Tisíce srbských vedcov a umelcov podpísali výzvu Európskej komisii, aby znovu otvorila kapitolu 25 procesu pristúpenia ich krajiny k EÚ, časť, ktorá sa týka výskumu a vedy. Je to nevyhnutné, hovorí sa vo výzve z dôvodu nedávno zavedených obmedzení akademickej slobody, ktoré ohrozujú živobytie v krajine.
Študentskí a akademickí delegáti zo Srbska sa tento týždeň stretli s predstaviteľmi EÚ, aby vysvetlili svoj prípad. Vyzývajú tiež Komisiu, aby sa postavila na stranu akademikov a iných, „ktorí bránia európske hodnoty demokracie, vzdelávania a vedeckej slobody, a aby prestala podporovať režim, ktorý ich systematicky ničí“.
Hnutie sa riadi marcovým dekrétom, v ktorom vláda prezidenta Aleksandara Vučiča obmedzila čas, ktorý môžu akademici na verejných univerzitách venovať výskumu a umeniu, len na jednu hodinu denne. Vo všeobecnosti sa to považuje za odvetu za akademickú podporu študentských protikorupčných protestov v krajine, ktoré sa konajú od novembra 2024.
Akademici tvrdia, že vyhláška, ktorá znižuje pracovný čas výskumníkov z 20 na päť hodín týždenne, je nezákonná a znížila ich platy len na 12,5 % ich bežnej úrovne. Učiteľská časť ich miezd už bola pozastavená pre niekoľkomesačné prestávky na prednáškach z dôvodu odchodov študentov a blokád fakúlt.
Výzva, ktorú podporuje približne 4 000 univerzitných profesorov, vedcov a umelcov zo srbských štátnych univerzít, popisuje „ničivé dôsledky“ dekrétu. Ide napríklad o sťaženie žiadostí o medzinárodné výskumné granty, oslabenie vyhliadok na kariérny rast, finančné ťažkosti a narušenie akreditácie a zabezpečenia kvality univerzitných programov.
Teraz žiadajú Komisiu, aby buď prehodnotila prístupový proces Srbska, alebo aby verejne vyzvala na zrušenie dekrétu. „Bez naliehavých a rozhodných krokov,“ uvádzajú, „srbská vedecká komunita bude čeliť nezvratným škodám a krajina už nebude spĺňať ani základné požiadavky, ktoré sa od budúceho členského štátu EÚ v oblasti vedy a výskumu očakávajú.
Akademici chcú, aby Komisia znovu aktivovala monitorovacie mechanizmy pre kapitoly 25 (výskum a veda) a 26 (vzdelávanie a kultúra) a zabezpečila, aby Srbsko dodržiavalo normy a záväzky, ktoré sa už zaviazalo splniť.
Chcú tiež pozastavenie všetkej finančnej podpory infraštruktúrnym projektom, akým je napríklad kampus biohospodárstva BIO4B v Belehrade, ktorý je spolufinancovaný z úverov Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Rozvojovej banky Rady Európy.
„Je nerozumné investovať do nových výskumných zariadení v čase, keď vláda aktívne rozkladá základy vedy a vzdelávania,“ uviedla Sofija Stefanović, profesorka fyzickej antropológie a bioarcheológie na Belehradskej univerzite, ktorá je súčasťou delegácie, ktorá tento týždeň navštívi Brusel.
Podpora komunity
Akademická delegácia tiež dúfa, že zvýši povedomie o situácii v Srbsku a zhromaždí podporu v medzinárodnej výskumnej komunite.
„Závažnosť situácie a jej dôsledky pre akademickú slobodu, transparentnosť financovania a riadenie výskumu sú také, že veríme, že medzinárodná vedecká komunita má veľký záujem reagovať,“ uviedla Stefanović. “Dúfame, že kľúčové výskumné inštitúcie to uznajú nielen ako národnú krízu, ale aj ako hrozbu pre hodnoty, na ktorých je postavený Európsky výskumný priestor.”
Delegácia sa zatiaľ stretla s Mariou Leptin, predsedníčkou Európskej rady pre výskum (ERC). „Ak členovia vedeckej komunity, ktorí cítia, že ich akademická sloboda je ohrozená, požiadajú o vypočutie, potom ich vypočujem,“ uviedla pre Science|Business. “Je to dôležité, aj keď ERC neovplyvňuje národnú politiku ako takú.”
Európska asociácia univerzít (EUA) tiež monitoruje situáciu „a bude podľa toho reagovať,“ uviedla Ivanka Popović, viceprezidentka organizácie a bývalá rektorka Belehradskej univerzity.
Podpora prišla aj od jednotlivých univerzít a Fóra rektorov juhovýchodnej Európy a západného Balkánu. “Stále dúfame, že európske inštitúcie uznajú naliehavosť a závažnosť tohto vývoja,” dodala Stefanović.
Podľa Rašu Nedeljkova, programového riaditeľa Centra pre výskum, transparentnosť a zodpovednosť v Belehrade, v inštitúciách EÚ a členských štátoch rastie povedomie, že požiadavky študentov sú „prakticky rovnaké“ ako v prístupovom procese do EÚ. Patrí medzi ne právny štát, funkčné inštitúcie, boj proti korupcii a ochrana ľudských práv.
„Študenti boli takí vytrvalí vo svojom nenásilnom proteste a takí efektívni pri získavaní podpory od občanov Srbska, že ich EÚ napokon musela brať vážne,“ dodal Nedeljkov.
Popović tiež vidí náznaky, že EÚ mení svoj postoj voči srbskej vláde. “Dúfam, že v tom budú pokračovať,” uviedla. Myslí si však, že srbskú vládu „s najväčšou pravdepodobnosťou neprekvapí“ opätovné otvorenie kapitoly 25.
Študenti medzitým vyzvali na rozpustenie parlamentu a mimoriadne parlamentné voľby. “Teraz je na vláde, aby odpovedala na túto požiadavku,” dodala Popović. “Srbsko potrebuje právny štát a nezávislé inštitúcie. Študenti a občania Srbska si neoddýchnu, kým nedosiahnu tieto ciele.”
Srbská vláda a Komisia boli požiadané o vyjadrenie.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, 15.5.2025, rup
