Súčasné nariadenia nepodporujú zdieľanie údajov o zdraví s lekárskymi výskumníkmi mimo Európskej únie (EÚ) a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Vedci z Univerzity v Tartu v Estónsku pomohli sieťam európskych akadémií hľadať riešenia na uľahčenie prenosu a sprostredkovania zdravotných údajov v oboch regiónoch.

Pracovná skupina sietí akadémií vyzvala tvorcov politík, aby odstránili prekážky zdieľania údajov a zabezpečili tak efektívnu spoluprácu s výskumnými inštitúciami verejného sektora. Pracovná skupina pozostávala z troch členov univerzity v Tartu: Külli Kingo, prodekanka Fakulty výskumu, Katrin Kaarna, vedúca Centra klinického výskumu, a profesorka bioinformatiky, členka Akadémie vied Jaak Vilo.

V správe Medzinárodné zdieľanie údajov o osobnom zdraví pre výskum, ktorá bola zverejnená 12. 4. 2021, Európska federácia akadémií vied a humanitných vied (ALLEA), Poradná rada európskych akadémií pre vedu (EASAC) a Federácia európskych akadémií medicíny (FEAM) podľa článku 46 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) vyzýva politikov EÚ na spoluprácu pri prekonávaní prekážok pri zdieľaní pseudonymizovaných (spracúvanie osobných údajov takým spôsobom, aby osobné údaje už nebolo možné priradiť konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií) údajov o zdraví s výskumnými pracovníkmi mimo EÚ a EHP.

Členovia pracovnej skupiny zdôrazňujú, že zhromažďovanie a kombinovanie zdravotných údajov je nevyhnutné pre pokrok v oblasti lekárskeho výskumu a pre zlepšenie diagnostiky a liečby chorôb. Na podporu výskumu je často nevyhnutné, aby sa pseudonymizované osobné údaje urýchlene a okamžite zdieľali medzi výskumnými skupinami a aby sa zároveň chránila ochrana osobných údajov. Výmena údajov o zdraví má priamy úžitok pre všetkých európskych občanov, pretože umožňuje lepšie využívať existujúce zdroje.

Külli Kingo a Katrin Kaarna uviedli, že výskum uskutočnený kdekoľvek na svete je relevantný aj pre európskych pacientov. Výzvy v oblasti prenosu údajov vyplývajú zo zákonného konfliktu medzi právnymi predpismi EÚ a iných krajín. Pretože mimo EÚ nie je možné podpisovať zmluvy, ktoré sa riadia nariadením GDPR, v súčasnosti neexistuje funkčný právny mechanizmus na zdieľanie údajov na účely výskumu vo verejnom sektore.

Podľa profesora bioinformatiky Jaaka Vila na univerzite v Tartu je jedným z najdôležitejších problémov analýzy zdravia a genetických údajov reprodukovateľnosť údajov pre rôzne krajiny, národnosti a systémy zdravotnej starostlivosti. Ako vysvetlil Vilo: „Jediným spôsobom, ako získať príslušné vedomosti, je vytvoriť príležitosti pre medzinárodnú spoluprácu pri zhromažďovaní a kombinovaní analýz údajov.“  Ako ďalej dodal Vilo: „Údaje o zdraví môžu obsahovať riziká na ochranu súkromia, ale napríklad údaje popisujúce vírus a jeho mutácie a všeobecnejšie vedecké údaje zhromaždené s podporou verejného financovania by mali byť medzinárodne prístupné mnohým výskumníkom. Na ochranu údajov o zdraví je možné použiť kryptografické techniky alebo štandardizované kohortové siete, ktoré sa používajú na analýzu distribuovaných údajov bez agregácie základných údajov v jednotlivých krajinách.“

Ako vysvetlili Kingo a Kaarna: „Je nevyhnutné napredovať a uľahčovať voľný pohyb údajov, aby sa zvýšil prínos pre jednotlivcov a spoločnosť vďaka účastníkom výskumu.“ Naliehavo je potrebné riešenie ako pre pokračujúcu spoluprácu, tak aj pre nový výskum.

Správa troch sietí európskych akadémií vied sa zameriava na to, ako globálne zdieľanie údajov podporuje výskum, popisuje výzvy spôsobené nariadeniami o ochrane údajov a ponúka možné riešenia na prispôsobenie a vývoj existujúcich zákonov a predpisov.

Kľúčové body správy

• Výskum v oblasti zdravia je zásadný pre všetkých: v prospech pacientov, pre zdravie obyvateľstva, pre rozvoj systémov zdravotnej starostlivosti a pre sociálnu súdržnosť a stabilitu.

• Zdieľanie pseudonymizovaných osobných údajov o zdraví pre výskum vo verejnom sektore je nevyhnutné na efektívne využitie obmedzených zdrojov.

• Údaje musia byť zdieľané bezpečne a efektívne, berúc do úvahy obavy o súkromie pacientov.

• Úzke miesta v právnych predpisoch bránia zdieľaniu údajov s výskumnými pracovníkmi mimo EÚ a EHP a vzdialenému prístupu k údajom z iných miest.

• Európska komisia sa musí zaviazať, že bude hľadať riešenie na prekonanie prekážok pri zdieľaní údajov. Preferovanou možnosťou je nájsť jednoduché, komplexné a uskutočniteľné riešenie podľa článku 46 nariadenia GDPR s uprednostnením ochrany údajov občanov EÚ a EHP.

Správa bola pripravená na základe konzultácie s odborníkmi z rôznych oblastí nominovanými členskými akadémiami ALLEA, EASAC a FEAM.

Európske akademické siete

ALLEA

Európska federácia akadémií vied a humanitných vied (ALLEA) zastupuje viac ako 50 akadémií z viac ako 40 krajín EÚ a krajín mimo EÚ.

EASAC

Poradnú radu pre európske akadémie pre vedu (EASAC) tvoria národné vedecké akadémie z členských štátov EÚ, Nórska, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, aby spolupracovali pri poskytovaní poradenstva európskym tvorcom politík.

FEAM

Európska federácia národných akadémií medicíny a lekárskych odborov akadémií vied (FEAM) je zastrešujúcou organizáciou združujúcou 23 národných akadémií zastupujúcich tisíce vedcov v Európe.

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://easac.eu, zverejnené: 15. 4. 2021, autor: rpa