Podľa profesora energetických technológií na TU Eindhoven Davida Smeuldersa je veľmi potrebný vedecky podložený plán, ako formovať energetický prechod. Nielen zastaviť Vladimíra Putina, ale aj zabezpečiť, aby sa energetická transformácia riadila spravodlivo. Podľa Smeuldersa je v krátkodobom horizonte nemožné odstrániť plyn z európskeho energetického mixu. Do úvahy treba brať aj jadrovú energiu.

Brániť Putinovi? Potom okamžite prestaňte dovážať ruský plyn, hovorí rezolútne profesor energetických technológií na TU Eindhoven  (TU/e) ​​David Smeulders. Veď aj tak denne miznú desiatky miliónov EUR vo vreckách Kremľa výmenou za ruský plyn. Ako dodal Smeulder: „Znížte tie prostriedky, vtedy ho zasiahnete najviac.“

Urýchlenie izolácie a výroba väčšieho množstva obnoviteľnej energie by v konečnom dôsledku malo viesť k menšej závislosti Európy od ruského plynu, tento proces však trvá roky. Smeulders tvrdí, že zatiaľ potrebujeme plyn. Ako však môžeme bez Ruska dostatočne doplniť naše európske zásoby plynu – ktoré sú už aj tak historicky nízke? Ceny na spotovom trhu (krátkodobá dodávka plynu) momentálne raketovo rastú.

Kľúč k hladkému európskemu energetickému prechodu, vďaka ktorému budeme menej závislí od Ruska, leží v regióne Groningen v Holandsku. Ako uviedol Smeulders: „Groningen je Saudská Arábia v Európe, pokiaľ ide o plyn. Sami sme sa rozhodli uzavrieť ložisko plynu v Groningene a stať sa závislými od zahraničných dodávok, pričom pri súčasnej hodnote je v zemi zemný plyn v hodnote najmenej 1 000-miliárd EUR. To sú tri roky celého holandského vládneho rozpočtu.“

Citlivá záležitosť

Profesor si uvedomuje, že ide o citlivú záležitosť. Pohyby pôdy v dôsledku ťažby plynu v Groningene spôsobili v minulosti škody na domoch a budovách. Vyrovnanie škôd nebolo ani zďaleka hladké: mnohí obyvatelia Groningenu sú podľa Smeuldersa oprávnene frustrovaní a znepokojení vládou. Z tohto dôvodu profesor tvrdí, že Groningen by mal ťažiť vo väčšej miere. Ako uviedol: „Nemali by sme znášať riziká na plecia občanov z Groningenu.“

Smeulders ďalej dodal: „S peniazmi, ktoré zarobíte v Groningene, môžete financovať napríklad trojfázový projekt. Po prvé, vieme sa riadne vysporiadať s likvidáciou poistných udalostí. Po druhé, konečne môžeme začať posilňovať domy. A po tretie, môžete preskúmať, ako štrukturálne znížiť pravdepodobnosť zemetrasení.“

Ak Holandsko úplne otvorí plynový kohútik v Groningene, potom by mohlo nahradiť štvrtinu vývozu ruského plynu do Európy, ale Smeulders to neobhajuje. Ako vysvetlil: „Riziko zemetrasení by bolo príliš veľké. V každom prípade neexistuje žiadna bezpečná spodná hranica pre produkciu plynu, k tomu musíme byť úprimní. Všetok plyn, ktorý v Groningene vyťažíte zo zeme, spôsobí pokles tlaku, ktorý následne spôsobí klesanie zeme. Ak sa to stane v skokoch, dostanete zemetrasenia. Klesanie pôdy je pomalý proces, takže aj keď zastavíme ťažbu plynu v Groningene, riziko zemetrasení zostane.“

Trik s chytrým prepínačom

Existuje však trik s inteligentným prepínačom, ako to uviedol Smeulders. Ak vyťažíme zemný plyn a na jeho miesto prečerpáme iný plyn, obmedzíme pokles tlaku, ktorý spôsobuje zemetrasenia. Tým sa minimalizuje riziko zemetrasení. Ďalej dodal: „Napríklad môžeme vstrekovať plynný dusík.“

