V tomto roku uplynulo 35 rokov od začiatku prác na prvej údajovej vrstve o krajinnej pokrývke Európy, ktorá sa identifikovala aplikáciou satelitných snímok v rámci projektu CORINE Land Cover 1990 (CLC 1990). Doc. RNDr. Ján Feranec, DrSc., z Geografického ústavu SAV, pri tejto príležitosti poskytol rozhovor Európskej environmentálnej agentúre, ktorá projekt koordinovala, o jeho výskumných aktivitách na začiatku riešenia tohto projektu.
Projekt CORINE Land Cover (CLC) je zameraný na identifikáciu objektov zemského povrchu rozdelených do 44 tried. Ján Feranec, fyzický geograf a expert na geoinformatiku, bol jedným z hlavných výskumníkov, ktorý sa na ňom podieľal. Aj vďaka nemu sú tieto údaje o krajinnej pokrývke prístupné množstvu používateľov (geografom. krajinným ekológom, hydrológom, poľnohospodárom, územným plánovačom a pod.).
Slovenský geograf sa do projektu CORINE Land Cover pripojil v roku 1993, keď sa projekt rozširoval do krajín východnej Európy. „Najprv som sa stal interpretátorom a koordinátorom za Slovensko v spoločnom československom tíme a neskôr som bol vybraný do technického tímu celého projektu,“ hovorí o svojom pôsobení v projekte J. Feranec.
Pre projekt bol prelomový rok 2001, keď sa Vydavateľstvo SAV Veda rozhodlo prezentovať údaje CLC 1990 o Slovensku. „Hoci to bolo približne 10 rokov po spustení projektu CLC 1990, bola to jedna z prvých publikácií, v ktorej sa prezentovali údaje CORINE Land Cover pre jednu európsku krajinu,“ približuje J. Feranec, ktorý sa počas svojho pôsobenia v tomto projekte stretol s mnohými významnými ľuďmi. „Bola to pre mňa neopakovateľná udalosť a dala mi možnosť pracovať s európskym rozmerom, čo bolo dovtedy pre utajovanie údajov diaľkového prieskumu Zeme na Slovensku ťažké,“ dopĺňa.
Ako členovi technického tímu v počiatkoch CLC bolo najväčšou výzvou J. Feranca prispieť k zjednoteniu – unifikovaniu výsledkov interpretácie satelitných snímok. „Mojou hlavnou úlohou počas školiacich seminárov bolo presné vysvetlenie obsahu tried CLC. Pri kontrole prvých výsledkov interpretácie som sa snažil identifikovať problémy a odporučiť opravy. Vtedy vznikol manuál: Technická príručka CORINE Land Cover, ktorú vydala Európska environmentálna agentúra. Manuál prispel k zjednoteniu vizuálnej, neskôr počítačom podporovanej identifikácie tried krajinnej pokrývky,“ ozrejmuje svoj príspevok vo výskume J. Feranec.
Údaje získané riešením projektu CLC 1990 sa tak stali novým produktom, preto bolo dôležité na príkladoch ukázať, ako sa dá dátový produkt využiť a informovať či inšpirovať aj potenciálnych používateľov. „Pre tento sme napríklad pripravili turistickú mapu Slovenska CORINE, ktorá sa pre široké publikum sprístupnila v roku 1996 a pozostávala z kombinácie údajov CLC 1990 a informácií o turistických atrakciách,“ uvádza konkrétne výstupy vedec.
Významným úspechom súvisiacim so sprístupnením publikácie väčšiemu počtu používateľov bola publikácia European Landscape Dynamics | CORINE Land Cover Data vydaná v roku 2016. Zahŕňala aplikácie ako monitorovanie fragmentácie krajiny v Európe, mapovanie a hodnotenie ekosystémov a identifikáciu poľnohospodárskej pôdy s vysokou prírodnou hodnotou. „Ukázala tiež, ako by sa údaje CLC mohli použiť na formovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj na poskytovanie informácií o využívaní pôdy v národnej štatistike,“ hovorí J. Feranec. Využitie v poľnohospodárskej sfére a pre štatistiku bolo pre mnohé krajiny obzvlášť zaujímavé. Publikácia poskytla vlastne praktický a zrozumiteľný súhrn pre ľudí, prispelo do nej viac ako 40 európskych autorov z rôznych krajín.
„Využitie satelitných údajov v rámci aj ďalších projektov CLC ma presvedčilo o ich dôležitosti pre environmentálny výskum. Pomocou týchto údajov môžeme identifikovať a vyhodnotiť spustnutú poľnohospodársku pôdu a tiež ich využiť pri riešení problémov súvisiacich s nelegálnymi aktivitami v krajine, napr. zakladaním nepovolených skládok odpadu, ťažbou dreva a pod. Tomuto sa dnes venujem najviac,“ aplikuje výsledky projektu na svoj vlastný výskum J. Feranec. Okrem toho cez projekt CLC nadviazal mnoho nových a dôležitých kontaktov, napríklad s členmi národných tímov a technických tímov, s ktorými dodnes spolupracuje.
V neposlednom rade vrstvy údajov CLC (údaje o krajine – objektoch zemského povrchu) sa stali dôležitou súčasťou programu Copernicus (environmentálnom monitorovaní Európy) a poskytujú základné údaje o objektoch povrchu a ich vlastnostiach (napr. výskyte, rozlohe a pod.). „Projekt so svojimi 44 triedami dokáže skutočne zobraziť podrobné a cenné informácie o našom prírodnom svete. Určite treba spomenúť aj technológie počítačovej interpretácie satelitných snímok zabezpečujúcou vyššiu presnosť ako predtým. Teraz to budú aj metódy umelej inteligencie, ktoré pomôžu jednak urýchliť niektoré postupy, a tiež prispejú k zvýšeniu presnosti získavaných informácií,“ uzatvára Ján Feranec.
Zdroj: https://www.sav.sk, zverejnené: 1.12.2025; autor: rup
