Medzi jej návrhy patrí systém EÚ na udeľovanie spoločných diplomov. Zainteresované strany však pochybujú, že sa členské štáty vzdajú vnútroštátnych kompetencií vo vysokoškolskom vzdelávaní, aby to dosiahli

Európska komisia zaradila plán na získanie európskeho titulu do centra novej stratégie na podporu nadnárodnej spolupráce v európskom systéme vysokoškolského vzdelávania, ale univerzity tvrdia, že návrh je príliš ambiciózny a spochybňujú, či sa členské štáty nevzdajú svojej národnej kompetencie a nechajú Brusel rozhodovať o tom, ako univerzity udeľujú diplomy.

Univerzitná stratégia, ktorú 18. januára 2022 oznámili podpredseda Komisie Maragaritis Schinas a komisárka pre výskum Mariya Gabriel, vyzýva EÚ, aby pracovala na vytvorení spoločného európskeho titulu, čo je krok, ktorý by znížil administratívnu záťaž pri vytváraní spoločných cezhraničných programov a umožnil by študentom, aby ľahšie získali medzinárodné skúsenosti.

Podporilo by to nové digitálne ID pre študentov založené na existujúcej iniciatíve európskych študentských preukazov, ktoré by im umožnilo presúvať sa z krajiny do krajiny.

Súčasťou stratégie je aj návrh na rozšírenie pilotného programu pre európske univerzity zo súčasných 41 aliancií na 60 aliancií zahŕňajúcich viac ako 500 univerzít do polovice roku 2024. Na podporu tohto zámeru Komisia plánuje tento rok spustiť pilotný program Erasmus+, ktorý by univerzitám umožnil otestovať praktické aspekty existencie právneho štatútu, ktorý by im umožnil jednoduchšie spájať zdroje.

Tieto myšlienky nie sú nové, ale je to prvýkrát, čo ich Komisia zhrnula do jedného dokumentu, ktorý má teraz slúžiť ako východiskový bod pre rokovania s členskými štátmi.

Po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron v prejave na Sorbonne v novembri 2017 predstavil myšlienku európskej univerzity, Komisia spustila pilotný program umožňujúci univerzitám vytvárať cezhraničné aliancie. 41 aliancií, ktoré boli vytvorené, nemá náležitý právny rámec, ktorý by im umožnil sprísniť spoluprácu.

Anna-Lena Claeys-Kulik, koordinátorka politiky v Európskej asociácii univerzít (EUA), uviedla, že strategický dokument Komisie poskytuje niekoľko ďalších podrobností o tom, ako plánuje upevniť univerzitné aliancie a podporiť ich pri vydávaní spoločných európskych titulov. Ako ďalej dodala Claeys-Kulik: „Ale veľa otázok je stále otvorených. Kľúčovou otázkou je, aké sú výzvy nadnárodnej spolupráce univerzít a ako by pomohol spoločný titul alebo právny štatút [pre aliancie].“

Problém so spoločnými titulmi

Aspekty týchto iniciatív sú zahrnuté do dlhodobého bolonského procesu, ktorý bol založený v roku 1999 s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť štandardov a kvality vysokoškolských kvalifikácií v celej Európe. Hoci boli v rámci Bologne dohodnuté pravidlá na zabezpečenie kvality spoločných programov, viaceré členské štáty EÚ zúčastňujúce sa na procese ich ešte musia implementovať.

Maria Kelo, riaditeľka pre inštitucionálny rozvoj na EUA, uviedla, že myšlienka európskeho titulu je „ambiciózna a možno prehnane optimistická“, pretože vzdelávanie je národnou kompetenciou, nad ktorou nemá Komisia žiadnu právomoc. Členské štáty merajú počet kreditov potrebných pre konkrétne diplomy rôzne. Aby sa vec ešte viac skomplikovala, krajiny s federálnymi systémami, ako je Nemecko a Belgicko, majú ďalšie úrovne jurisdikcie, pokiaľ ide o politiku vysokoškolského vzdelávania.

Komisia testovala myšlienku spoločných diplomov EÚ s programom Erasmus Mundus, ktorý študentom poskytuje financovanie na cezhraničné magisterské štúdium v ​​určitom počte predmetov. Podľa Kelo však schéme bráni skutočnosť, že členské štáty majú rôzne právne požiadavky na poskytovanie spoločných diplomov, zatiaľ čo v iných krajinách to univerzity ani nemali povolené.