Toto nie je nová technika, pretože podzemné plynové polia v Bergmeer a Norg sú každé leto plné zemného plynu ako rezervná zásoba, ktorá sa získava v zime. Smeulders uviedol: „Máme skúsenosti s udržiavaním tamojšieho tlaku, pôda zostáva stabilná. Navyše teraz vo veľkom vyrábame plynný dusík na zriedenie ruského zemného plynu, aby mal rovnaké vlastnosti ako zemný plyn v Groningene. Budeme dokonca v lete budúceho roka uvádzať do prevádzky novú dusíkovú elektráreň v Zuidbroeku, kde sa dá vyrobiť 180 000 kubických metrov dusíka za hodinu.“

Vedecky podporený plán

Podľa Smeuldersa je teraz najvyšší čas na dôveryhodný, vedecky podložený plán, ako by sme mali formovať energetický prechod. Odpis plynu z dôvodu súčasného geopolitického napätia nie je v tomto smere podľa profesora rozumnou voľbou.

Ako vysvetlil: „Našu závislosť od Putina by sme potom vymenili za závislosť od bohov počasia. Slnko a vietor sú predsa tiež nespoľahlivé a v súčasnosti vyrábajú v mnohých európskych krajinách asi tretinu až štvrtinu elektriny. V Holandsku je toto percento dokonca nižšie: 20 %. Prechod je tu náročný, pretože integrácia veterných elektrární a solárnych lúk do krajiny nie je jednoduchá a naráža na veľký odpor.“

Smeulders pokračoval: „Strešná solárna energia existuje, ale pre dobrú rovnováhu v rozvodnej sieti musí byť dodávka slnka a vetra vyvážená. Ak nie je slnko v noci, máte šancu na vietor. V zime vietor fúka silnejšie ako v lete, zatiaľ čo solárne panely fungujú horšie v zime. Musí existovať rovnováha, teraz je podiel vetra v Holandsku príliš nízky.“

Dostupné pre každého

Profesor zdôrazňuje, že plyn a všetky plynové potrubia v Holandsku budú aj naďalej potrebovať, určite ak chcú, aby energetická transformácia bola cenovo dostupná pre každého. Hrozí, že žiaduce investície do udržateľnej energie – ako sú solárne panely, izolácia a tepelné čerpadlá – v skutočnosti podporia energetickú chudobu, pretože do vládnej dotačnej schémy budú prispievať aj chudobnejšie domácnosti. Ako dodal: „Tým, že chudobnejšie domácnosti si tepelné čerpadlo či panely nemôžu kúpiť samy a teda z nich nemajú úžitok, sa vlastne zvyšuje nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.“

Holandsko má zároveň veľmi prepracovanú sieť plynovodov, ktoré slúžia bohatým aj chudobným. Smeulders uviedol: „Načo to búrať? Zemný plyn cez to môže prúdiť aj v najbližších rokoch, aby prechod na udržateľný energetický systém mohol prebiehať postupne, a teda aj lacnejšie. A časom bude tá sieť vhodná na zelené alternatívy.“

Niektoré z vecí, ktoré zvažuje, zahŕňajú plynný vodík alebo syntetický zemný plyn, ale na to, aby sa tieto plyny prepravovali vo veľkom meradle, je nevyhnutné, aby sa vláda príliš neunáhlila s ich mimoplynovými operáciami. Ako dodal: „Súčasné plynové vedenia do domácností by mali zostať na svojom mieste, pretože existujúce regionálne a hlavné prepravné vedenia sú skvelé na prepravu zelených alternatív.“

Zelená atómová sila

Pretože výroba zeleného vodíka si vyžaduje aj zelenú elektrinu – a to isté platí pre elektromobily a tepelné čerpadlá – Smeulders sa domnieva, že by sa mala zvážiť aj možnosť pridania jadrovej energie do energetického mixu. Ako vysvetlil: „Jadrové elektrárne nevypúšťajú CO2 a neprodukujú malé množstvá rádioaktívneho odpadu. Preto by som chcel, aby bola atómová energia označená ako zelená.“

Smeulders chce vidieť zrýchlenie pri vytváraní rozsiahleho plánu, ako dosiahnuť udržateľný a spravodlivý energetický systém pre bohatých aj chudobných. Ako dodal na záver: „Kým sa tento systém nezavedie, stále veľmi potrebujeme zemný plyn. Plyn z Groningenu by pritom nemal byť tabu.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.tue.nl, zverejnené: 4. 4. 2022, autor: rpa