont Európa, Digitálna Európa a Európsky obranný fond dostali pod právomoc nového viceprezidenta pre konkurencieschopnosť a odolnosť v Komisii.

 

Stranícke sľuby o výskume a inováciách

Štúdia politiky 22 politických strán v oblasti výskumu a inovácií ukazuje, že mnohí veria, že najmenej 3 % celkového HDP EÚ by sa mali investovať do výskumu.

Prieskum, ktorý viedla Iniciatíva pre vedu v Európe, tiež zistil, že existuje široká podpora pre zvýšenie rozpočtu EÚ a zjednodušenie byrokracie pri financovaní výskumu.

EPP má vo svojom volebnom programe jeden z najprepracovanejších plánov výskumu a inovácií. Ide ďalej ako mnohé strany a požaduje zvýšenie rozpočtu EÚ na výskum a inovácie na 4 % HDP. V súčasnosti je to okolo 2,22 %. Dá sa to dosiahnuť len vtedy, ak jednotlivé členské štáty zvýšia svoje výdavky na výskum a inovácie, pričom iba štyri krajiny v súčasnosti vynakladajú viac ako 3 %.

EPP tiež chce, aby Európska obranná agentúra financovala výskum umelej inteligencie na civilné aj vojenské účely a aby vytvorila program financovania na zvýšenie počtu začínajúcich technologických podnikov pod vedením žien.

ECR sa zameriava na priemyselnú stránku politík výskumu a inovácií a uvádza, že podporí investície do „špičkovej dopravnej infraštruktúry“ a zameria sa na „rýchlu premenu vynálezov na hmatateľné európske produkty a spoločnosti“. „U nás neexistujú žiadne utopené náklady – iba prosperujúci a inovatívny európsky rozpočet, ktorý zaručene prinesie,“ uvádza sa v manifeste skupiny.

Európska demokratická strana, ktorej europoslanci zvyčajne sedia v širšej skupine Renew Europe, chce vytvoriť Európsky inštitút zdravia, ktorý by koordinoval lekársky výskum a zvýšil investície do vesmírneho sektora. Strana chce podobne ako ECR lepšiu komercializáciu výsledkov výskumu a uľahčenie prístupu MSP k financovaniu.

Ďalším faktorom volieb do EÚ bol obrovský nárast podpory francúzskej Rassemblement National (RN) na úkor strany Renesancia súčasného prezidenta Emmanuala Macrona. Macron je jedným z najhlasnejších podporovateľov väčších investícií do výskumu a inovácií medzi lídrami EÚ, pričom vo svojom prejave v apríli 2024 uviedol, že „Horizont Európa musí byť posilnený zameraním sa na najefektívnejšie programy, ako je Európska rada pre výskum“.

Po sklamaní z hlasovania v EÚ Macron oznámil predčasné voľby na koniec tohto mesiaca, ktoré by mohli zmeniť zloženie francúzskeho parlamentu.

 

Zisky pravého krídla

Strany typicky označované ako krajná pravica dosiahli veľké zisky vo Francúzsku, Nemecku a Rakúsku.

V Nemecku sa na druhom mieste umiestnila strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so 16 % hlasov. V porovnaní s rokom 2019 je to nárast o päť percentuálnych bodov a je vyšší ako ktorákoľvek zo súčasných vládnych strán v Berlíne.

Vo svojom manifeste sa strana vysmieva z „ideologicky riadeného“ zamerania Horizontu Európa na oblasti ako klíma, kreativita a inkluzívna spoločnosť. Chce, aby neexistoval úspešný rámcový program pre Horizont Európa, a žiada zrušenie Európskej rady pre výskum.

Strana namiesto toho chce, aby bola výskumná politika ponechaná prevažne na členské štáty a je za „neobmedzenú slobodu výskumu a technologickú otvorenosť“ a nie za „sociálno-politické“ ciele stanovené štátnymi inštitúciami.

Smits je znepokojený vplyvom, ktorý by mohli mať krajne pravicové strany na výskum a inovácie. „Krajná pravica a európske kritické strany […] nie sú najväčšími fanúšikmi vedy a už vôbec nie univerzít a akademickej slobody,“ povedal. “Nepodporia preto ani prosbu o prudké zvýšenie rozpočtu EÚ na výskum, ani o posilnenie Európskeho výskumného priestoru.”

Deketelaere sa medzitým pýta, čo budú znamenať zisky krajnej pravice pre Európsku komisiu a Radu EÚ. „Silná prítomnosť extrémnej pravice v mnohých členských štátoch EÚ môže znamenať, že komisári sú navrhovaní z extrémne pravicových strán, rovnako ako sa premiéri z týchto strán môžu objaviť v Európskej rade. Ak je to tak, musíme si samozrejme uvedomiť, že program výskumu a inovácií EÚ sa môže v Komisii a v Rade posunúť,“ uviedol Deketelaere.

„S Komisiou ako tým, kto navrhuje legislatívu, a Radou ako spolurozhodujúcou o legislatíve EÚ, nemôžeme byť pokojní ani s týmto volebným výsledkom, ktorý je lepší, ako sme v posledných mesiacoch dúfali.“

Jørgensen vidí zisky krajnej pravice ako menší problém pre oblasť výskumu a inovácií v EÚ. “Európska krajná pravica je rozdelená v mnohých konkrétnych otázkach a mnohé zo strán nie sú priamo proti R&I,” uviedol. “Môže existovať väčší odpor voči spoločným výdavkom EÚ, ale výsledky pravdepodobne nenarušia politiku výskumu a inovácií, ako ich poznáme.”

 

 

Viac informácií:

Čo treba čakať po eurovoľbách?

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11.6.2024, autor: rup