Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Regióny EÚ chcú zohrávať väčšiu úlohu v 10. RP

Budova Výboru regiónov (CoR) v Bruseli. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

Regióny EÚ chcú zohrávať väčšiu úlohu pri navrhovaní a implementácii budúceho rámcového výskumného programu, 10. RP, pričom Výbor regiónov (CoR) prijal stanovisko, v ktorom sa uvádza, že nástupca programu Horizont Európa by mal uprednostňovať a podporovať miestne inovačné ekosystémy.

Spravodajkyňa Anne Besnier, viceprezidentka regiónu Centre-Val de Loire, uviedla, že 10. RP by mal „plne uznať kľúčovú úlohu regiónov a miest v strategickom plánovaní a implementácii a význam regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov“.

Regióny tvrdia, že podpora, ktorú Európska komisia v súčasnosti poskytuje, aby pomohla chudobnejším členským štátom a regiónom zvýšiť ich inovačnú výkonnosť, nie je dostatočná. Odporúčajú, aby Komisia oddelila program Widening od veľkého zoskupenia výziev zameraných na posilnenie Európskeho výskumného priestoru (ERA).

„[Horizont Európa] vyčleňuje veľmi obmedzenú časť svojho rozpočtu na konkrétny program, ktorý sa snaží zvýšiť účasť v krajinách, ktoré dosahujú horšie výsledky, a spochybňuje význam prepojenia dvoch tém „rozšírenia účasti“ a „posilnenia ERA“ v rámci toho istého programu,“ uvádza sa v správe.

Regionálni členovia trvajú na tom, že 10. RP by mal podporovať účasť menej rozvinutých regiónov na výskume a inováciách. V súčasnosti „program [Widening] neodráža realitu, pokiaľ ide o excelentnosť výskumu na regionálnej úrovni.”

V správe o vedeckom, výskumnom a inovačnom výkone EÚ (SRIP) zverejnenej 27. júna 2024. Komisia poznamenáva „jasnú priepasť v oblasti inovácií medzi európskymi krajinami“ medzi rokmi 2000 a 2022, pričom lídri v oblasti inovácií a silní inovátori sa nachádzajú predovšetkým v severnej a západnej Európe.

V tej istej správe sa uvádza, že v rokoch 2014 až 2023 niektoré európske regióny zlepšili svoju výkonnosť v oblasti výskumu a inovácií, zatiaľ čo iné zaostali, čím sa vytvoril model regionálnych rozdielov. „Existujú dôkazy o regionálnych medzerách v spolupráci, výdavkoch a zamestnanosti v oblasti výskumu a inovácií za posledné desaťročie,“ uvádza sa v správe.

Komisia pripúšťa, že financovanie programu Horizont Európa sa sústreďuje v bohatších regiónoch a že to môže prispieť k ďalšiemu zvyšovaniu rozdielov v rámci bloku. Financovanie EÚ však môže tiež pomôcť zmenšiť priepasť medzi výskumom a inováciami, pretože spoločnosti s nízkou výkonnosťou dostávajú viac štrukturálnych finančných prostriedkov na podporu svojich systémov výskumu a inovácií ako osoby s najlepšími výsledkami.

 

Väčší rozpočet

Regióny tiež požadujú oveľa väčší a stabilnejší rozpočet, aby sa zabezpečilo, že EÚ zostane globálnym lídrom v oblasti inovácií. Súčasný rozpočet vo výške 95,5-miliardy EUR „nie je dostatočný na uspokojenie všetkých oprávnených projektov“, uviedli miestni a regionálni lídri.

Okrem toho dokument pripomína členským štátom, aby dodržali svoj záväzok vyčleniť 3 % svojho HDP na výskum a vývoj mobilizáciou verejných aj súkromných prostriedkov. Väčšina členských štátov tento cieľ nedosiahla napriek tomu, že za posledných 24 rokov prijala rad nezáväzných záväzkov.

„Dostať sa na 3 % by bolo dobré, ale stále je to príliš málo,“ uviedla Besnier pre Science|Business. Hospodárske a spoločenské výzvy, ktorým EÚ čelí, sú príliš veľké a vyžadujú si ešte viac financovania výskumu a vývoja, dodala.

Rastie však nádej, že EÚ by mohla konečne naplniť starší návrh na vytvorenie „piatej slobody“ venovanej výskumu, inováciám, znalostiam a vzdelávaniu. To by spolu so stanovením jasných cieľov v oblasti výskumu a inovácií v rámci hospodárskeho výhľadu EÚ – známeho aj ako európsky semester – umožnilo Komisii lepšie pochopiť, ako členské štáty uprednostňujú výskum a inovácie.

Besnier uviedla, že členské štáty budú musieť byť presvedčené o hodnote investícií do výskumu a vývoja, pretože akékoľvek donucovacie mechanizmy môžu zlyhať. „Členské štáty musia byť presvedčené, že investície do výskumu a vývoja zlepšia ich ekonomiky. Nútiť ich je komplikované,“ dodala.

 

AI a regióny

Na stretnutí minulý v júni 2024 regióny diskutovali aj o úlohe regiónov vo vývoji umelej inteligencie (AI), v návrhu stanoviska Emila Boca, bývalého rumunského premiéra, ktorý je teraz starostom druhého najväčšieho mesta Cluj-Napoca v krajine.

„Podporou medziregionálnych projektov AI, vytváraním miestnych centier talentov a vývojom AI sandboxov môžeme premeniť mestá a regióny na lídrov v technológii AI,“ uviedol Boca.

Správa vyzýva na cielené regionálne financovanie výskumu umelej inteligencie. To by „umožnilo členským štátom a regionálnym hráčom viesť v AI. Regióny okrem toho chcú mať zástupcuCoRR v správnej rade Európskeho spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 9.7.2024; autor: rup