Slovenská akadémia vied udelila svoje najprestížnejšie ocenenia. Cenu SAV získal aj tím Ing. Ľudovíta Škultétyho, DrSc. z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. za výnimočný prínos v oblasti inovácií vo vývoji vakcín, diagnostických antigénov a výskumu antibiotickej rezistencie pri rickettsiových infekciách.
V Kongresovom centre SAV na Smolenickom zámku 27. júna udelili najprestížnejšie ocenenia vedcom, vedkyniam a kolektívom – Ceny SAV za rok 2023. Akadémia udeľuje tieto ocenenia každoročne pri príležitosti výročia svojho založenia. SAV si tak ctí osobnosti a najlepšie vedecké výsledky, ktoré v danom roku vznikli. Pri hodnotení sa kladie dôraz aj na bádanie s výrazným medzinárodným presahom.
„História Cien SAV sa viaže ešte k polovici minulého storočia. Odvtedy sa vnímanie vedy menilo. Dnes si spoločnosť stále viac uvedomuje, že život v 21. storočí nás núti prehodnocovať naše postoje a uvedomiť si význam vedy pre spoločenský aj technologický rast,“ povedal predseda SAV prof. Pavol Šajgalík.
„SAV pokrýva všetky vedecké disciplíny, z ktorých každá má svoje miesto v spoločnosti. Som rád, že dnes, ako každý rok, máme z čoho vyberať, keď oceňujeme tie najlepšie výsledky našich vedkýň a vedcov,“ dodal.
Ocenenia si prevzali výnimočné osobnosti vedy v štyroch kategóriách.
Cenu SAV za výsledky vedeckovýskumnej práce získal tím Ing. Ľudovíta Škultétyho, DrSc. z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., menovite: Mgr. Eva Špitalská, PhD., RNDr. Zuzana Sekeyová, PhD., Ing. Katarína Palkovičová, a Mgr. Marco Quevedo Diaz, PhD. za výnimočný prínos v oblasti inovácií vo vývoji vakcín, diagnostických antigénov a výskumu antibiotickej rezistencie pri rickettsiových infekciách.
Odolávajú antibiotikám
Rickettsie a rickettsiám podobné mikroorganizmy, napríklad chlamýdie či Coxiella burnetii sú malé baktérie, ktoré sa rozmnožujú len vo vnútri bunky, podobne ako vírusy. Vyvolávajú zoonózy, ochorenia, ktoré sa prenášajú zo zvierat na človeka. Prenášačmi sú najmä kliešte, blchy, roztoče a vši. Coxiella burnetii sa však šíri najmä vzdušnou cestou, podobne ako SARS-CoV-2, ktorý spôsobil poslednú pandémiu.
Medzi najznámejšie ochorenia, ktoré rickettsie a rickettsiám podobné mikroorganizmy spôsobujú, patrí týfus, horúčka Skalistých hôr, chlamýdiové infekcie a Q horúčka.
V súčasnosti podľa Dr. Ľudovíta Škultétyho tieto infekcie nepútajú pozornosť médií, keďže problémy s nimi sú vypuklé najmä v menej rozvinutých častiach sveta, ale vyskytujú sa aj vo vyspelých krajinách.
Často sa podľa neho zabúda na to, že počas histórie ľudstva Rickettsie a rickettsiám podobné mikroorganizmy pripravili o život stovky miliónov ľudí. Samozrejme, bolo to v časoch, keď sme nepoznali antibiotiká a žili v zlých sociálnych podmienkách.
„V súčasnosti však už existujú rezistentné kmene, ktoré odolávajú aj niekoľkonásobnej dávke antibiotík,” vysvetľuje Dr. Ľudovít Škultéty. „Hoci zatiaľ neevidujeme agresívne multirezistentné formy týchto baktérií, je to len otázka času. Preto potrebujeme byť pripravení a zdokonaľovať diagnostiku, ako aj hľadať alternatívnu liečbu k antibiotikám.”
Jeho vedecká skupina sa preto venuje aj štúdiu antibiotickej rezistencie. Snažia sa porozumieť prenosu patogénu a zmenám vyvolaným inváziou týchto baktérií do hostiteľa.
Zároveň vyvíjajú nové univerzálne diagnostické antigény a robia včasnú a presnú diagnostiku prostredníctvom Národného referenčného centra pre surveillance a laboratórnu diagnostiku rickettsióz na Slovensku, ktoré pôsobí na ich pracovisku.
Liečba svetlom
Venujú sa tiež hľadaniu vhodných molekúl, na ktoré by mohla byť zameraná alternatívna liečba. Pri rickettsiách je nádejou fotodynamická terapia. Na pokožku sa pri nej aplikujú neškodné látky, na ktoré sa zasvieti svetlom určitej vlnovej dĺžky. Tieto látky potom menia prítomný kyslík na kyslíkové radikály, ktoré ničia predovšetkým bakteriálne bunky.
Dr. Škultéty patrí k popredným osobnostiam SAV v oblasti mikrobiológie a biochémie, so špecializáciou na štruktúrno-funkčnú analýzu biomarkerov pomocou pokročilých techník hmotnostnej spektrometrie.
Je autorom viac ako sto vedeckých prác v karentovaných impaktovaných časopisoch, štyroch kapitol v knihách a vyše dvesto príspevkov na zahraničných a domácich vedeckých konferenciách a sympóziách. Jeho práce sú citované viac ako 1 500-krát.
Zdroj: http://www.biomedcentrum.sav.sk, zverejnené: 2.7.2024; autor: rup
