Slovinské predsedníctvo, ktoré v júli 2021 začalo svoje šesťmesačné pôsobenie v Rade EÚ, pripravuje Ľubľanský pakt o rodovej rovnosti vo výskume a dúfa, že členské štáty EÚ ho podpíšu v septembri 2021 v Bruseli.

Ako uviedla slovinská ministerka pre vedu a školstvo Simona Kustec na konferencii 8. júla 2021: „Mojím cieľom je predstaviť finálnu verziu Ľubľanskej deklarácie ministrom pre výskum EÚ 29. septembra v Bruseli a požiadať ich, aby jej vyjadrili svoju konečnú podporu.“

Cieľom vyhlásenia je začleniť rodové hľadisko do výskumu. Nebude to záväzné, ale bude sa zameriavať na podporu spoločného úsilia v celej EÚ o odstránenie rozdielov medzi pohlaviami.

Existuje veľa iniciatív usilujúcich sa o pokrok v rodovej rovnosti vo vede a EÚ pomaly napreduje. Ale napriek rodovej rovnosti v niektorých oblastiach na vysokoškolskej úrovni, najmä v biologických vedách, ženy zastávajú podľa odhadov Európskej komisie iba 24 % špičkových akademických pozícií a majú menej ako 10 % patentov.

Výskumný program EÚ vo výške 95,5-miliárd EUR, Horizont Európa, je vybavený novými nástrojmi zameranými na prekonanie medzery. Po prvé, od roku 2022 bude pre všetky verejné organizácie, univerzity a výskumné organizácie uchádzajúce sa o financovanie z programu povinné mať rodový plán.

Ak dôjde počas procesu výberu grantu k nerovnosti, rodová rovnováha medzi výskumnými pracovníkmi a zamestnancami projektu bude pôsobiť ako rozhodca pri rozhodovaní o tom, kto získa grant Horizont Európa.

Komisia tiež stanovila ciele pre rovnaké zastúpenie mužov a žien v rôznych expertných skupinách, hodnotiacich výboroch a radách.

Kustec však tvrdí, že súčasné úsilie, aj keď je užitočné, nie je dostatočné. Ako uviedla Kustec: „Toto úsilie musí pokračovať a rozširovať sa, aby výskum a inovácie prispievali k odolnosti a kvalite našich demokratických inštitúcií, ale aj k udržateľnosti a konkurencieschopnosti v EÚ.“

Európska komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelanie a mládež, Mariya Gabriel, vyjadrila tomuto paktu podporu a zdôraznila, že zmena, nielen slová, sa majú uskutočniť. Ako ďalej dodala komisárka Gabriel: „Je veľmi dôležité premeniť tento hlavný princíp na spoločný postup.“

Národné akčné plány

Členské štáty EÚ naposledy požadovali viac opatrení zameraných na rodovú rovnosť v Európskom výskumnom priestore v roku 2015. Krajiny si vtedy stanovili cieľ vypracovať národné akčné plány pre rodovú rovnosť, z ktorých niektoré mali pozitívny vplyv na výskumné organizácie na celom kontinente.

V júni 2021 Európsky parlament hlasoval prostredníctvom správy požadujúcej ďalšie kroky na zvýšenie zastúpenia žien vo vede, technike, strojárstve a matematike. Poslanci zdôraznili potrebu ďalších krokov od samého začiatku života dievčat a požiadali Komisiu a členské štáty, aby zaviedli napríklad viac systémov mentorstva a podporovali praktické digitálne vzdelávanie.

Ľubľanský pakt pre rodovú rovnosť je jedným zo štyroch cieľov slovinského predsedníctva v oblasti výskumu. Ďalšie rozbiehajú 10 verejno-súkromných partnerstiev, podporujú medzinárodnú spoluprácu a prijímajú nový pakt pre výskum a inovácie, ktorého cieľom je zvýšiť národné investície do výskumu na minimálne 3 % HDP.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 7. 2021, autor: rpa