Európske komisia uverejnila správu o stave energetickej únie za rok 2025 a sprievodnú správu o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2025. Poukazujú na významný pokrok, ktorý EÚ dosiahla pri prechode na spoľahlivú a integrovanú energetickú úniu tým, že pokročila v prechode na čistú energiu s väčším počtom obnoviteľných zdrojov energie, riešila vysoké a nestále ceny a cenovú dostupnosť energie a ďalej znižovala emisie skleníkových plynov. Tým sa zvyšuje konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a posilňuje energetická bezpečnosť a nezávislosť, čím sa znižuje závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív.

V správach sa opäť potvrdzuje, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti klímy do roku 2030 s 2,5 % znížením emisií skleníkových plynov v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023. V správach sa takisto uvádza, ako EÚ riešila vyvíjajúce sa domáce a globálne výzvy, a zdôrazňuje sa kľúčová úloha čistej a cenovo dostupnej energie a nepretržité úsilie o znižovanie emisií pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti, energetickej nezávislosti, konkurencieschopnosti a klimatickej neutrality. 

 

Pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030

Ako sa potvrdilo v posúdení národných energetických a klimatických plánov Komisiou na základe národných energetických a klimatických plánov a najnovších prognóz skleníkových plynov predložených členskými štátmi, EÚ naďalej napreduje smerom k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, ktorými sú zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnutie aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ.

Väčšina elektrickej energie vyrobenej v EÚ v súčasnosti pochádza z čistých zdrojov energie, hoci pokrok v jednotlivých členských štátoch sa líši. Novoinštalovaná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2024 sa odhaduje na približne 77 GW a energetický mix EÚ už v roku 2024 predstavoval 47 % energie z obnoviteľných zdrojov. Konečná spotreba energie naďalej klesá, pričom v porovnaní s rokom 2022 došlo k poklesu o 3 %, a to najmä v sektore bývania, po ktorom nasleduje priemysel a služby. 

Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 si bude vyžadovať oveľa rýchlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenie energetickej efektívnosti v nadchádzajúcich rokoch.  

Emisie skleníkových plynov v EÚ naďalej klesajú, pričom z predbežných údajov za rok 2024 vyplýva, že celkové čisté emisie skleníkových plynov sa v porovnaní s rokom 2023 znížili o 2,5 %. Emisie boli o 37,2 % nižšie ako v roku 1990 (alebo 39 %, ak sa berú do úvahy len domáce čisté emisie), zatiaľ čo HDP bol o 71 % vyšší, čo znamená, že hospodársky rast sa naďalej oddeľuje od emisií. Tieto údaje sú v súlade so správou Európskej environmentálnej agentúry Trends and Projections (Trendy a prognózy), ktorá bola uverejnená dnes.

 

Znižovanie cien energie a zvyšovanie konkurencieschopnosti vďaka čistým zdrojom energie

Vykonávanie akčného plánu EÚ pre cenovo dostupnú energiu a dohody o čistom priemysle je na dobrej ceste a naďalej má zásadný význam pre poskytnutie pomoci našim priemyselným odvetviam a spotrebiteľom v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu sú priemerné ceny energie v Európe stále vyššie ako naši konkurenti a v jednotlivých členských štátoch EÚ sa do veľkej miery líšia, čo bráni konkurencieschopnosti hlavných priemyselných aktérov a hospodárstvu ako celku. Komisia to preto berie vážne a zintenzívňuje úsilie o zníženie cien energie, pričom vychádza zo súboru siedmich kľúčových opatrení, ktoré majú priniesť rýchlu a dlhodobú pomoc priemyselným odvetviam a spotrebiteľom. Ide o najvyššiu prioritu EÚ a jej členských štátov. Európska investičná banka napríklad spúšťa program vo výške 1,5 miliardy EUR na poskytovanie bankových záruk výrobcom komponentov európskej siete a pilotný projekt vo výške 500 miliónov EUR v protizárukách na zmluvy o nákupe čistej energie.

Z dlhodobého hľadiska skutočná energetická únia založená na výrobe čistej energie z domácich zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti ešte viac zníži závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív, štrukturálne zníži ceny energie a prispeje k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti klímy. EÚ výrazne znížila podiel ruského plynu na svojom dovoze zo 45 % v roku 2021 na 12 % do augusta 2025.

Spotrebitelia elektrickej energie v EÚ už v rokoch 2021 – 2023 vďaka výrobe elektrickej energie z nových solárnych fotovoltických a veterných elektrární ušetrili 100 miliárd EUR, zatiaľ čo každé 1 % zlepšenie energetickej efektívnosti sa premietlo do zníženia dovozu plynu o 2,6 %. Tým sa zdôrazňuje význam uvoľnenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

 

Využitie času na dobudovanie energetickej únie

Nasledujúce desaťročie bude rozhodujúce pre dobudovanie energetickej únie a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. O zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorou sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti klímy znížiť do roku 2040 emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, sa rokuje. Po odsúhlasení oboma spoluzákonodarcami bude referenčným kritériom pre politický rámec na obdobie po roku 2030.

Stále je potrebné riešiť niekoľko výziev. EÚ musí zabezpečiť rozsiahlu elektrifikáciu, zvýšiť objem elektrickej energie v konečnej energii zo súčasných 23 % na približne 32 % do roku 2034 a podstatne zvýšiť investície do sietí, zintenzívniť úsilie v oblasti energetickej efektívnosti a podporiť inovácie s cieľom vybudovať konkurencieschopné odvetvie čistých technológií. Na prekonanie takýchto výziev Komisia odhaduje, že EÚ musí v rokoch 2031 až 2040 každoročne mobilizovať 695 miliárd EUR na investície súvisiace s energetikou. Návrh ambiciózneho viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 je zameraný na posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a nasmerovanie finančných prostriedkov do strategických technológií čistej energie. V tomto zmysle bude kľúčová nadchádzajúca revízia nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy ako súčasť rámca na obdobie po roku 2030.

 

Súvislosti

Správa o stave energetickej únie sa uverejňuje každý rok s cieľom zhodnotiť pokrok EÚ pri dosahovaní cieľov energetickej únie dosiahnutých v predchádzajúcom roku a je k nej pripojená séria správ týkajúcich sa rôznych aspektov klimatickej a energetickej transformácie. Dnes je zverejnená jedna z nich: správa o pokroku opatrení v oblasti klímy.

V prvej časti správy o stave energetickej únie sa uvádzajú opatrenia prijaté na vykonávanie akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu s cieľom znížiť náklady na energiu, prilákať investície a zvýšiť odolnosť energetického systému voči krízam. Na základe správ členských štátov o pokroku sa v druhej časti analyzuje súčasný stav vykonávania energetickej únie vo všetkých jej piatich rozmeroch. Posledná časť je zameraná na budúcnosť a pripravuje pôdu pre rozhodné opatrenia na dobudovanie energetickej únie a prípravu rámca politiky v oblasti klímy a energetiky na nasledujúce desaťročie.

V správe o pokroku opatrení v oblasti klímy sa uvádza pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií, ktoré zahŕňajú skutočné (historické) emisie a predpokladané budúce emisie pre EÚ ako celok a pre každý členský štát EÚ. Obsahuje aj informácie o rôznych oblastiach politiky v oblasti klímy, legislatívnom pokroku EÚ, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a adaptácii na ňu.

 

 

Viac informácií:

State of the energy union report 2025

 

Zdroj: https://www.cvtisr.sk; EK, zverejnené: 7.11.2025; autor: rup