Negatívny vplyv na inovačné ekosystémy v bývalom východnom Nemecku takmer polstoročia riadeného hospodárstva, po ktorom nasledovala unáhlená integrácia so západným Nemeckom, nemožno vyriešiť jednoducho investíciami a dotáciami, naznačuje nový akademický výskum.

Štúdia skúma dôvody, prečo pretrváva rozdiel v inovačnej výkonnosti medzi východným a západným Nemeckom, pričom sleduje vplyv socialistickej štruktúry na východe a tiež dôsledky zlúčenia východného a západného Nemecka takmer cez noc.

V oboch prípadoch prehral východ Nemecka. Napriek maximálnemu úsiliu nemeckej vlády od začiatku 90. rokov 20. storočia vyrovnať svoje východné regióny, vrátane celkových investícií vo výške viac ako 1,2-bilióna EUR, medzera vo výkonnosti inovácií pretrváva.

„Je pozoruhodné, že masívna politická podpora s vysokými dotáciami na inovačné aktivity nemohla zabrániť čoraz väčšiemu rozdielu medzi východom a západom,“ píše sa v dokumente. „Toto zlyhanie spochybňuje nádeje na rýchle zotavenie z radikálnych transformačných procesov.“

Ak niečo iné, obrovské dotácie vytvárajú iný typ problému, uviedol Michael Wyrwich, docent na Univerzite v Groningene v Holandsku a jeden zo spoluautorov článku.

Socialistické roky viedli k tomu, čo nazýval nižšou úrovňou „systémovosti“, čo znamená úroveň, na ktorej miestni aktéri v inovačnom ekosystéme spolupracujú a zdieľajú znalosti. „Ak analyzujete údaje o sieťových vzťahoch a spoločnej spolupráci, zistíte, že vo východnom Nemecku je nižšia systémová úroveň,“ uviedol Wyrwich.

Len dotácie to nedokážu vyriešiť. Výskumníci alebo podnikatelia sa môžu zapojiť do spolupráce kvôli dotáciám, ale nemusia to byť najefektívnejšie partnerstvá alebo to, čo je najlepšie pre miestne inovácie, uviedol Wyrwich. „Je to umelý efekt, ktorý v skutočnosti nepomáha rozvoju sebestačného inovačného systému.“

Dôvera je ďalším faktorom. Roky autoritatívnej vlády vo východnom Nemecku, oficiálne známom ako Nemecká demokratická republika (NDR), naštrbili dôveru nielen v úrady, ale aj v priateľov, susedov a obchodných partnerov. Samotné investície to nedokážu vyriešiť. „Myslím si, že dedičstvo účinkov socialistického systému na inovácie ešte nejaký čas zostane, najmä pokiaľ ide o nehmotnejšie prvky, ako je dôvera,“ uviedol Wyrwich.

Zatiaľ čo sa výskum zameral na NDR, to isté by sa dalo aplikovať aj na ďalšie krajiny bývalého východného bloku, ktoré sú teraz súčasťou EÚ. Wyrwich a jeho kolegovia z Univerzity Friedricha Schillera v Jene pracujú na rozšírení svojho výskumu do týchto krajín.

Zistenie, že hádzanie peňazí do problému s dlhými historickými koreňmi nemusí tento problém úplne vyriešiť, podkopáva argument, ktorý už dlho uvádzali niektorí akademici a politici v západnej Európe, že krajiny strednej a východnej Európy by mali jednoducho zvýšiť investície do výskumu a inovácií, aby uzavreli medzeru.

Wyrwich uviedol, že je dôležité pozrieť sa na podporu dôvery, zvýšenie prístupu ku globálnym tokom vedomostí a zlepšenie štruktúr riadenia, ktoré môžu byť v regióne často slabé. „Len samotné fiškálne transfery problém úplne nevyriešia,“ dodal.

 

Vplyv na inovácie

Komunistický politický model nie je nevyhnutne prekážkou inovácií vo vysoko zameraných oblastiach. Bývalý Sovietsky zväz napríklad v 50. a 60. rokoch občas predbehol USA vo vesmírnych technológiách, kým USA v roku 1969 vyslali prvých astronautov na Mesiac, čo viedlo ZSSR k postupnému znižovaniu investícií do tohto odvetvia.