Komisia navrhuje, aby EÚ mala spoločný systém zabezpečenia kvality a uznávania diplomov. Ako poznamenala Kelo, členské štáty prijali spoločný proces zabezpečovania kvality v rámci bolonského procesu, ktorý dal národným akreditačným inštitúciám metodiku na vytváranie spoločných vzdelávacích programov. Zo 49 krajín bolonského procesu ho len 17 plne implementovalo.

Vzhľadom na to, že sa nepodarilo implementovať existujúce, dohodnuté procesy, zástupcovia univerzít sa pýtajú, ako môže Komisia dúfať, že vytvorí nový systém udeľovania spoločných diplomov. Nie je to tak, že by bolo niečo zlé s nástrojmi poskytovanými prostredníctvom bolonského procesu, uviedla Kelo. Ako ďalej dodala: „Problém je v tom, že [nie sú] [implementované]. Nevyriešime to zmenou ich mena.“

Viac otázok ako odpovedí

Stratégia vyvoláva množstvo otázok, počnúc: ktorá inštitúcia by udelila európsky titul? Ak by na to mala EÚ vytvoriť samostatnú inštitúciu, ako by reagovali členské štáty? A prečo by členské štáty súhlasili s uznaním diplomu EÚ, ak neprijímajú titul zo susednej krajiny?

V súčasnosti niektoré členské štáty vyžadujú žiadosť o rovnocennosť. Ak sa chce napríklad študent s maďarským magisterským diplomom uchádzať o doktorandské štúdium v ​​Rumunsku, musel by preložiť a predložiť papiere, ktoré dokazujú, že maďarský magisterský titul spĺňa kredity požadované pre rumunský doktorandský program.

Na tlačovej konferencii 18. januára 2022 komisárka Gabriel priznala, že EÚ je „dosť ďaleko“ od toho, aby mala spoločný univerzitný diplom EÚ. Ako dodala Gabriel: „Navrhujeme niečo, čo sa bude posúvať vpred krok za krokom s pomocou všetkých členských štátov a na konci budeme mať európsky diplom, ktorý budú uznávať národné orgány.“

Dlhá a kľukatá cesta

Nech už má Komisia akékoľvek plány, musia ich najskôr schváliť členské štáty, aby sa mohli priblížiť k realite.

Komisia dúfa, že členské štáty dajú jej plánu zelenú na aprílovom stretnutí ministrov, ktoré organizuje francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. Členské štáty môžu súhlasiť s vypracovaním tohto návrhu, ale je nepravdepodobné, že by boli ochotné vzdať sa právomocí v týchto oblastiach. Ako uviedla Kalo: „Aj keby boli, nestane sa to za dva mesiace.“

Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít (LERU), uviedol, že univerzity vítajú myšlienku odstránenia národných a európskych prekážok v riadení medzinárodnej spolupráce, ale vyžadovalo by si to významný legislatívny návrh Komisie.

Ako dodal Deketelaere: „Samozrejme, že členské štáty sú proti tomu a v dôsledku toho [Komisia] ustupuje. Dôsledkom toho je pekný text so [slovami ako] podporovať, povzbudzovať, propagovať, čo nie je absolútne žiadna záruka, že sa veci zmenia v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.“

Implementácia predložených návrhov o európskom titule a alianciách európskych univerzít do roku 2024 by si vyžadovala dodatočnú finančnú podporu, s ktorou Komisia nepočítala. Časová os je príliš krátka na množstvo práce pred nami, uviedol Deketelaere. Ako ďalej dodal: „Ale dobre, určite to znie dobre.“

Paula Eerola, prorektorka pre postgraduálne výskumné vzdelávanie na Univerzite v Helsinkách, uviedla, že reforma európskej univerzitnej spolupráce je určite potrebná, ale jej implementácia bude „dlhá a kľukatá cesta“, pretože zahŕňa koordináciu 27 rôznych vzdelávacích systémov, ktoré sú v rámci jurisdikcii národných vlád.

Komisárka Gabriel priznala, že návrh je „výzvou“ pre členské štáty a Komisia si je „plne vedomá“ svojej obmedzenej jurisdikcie.

Deketelaere na záver uviedol, že pokrok závisí od toho, či členské štáty návrh uvítajú a rozhodnú sa ho implementovať.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 21. 1. 2022, autor: rpa