Okrem určitých špecializovaných oblastí však prístup zhora nadol vo všeobecnosti nevedie k inováciám. Výskum Wyrwicha sa zameral na údaje o patentoch a zistil, že plynulý tok výskumu k produktu potrebnému na inováciu v NDR do značnej miery chýba.

Štát by rozhodol, aký produkt je potrebný, a potom by spoločnosti hľadali patent – takmer vždy vo vlastníctve Akadémie vied – a snažili sa s týmto produktom prísť. „Zriedkakedy to vyšlo,“ uviedol Wyrwich. Neexistovala žiadna základná iniciatíva a takmer žiadna spätná väzba od zákazníkov, čo znamená, že dopyt sa nebral do úvahy.

Dobrým príkladom je mikroelektronika. Do konca osemdesiatych rokov stál jeden megabitový čip vyrobený v NDR 500 nemeckých mariek, jeden vyrobený v Japonsku štyri marky. Masívne dotovanie inovácií v mikroelektronike zo strany NDR bolo „veľkým zlým odhadom“, vysvetlil Wyrwich.

Krajiny ako Poľsko alebo Česko boli ďalej brzdené, pretože nemali silnú priemyselnú základňu pred druhou svetovou vojnou, čo mala NDR.

So západným embargom na dovoz technológií štáty komunistického bloku výrazne zaostali v inováciách, keď v roku 1989 padol Berlínsky múr. Rýchly prechod na trhové hospodárstvo a integrácia so západom túto priepasť len málo vyriešili.

 

Znovuzjednotenie

Na prvý pohľad by zjednotenie Nemecka malo byť prínosom pre inovácie vo východných regiónoch. Zvýšená bohatosť a rozmanitosť vedomostnej základne, viac príležitostí na spoluprácu, mobilita zdrojov a väčšia konkurencia by mali byť svedkom inovačného boomu, uvádza sa v správe. Namiesto toho to len pomohlo západu a východným regiónom, ktoré trpeli dnes stále bežnými problémami.

Veľkým problémom bol únik mozgov. Len asi 40 % vedeckých zamestnancov NDR po zjednotení zostalo vo výskume, zatiaľ čo 25 % vynálezcov zapojených do patentovania pred zjednotením sa po zlúčení presunulo na výskumné pozície do západného Nemecka.

Ďalším problémom bolo, že Východ sa tak dlho snažil konkurovať v rovnakých technologických oblastiach ako Západ, ale po zjednotení výrazne zaostával. Celý systém v NDR, uviedol Wyrwich, bol zameraný na porovnávanie so Západným Nemeckom a na pokus o jeho skopírovanie alebo dohnanie bez toho, aby sa vyvinulo vlastné technologické zameranie. Po znovuzjednotení sa východné technologické odvetvia stali do značnej miery zastaranými.

Nedávno boli zavedené politiky na úrovni EÚ, ktoré sa snažia tento problém riešiť. Cieľom stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá bola predstavená v roku 2011, je pomôcť regiónom zamerať sa na ich špecifické technologické prednosti, aby sa predišlo prekrývaniu alebo konfliktom s inými európskymi regiónmi. Toto je užitočný prístup, uviedol Wyrwich, ale krajiny a regióny sa teraz musia tiež postaviť tak, aby mohli konkurovať globálne, nielen v rámci EÚ.

Zatiaľ čo výskum Wyrwica ukazuje, že komunizmus a prechod na trhové hospodárstvo mali hlboký vplyv na inovácie, je ťažké povedať, ako dlho tento efekt potrvá. Pokiaľ ide o nehmotnejšie faktory, ako je dôvera komunity, môžu to byť generácie.

Wyrwich dodal, že si vie predstaviť, že niektoré regióny v bývalom východnom bloku nakoniec dobehnú priemer EÚ, pokiaľ ide o inovácie, ako napríklad regióny hlavných miest v okolí Prahy alebo Varšavy. Iným to môže trvať oveľa dlhšie. O tom, že nad regiónom stále visí tieň socialistického dedičstva, niet pochýb.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 22. 2. 2024, autor: rup